Viete, aký pôvod má vaše priezvisko?

Zaujíma vás, kto boli vaši predkovia, kde žili a či vám náhodou nekoluje v žilách modrá krv? 🙂 Možno si už vytvárate rodokmeň svojej rodiny, či už na niektorej internetovej stránke, alebo na papieri. V každom prípade sa genealógia v posledných rokoch teší veľkej popularite, pretože mnohí túžime poznať svoju minulosť. A možno by ste chceli vedieť viac aj o svojom priezvisku. Poznať jeho pôvod, v čom má základ, prípadne z ktorej lokality vaše priezvisko prišlo.

Nižšie vám priblížime vznik slovenských priezvisk, tvorbu podľa zamestnania, postavenia, podľa vlastností, alebo aj zaniknuté priezviská. Vedeli ste, že niekdajšie priezvisko Hlupák sa vytratilo? Minimálne z matričných záznamov 🙂
Ak vás táto oblasť zaujíma viac, odporúčame knihu Ako si zostaviť rodokmeň, ktorá sa genealógii venuje na 220 stranách. Nie len teoreticky, ale predovšetkým prakticky – množstvo užitočných tipov, ako získať informácie v rodine, ale tiež ako čítať zápisy z matriky. Autori sa venujú urbárom, starým mapám, cechovým dokumentom ap., čo vám môže pomôcť pri tvorbe rodokmeňa. Veľkú časť knihy venujú internetovým zdrojom, či už je to familysearch.org, pipl.com (najkomplexnejšia služba zameraná na vyhľadávanie ľudí), alebo obľúbené MyHeritage.

Radia, ako pátrať v zahraničí, alebo ako si písať rodinnú kroniku. Jedinečný pomocník pre všetkých profesionálnych i amatérskych „genealógov“ od autorov, ktorý sa tejto téme venujú už dlhé roky. Juraj Snopek je napríklad hlavným adminom genealogického fóra forum.geni.sk, Marek Tettinger  zasa založil najčítanejšiu stránku venovanú rodinnej histórii Geni.sk.

 

Aký pôvod má vaše priezvisko?

Možno viete, že terajší spôsob pomenovania osôb menom a priezviskom uzákonil patent Jozefa II. z roku 1786. Používanie priezviska či jeho predchodcu – prímenia – však môžeme sledovať už zhruba od 13. storočia. Dovtedy sa v listinách vyskytovali iba osoby jedným menom.
Neskôr sa v pomenovaniach osôb začalo vyskytovať meno otca, označenie príbuzenského alebo spoločenského zaradenia, zamestnania, etnickej či rodovej príslušnosti, miesta sídla rodu, predchádzajúceho bydliska a pod.

aký pôvod má vaše priezvisko?

Najčastejšie typy slovenských priezvisk

Priezviská z krstných mien

Ako uvádzajú autori v knihe Ako si zostaviť rodokmeň, najviac priezvisk vzniklo zrejme z krstných mien. Zväčša ide o vyjadrenie synovského vzťahu k otcovi, resp. k hlave rodiny. Napríklad z krstného mena Michal vychádzajú priezviská ako Michaľák, Michalec, Michalech, Michaliak.
Z jeho maďarskej podoby Mihál zase priezviská Mihaľ, Mihál, Mihálik, Mihaleje, Mihalovič.
Z domáckej podoby Mišo vznikli Mišiaň, Mišeje, Mišech, Mišianik, Miške, Miškov a i.

Niektoré typy koncoviek sú príznačné pre ten-ktorý región, ako napr. v západoslovenskom regióne koncovky -oviech, -ových, -ejech, -ech, -ch, -ú, napr. Mackoviech, Mackových, Mackejech, Mackech, Mackú.

 

Priezviská podľa zamestnania

Veľmi často sa v bežnom živote stretávame s priezviskami, ktorých pôvod je v zamestnaní, resp. remesle. Historickým vývojom mohlo dôjsť ku skomoleniu, a tak takéto priezviská nemusia rešpektovať súčasný pravopis, takže máme priezviská ako Masár (mäsiar), Cehlár (tehlár), Bačo (bača), Rataj (oráč) a i., a aj priezviská vytvorené s použitím rôznych prípon, ako napr. Masarovič, Cehlárik, Bačových a pod.

