Ako zvládať detské záchvaty hnevu podľa Montessori?

Ako rodičia ich zažívame všetci. Niekto častejšie, nielen doma, ale aj na detskom ihrisku, v obchode, v aute. Iní majú to šťastie, že sa ich deti nehádžu o zem a nevrieskajú ako zmyslov zbavené. Takéto detské výbuchy hnevu vedia vykoľajiť každého – nielen vás ako rodičov, ale aj samotné deti. Vy ste však dospelý a musíte vedieť, ako sa zachovať. Dôležité je uvedomiť si, že záchvaty hnevu sú u detí bežné, ale len u tých najmenších. Nesmiete dopustiť, aby to u nich pretrvalo roky. Základom je poznanie, že scény robia vtedy, keď sú hladné, unavené, precitlivené, choré, namrzené. V tej chvíli testujú, kam až môžu zájsť a čo si na vás môžu dovoliť. Ak si myslíte, že to vaše dieťa je anjelik, čistá duša, ktorá takto prefíkane určite nerozmýšľa, zabudnite!

Navyše záchvat hnevu prichádza v najnevhodnejšej chvíli – na verejnosti, v obchode, v čakárni…a nám je to trápne, hanbíme sa, zvyšuje sa v nás stres a hnev. Aj preto sa najčastejšie uchyľujeme k rôznym hrozbám, trestom, prípadne „podplácaniu“.
„Namiesto toho si však treba uvedomiť, že záchvat je vždy signálom, že niečo nie je v poriadku,“ upozorňuje Tim Seldin v knihe Ako vychovať úžasné dieťa metódou Montessori. „Jediná metóda, ktorá funguje je s deťmi sa porozprávať a pokúsiť sa zistiť, čo práve potrebujú.“

Záchvaty hnevu

Naučte sa rozlišovať, o akých záchvat hnevu ide, pretože je rozdiel medzi hnevom, keď je dieťa unavené, hladné, frustrované alebo len skúša hranice vašej trpezlivosti. Snažte sa rozpoznať príčinu a naprogramujte sa vedome na zachovanie pokoja. Buďte optimistickí a dajte dieťaťu najesť, nechajte ho oddýchnuť, upokojte ho. Áno, je to trápne, ak sa vám dieťa „rozmetá“ v supermarkete a najmä vo chvíli keď už idete platiť a za vami stojí rad namrzených ľudí. Nenechajte sa rozhodiť, hoci to znie jednoducho a triviálne. Nič iné vám aj tak nepomôže a aspoň nenaštvete aj sami seba.

Ak ide o záchvat hnevu, v ktorom vás dieťa skúša a pripomína to boj o moc, musíte konať inak. Podľa Marie Montessori to väčšinou znamená, že vaše dieťa sa zúfalo snaží získať kontrolu v situácii, v ktorej sa cíti úplne bezmocne. Majte na pamäti, že kedykoľvek deti povedia NIE! alebo predvedú záchvat hnevu, snažia sa vám tým niečo povedať. „Musíte zostať pokojní, zachovať odstup a snažiť sa odhaliť dôvod,“ radí Montessori škola. „Možno všetko, čo dieťa chce je, aby ste ho vypočuli. Niektoré deti, presne tak ako dospelí, sa cítia frustrované, keď majú pocit, že ich nikto nepočúva.“

Ako zvládnuť výbuchy hnevu?

Nikdy nezabúdajte, že deti nemusia vedieť vysvetliť, čo ich hnev vlastne vyvolalo. To vy sa musíte naučiť rozpoznať symptómy a odhadnúť, čo konkrétne pomôže.

Vyhýbajte sa sporom tým, že dáte dieťaťu možnosť voľby. Pripravte dva odevy, ktoré si dieťa rado oblieka a nechajte ho vybrať si. Takto bude mať aspoň čiastočne pocit, že aj ono môže rozhodovať.
Keď máte pocit, že za záchvatom hnevu je hlad, ponúknite mu niečo na zahryznutie, aj keď nie je zvyčajný čas na obed, či desiatu. Majte pri sebe nejaké drobnosti pre naliehavé prípady.
Ak výbuch hnevu spôsobila únava, nedostatok spánku, utíšte dieťa v náručí. Objímte ho a dodajte mu pocit lásky, bezpečia. Hojdajte ho alebo ho odneste do detskej izby, aby si chvíľku oddýchlo.
Ak hnev spôsobila choroba, prechladnutie, nádcha, hovorte na dieťa upokojujúcim hlasom. Utišujte ho, trpezlivo a pokojne. Nerozčúľte sa, ak dieťa zrazu vracia, ale zachovajte pokoj. Ak si to vyžaduje lekársku pomoc, zavolajte ju.
Rozhnevalo vaše dieťa, že ho ignorujete, rozprávate sa s priateľmi, venujete sa návšteve? Nenechajte sa zmanipulovať, dieťa musí vedieť, že teraz sa venujete niekomu inému. Po skončení však nezabudnite uprieť pozornosť na dieťa a okomentovať to.
Ak sa vaše dieťa rozmetá, keď sa musí niekam presúvať (z ihriska do obchodu, z obľúbeného miesta domov ap.), už vopred mu to oznámte a pripravte ho na to. „O pár minút musíme ísť domov, tak sa ešte pohojdaj alebo sa šmykni na kĺzačke…“ Včasné upozornenie a návrh, čo môže ešte urobiť, pomôžu dieťaťu lepšie sa vyrovnať so zmenou miesta.

Prečítajte si tiež
Senzitívne obdobia dieťaťa podľa Montessori.

Ak dieťa iba testuje hranice vašej trpezlivosti, nenechajte sa do toho vtiahnuť. Je to jednoduché, ľahko vybuchnúť a dokázať si svoju prevahu rodiča. Ale skúste zostať pokojní, vyhýbajte sa hádke a hovorte upokojujúcim hlasom. Citlivo dajte dieťaťu najavo, že chápete, že sa hnevá, ale pravidlá musia platiť.
Nikdy sa neuchyľujte k násiliu, nestresujte dieťa hrozbami, nebite ho po zadku. To je zárodok toho, že sa naučí byť agresívnym voči iným.
Keď sa deti chovajú iracionálne, nepočujú rozumné dôvody. Nezačnite moralizovať, siahodlho vysvetľovať a vyhrážať sa. To len prehĺbi emocionálny zmätok a dieťa aj tak nezačne hneď fungovať inak, podľa vašich predstáv.
Častou „taktikou“ rodičov je zosmiešniť dieťa, zahanbiť ho. Nerobte to! Najmä nie na verejnosti medzi ľuďmi. Zoberte ho bokom a porozprávajte sa s ním v súkromí. Je to ohľaduplné voči ostatným, ktorým môže byť takýto záchvat hnevu nepríjemný, ale je to správne najmä voči vášmu dieťaťu.

Vyhnite sa nástrahám

Mnohé záchvaty hnevu u detí sa dajú odstrániť, alebo im predísť, ak správne „prečítate“ situáciu predtým. Vždy je nejaký spúšťač. Niečo, pri čom pretiekol pohár a prišiel výbuch. Zamyslite sa nad tým, čo u vašich detí spúšťa takéto záchvaty hnevu – možno je to veľmi často určitá situácia alebo miesto.

Deti sa napríklad často hnevajú, keď sa náhle zmenia plány – myslite na to a skúste všetko vopred naplánovať, pripraviť ho na to.
Možno máva výbuchy hnevu pri nakupovaní, lebo čosi nedostane… nechoďte s ním nakupovať. Premyslite si, kde dieťa necháte (u opatrovateľky alebo partnerovi , keď sa vráti z práce) a choďte nakupovať sama.

Občas zaberá aj vedomé odvedenie pozornosti – keď dieťa začína mrnčať, prosíkať, cítite náznaky hnevu, musíte odviesť pozornosť. Buďte kreatívni, vymýšľajte, meňte „finty“, ako dieťa priviesť na iné myšlienky.

Nesmierne dôležité je vopred si premyslieť pravidlá. Na čom chcete trvať a na čom nie, aby ste nemenili zásady „za jazdy“, čo dieťa zmätie ešte viac. Ako vraví psychologička Tovah Klein, autorka knihy How toddlers thrive (Ako deti prospievajú), „detský plač a záchvat zúrivosti u rodiča často vyvolá pocit bezmocnosti. Samozrejme, ideálne je myslieť dopredu a vyhnúť sa tejto situácii skôr, než nestane.“

A keď sa už všetko skončí, dôležité je oceniť dieťa. Povedať mu, že nie ste šťastní z jeho správania, ale pridajte čosi pozitívne: „Som pyšná, že si to dokázal tak rýchlo zvládnuť a upokojiť sa.“ Alebo „Som rada, že už ti je lepšie.“