Tak ako nemusia priezviská korešpondovať so súčasným pravopisom, môžu vychádzať aj z názvov zamestnaní v cudzích jazykoch používaných na našom území či už v hovorovom, alebo spisovnom jazyku, teda latinčine, maďarčine, nemčine, chorvátčine alebo aj v poľštine. Napríklad z mlynára môžeme odvodiť priezviská v rôznych jazykových mutáciách – maďarské Molnár, latinské Molitoris alebo nemecké Müller.

 

Priezviská podľa príbuzenských vzťahov

Priezviská podľa príbuzenských vzťahov vznikali na základe vzťahu zakladateľa rodiny k dotyčnému príbuznému.
Napr. zo slova brat mohli vzniknúť priezviská Bratkovič, Bratko a i., zo slova zať mohli vzniknúť Zaťko, Zaťovič, Začko a i.
Priezvisko Pristaš vzniklo pravdepodobne z termínu prístavok, na východnom Slovensku pristaš, ktorý označoval človeka priženeného do rodiny manželky.

 

Priezviská podľa spoločenského postavenia

Typickým predstaviteľom priezviska podľa spoločenského postavenia sú priezviská ako napr. Šoltýs, Richtár a Fojt s ich odvodeninami i s rôznymi príponami.
„Genealogickým výskumom sa dosť často potvrdzuje, že predkovia osôb s takýmito priezviskami boli naozaj dedičnými richtármi,“ píše sa v knihe Ako si zostaviť rodokmeň. „Rovnako tak priezviská Sedlák, Sedláček, Hospodár či Gazda, alebo Gazdík sú zrejmým vyjadrením spoločenského postavenia pôvodných predkov. Otáznejšie je v takomto prípade priezvisko Novysedlák (alebo Novisedlák), ktorým sa pôvodne označovali novo prisťahovaní sedliaci, tzv. kolonisti (lat. sg. neocolonus, pl. neocoloni).“
No s pôvodom priezviska tu treba narábať opatrne, pretože týmto pojmom nariadila cisárovná Mária Terézia na konci 18. storočia označovať aj Cigánov, hoci zároveň bolo nariadené, aby prijali priezviská na odlíšenie.

priezvisko príbuzenské vzťahyPrečítajte si tiež
Príbuzenské vzťahy. Názvy a pomenovanie príbuzných.

Priezviská podľa pôvodu

Medzi pomerne rozšírené typy patria aj priezviská podľa pôvodu. Majú podobu prídavných mien alebo obyvateľských mien utvorených z miestnych názvov, pričom vyjadrujú predchádzajúce bydlisko nositeľa, v prípade šľachtických predikátov sídlo rodu alebo rodového majetku príslušnej rodiny.
Patria sem priezviská utvorené z obyvateľských mien, napr. Kšiňan (Kšinná), Nitran (Nitra), ale napr. aj Višňovec (Višňové) či Žilinčár (Žilina) a i.

V tejto skupine sú zaradené aj priezviská, ktoré vznikli z krajových obyvateľských mien, ako napr. Spišák, Záhorák a i. Rovnako tak sú známe priezviská odvodené z etnických a národných mien, ako napr. Bosňák, Turek, Talian a i. Pochopiteľne, aj tieto môžu existovať i v inojazyčnej podobe, napr. ako Böhm (z nem. Čech) alebo Tóth (z maď. Slovák), či najpoužívanejšie Horváth (z maď. Chorvát) a i.

 

Priezviská podľa vlastností

Medzi najrozšírenejšie typy patria priezviská podľa vlastností. Niekedy sa im zvykne vravieť aj „prezývkové typy priezvisk“. Vznikli na základe telesných alebo duševných vlastností, podľa ktorých danú osobu spoločenstvo charakterizovalo a nazývalo. Zväčša majú formu prídavných mien alebo prídavných mien s rôznymi príponami charakteristickými pre ten-ktorý región.

Takto vznikli priezviská ako napr. Horný, ale aj Horník (pozor, už nie Horňák, to je skôr priezvisko podľa pôvodu, ktoré mohlo vzniknúť pomenovaním osoby prisťahovanej na južné Slovensko z horných častí krajiny), Malý, Maličký, Malinký, Mlsna, Obžera a i.

 

Prezývky

Prezývky sa často používajú nielen dnes, ale používali sa aj v minulosti na odlíšenie viacerých rodín rovnakého priezviska v danej obci. Niekedy vznikali podobne ako priezviská, no nájdu sa regióny, napr. Kysuce, kde sa preberali priezviská, resp. prezývky muža podľa rodiny, do ktorej sa priženil. Hovorí sa tomu aj priezvisko „po dome“.

Prezývka „po dome“ však mohla vzniknúť aj po nasťahovaní sa do opustenej usadlosti po rodine istého priezviska. To je však v našich končinách ojedinelé. V matrikách sú prezývky zapisované spolu s latinským alias alebo recte, po maďarsky másképp, másképpen.

 

Priezviská, ktoré vymizli

Mnohé priezviská, s ktorými sa stretávame v starých matrikách, medzičasom zanikli. Najčastejšou príčinou je vymretie rodu po meči – s úmrtím posledného mužského nositeľa zaniklo aj priezvisko. Popritom však môžeme nájsť priezviská, ktoré zanikli z iných dôvodov. Napríklad ich nositeľ nechcel. Po príklady netreba chodiť ďaleko. V okrese Považská Bystrica, ale aj v Galante nachádzame v starých matrikách relatívne dosť nositeľov priezviska Hlupák. Dnes už by sme Hlupákov na Slovensku nenašli, teda prinajmenšom v matrikách.

Ešte koncom 19. storočia nachádzame v Lučenci a v Kráľovskom Chlmci množstvo nositeľov priezviska identického s hanlivým označením mužského prirodzenia. Ako toto priezvisko vzniklo, môžeme len hádať. Toto pomenovanie niesla rybárska osada a hrad na území dnešného Štúrova, ktorá bola zničená Turkami a v 40. rokoch 16. storočia v jej tesnej blízkosti založili novú osadu Parkán. Toto slovo zároveň v slovanských jazykoch označovalo kohúta. V priebehu pár desaťročí však toto priezvisko zo slovenských matrík zmizlo.
Podobné je to aj s priezviskami Somár, Hovado či Sprostý, ktorého nositelia si zmenili priezvisko na Prostý.

Keď už spomíname nezvyčajné mená, treba spomenúť jedno, ktoré sa objavilo sčista-jasna v marci 1816 vo Veľkom Bieli. Keď sa tu narodila istá Mária, jej otcovi zapísali do matriky priezvisko Csojetebadoteho. Môžeme sa len domnievať, že to bola otcova odpoveď na otázku kňaza, aké má priezvisko: „Čo je teba do toho!“

priezvisko archív databáza

Ako zistiť výskyt priezviska?

  • Databáza priezvisk na Slovensku (http://slovniky.juls.savba.sk) – zistí početnosť výskytu priezviska aj miesta, kde jeho nositelia žijú. Databáza je na stránke Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.
  • Výskyt mien a priezvisk v Čechách (www.mvcr.cz/clanek/cetnost-jmena-prijmeni.aspx) – v Česku na to idú trochu inak. Nemáte k dispozícii databázu (zoznamy sú v 20 MB excelovských tabuľkách), dôležité však je, že zoznamy sú pravidelne aktualizované. Vďaka nim viete identifikovať okres aj obec, v ktorej hľadané osoby žijú, koľkí z nich sú Česi a koľkí cudzinci. Tabuľky spracovali nadšenci do webovej vyhľadávacej podoby na adrese http://www.kdejsme.cz/.
  • Obchodný register SR (www.orsr.sk).
  • Telefónny zoznam SR (www.telefonny.zoznam.sk).
  • Živnostenský register SR (www.zrsr.sk).
  • Public Profiler (worldnames.publicprofiler.org) – projekt britskej University College London obsahuje približne miliardu osôb. Jeho autori preskúmali volebné listiny i telefónne zoznamy… Žiaľ, Slovensko a Česko medzi skúmanými krajinami chýbajú. Napriek tomu je mimoriadne zaujímavé pozrieť sa, ako je to s výskytom vášho priezviska v okolitých krajinách.

Zaujala vás táto téma? Chcete si vytvoriť rodokmeň, ponoriť sa viac do problematiky genealógie a vypátrať svojich predkov? Odporúčame knihu Ako si zostaviť rodokmeň, ktorá je vypracovaná naozaj na špičkovej úrovni a dokazuje, že autori vedia, o čom píšu. Tento sprievodca dáva nielen tipy a rady, ale tiež upozorňuje na rôzne nástrahy, ktoré vás čakajú pri pátraní. Správnym krokom autorov bolo, že pripravili knihu pre laickú verejnosť. Pre bežných ľudí, ktorí chcú pátrať po svojich predkoch a preniknúť do rodinnej histórie.

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
(Visited 957 times, 1 visits today)

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: