Banská Štiavnica. Strieborné mesto v zozname UNESCO

Slovensko má 8 lokalít zapísaných do Zoznamov svetového dedičstva UNESCO. Jednou z nich je aj Banská Štiavnica s jej historickým jadrom a technickými pamiatkami. Štiavnica má svoju mágiu, je útulné a dýcha priam rodinnou atmosférou. Práve kvôli unikátnemu čaru tohto malebného mesta a okolia bolo v roku 1993 zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Banská Štiavnica bola v minulosti nazývaná tiež Strieborné mesto. Bola eldorádom, do ktorého sa za zlatom a striebrom zbiehali dobrodruhovia Európy, Turci aj lúpežní rytieri. Niekoľko storočí bola pokladnicou Rakúsko-Uhorska a jedným z najznámejších miest Európy. Z bohatstva podzemia sa stavali veľkolepé paláce vo Viedni a Budapešti, platil honosný život cisárskeho dvora, rástla veda, školstvo a kultúra, financovali sa vojny.

Kedysi, ako tretie najväčšie mesto Uhorska, bola Štiavnica aj miestom najvyššej vzdelanosti. Tu bol prvýkrát na svete použitý na odpaľovanie horniny pušný prach, a práve tu Mária Terézia zriadila prvú technickú vysokú školu na svete.
Poďte sa spolu s nami poprechádzať a lepšie spoznať jednu zo slovenským pamiatok zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

 

Banská Štiavnica v zozname UNESCO

Banská ŠtiavnicaDôvod zapísania: Banská Štiavnica a jej okolie sú príkladom dôležitého stredovekého baníckeho mesta a tiež príkladom baníckeho centra, ktoré po ukončení dolovania a presťahovaní Banskej akadémie do Maďarska prišlo o zmysel svojej existencie. Stalo sa zraniteľným a stratilo svoju atmosféru a mestskú štruktúru.

Rok zapísania: 1993

Doprava: Autom: Priamo do mesta vedie odbočka z cesty R1, ktorá ide z Nitry do Zvolena. Ak idete od Zvolena, odbočka je od neho asi 12 km, ak idete od Žiaru nad Hronom, odbočka je asi 15 km od mesta.
Z odbočky na cestu R1 je to do Banskej Štiavnice ešte asi 20 km a cesta vedie údolím po ceste I. triedy č. 51.

Vlakom: Z Bratislavy do Banskej Štiavnice je to asi 240 km. Vo vlaku strávite asi 4 hodiny a počítajte približne s dvomi prestupmi. Z Košíc je to podobné (260 km) a o nejakú tú polhodinu dlhšie.

Autobusom: Cesta z Bratislavy, s jedným prestupom, trvá asi 3,5 – 4 hodiny, z Košíc až 5 hodín. Lepšie spojenie je zo Zvolena, vzdialenosť cca 30 km, trvanie jazdy cca 45 minút.

Otvárací čas: V sezóne sú pamiatky väčšinou otvorené denne od 9. do 17. hod., mimo sezóny je v pondelok zatvorené.

Vstupné: Vstupy do jednotlivých objektov sa pohybujú približne do 5 €.

 

Starý zámok a Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Už od svojich počiatkov bola Banská Štiavnica bohatým mestom. Svedčí o tom existencia dvoch kostolov z prvej polovice 13. storočia. Ten prvý stál na vyvýšenine pod kopcom Paradajz a v ďalších storočiach bol prebudovaný na mestský hrad, ktorého úlohou bola obrana mesta pred tureckými nájazdmi. Dnes sa niekdajší hrad a pevnosť nazýva Starý zámok a vypína sa nad centrom mesta.

Na mieste druhého kostola, románskej baziliky sv. Mikuláša, dnes stojí Kostol Nanebovzatia Panny Márie (miestni mu hovoria Nemecký), ktorý sa nachádza dole v meste. Okolo cesty vedúcej medzi týmito kostolmi boli postavené najprv osamotené domy, ale tie sa v priebehu rokov spojili a vznikla tak radová zástavba, ako ju poznáme dnes. Pôdorys dnešného centra je v podstate identický so stredovekou Banskou Štiavnicou.

 

Námestie svätej Trojice

„Vzhľadom na svoju polohu na svahoch niekoľkých kopcov je Banská Štiavnica mestom krivolakých, úzkych uličiek a malých námestí,“ popisuje mestečko Jozef Petro vo svojej skvelej knihe Slovenské klenoty UNESCO. „Ako centrum mesta možno označiť Námestie svätej Trojice, pripomínajúce skôr ulicu, a jeho bezprostredné okolie. Námestie lemujú výstavné dvojposchodové budovy, ktoré patrili bohatým mešťanom a obchodníkom.“

O bohatstve ich majiteľov svedčia početné fresky a dekoratívna výzdoba okien a fasád. Všetkých návštevníkov okamžite upúta Súsošie svätej Trojice z polovice 18. storočia – zdobí stred pretiahnutého námestia, postaveného na pamiatku obetiam moru. Námestiu dominuje budova Horného súdu, pre ktorú miestni stále používajú nemecké označenie Berggericht (najvyššia banícka súdna inštitúcia, sídliaca tu od konca 18. storočia).

Pozrite si aj ďalšie články – CESTOVANIE.biely kameň a pajštún

Aj dnes sa v Berggerichte, ktorý v dnešnej podobe vznikol v 16. storočí spojením dvoch meštianskych samostatne stojacich domov, nachádza mineralogická zbierka. Ak máte záujem zoznámiť sa so štôlňami, kde sa ťažilo striebro a zlato, naskytá sa vám práve tu prvá príležitosť. Vo dvore Berggerichtu sa nachádza vchod do jednej z troch štôlní, ktoré sú v meste a v bezprostrednom okolí prístupné návštevníkom.

Štôlňa Michal je krátka (jej dĺžka je iba 75 metrov) a je vhodná na prvé zoznámenie sa so životom stredovekých baníkov. Neďaleko odtiaľto, na Kammerhofskej ulici pri penzióne Kachelman nájdete štôlňu Glanzenberg – v hĺbke asi 40-tich metrov vás prevedie po trase dlhej 450 metrov priamo pod ulicami mesta. Prvá písomná zmienka o štôlni, ktorú v minulosti navštevovali významné osobnosti, je z roku 1560.

 

Nový zámok

Ďalšou významnou a z diaľky viditeľnou pamiatkou v meste je Nový zámok, stojaci na jednom z kopcov, ktorý je pekne vidieť z vyhliadky pri Starom zámku. Ide o renesančnú pevnosť postavenú začiatkom druhej polovice 16. storočia, ktorá slúžila na ochranu obyvateľov mesta pred Turkami.

Bola súčasťou rozsiahleho signalizačného systému rozmiestneného po kopcoch stredného Slovenska, ktorého základom boli tzv. hlásky (vartovky), teda kamenné alebo drevené veže, ktoré pomocou dymových signálov upozorňovali najbližšiu hlásku o blížiacom sa nebezpečenstve. A pretože sa hlásky nezachovali (výnimkou je kamenná hláska nazývaná Vartovka, ktorá sa nachádza vo 20 km vzdialenej Krupine), je banskoštiavnický Nový zámok jedným z mála svedkov tohto bezpečnostného protitureckého systému zo 17. storočia.

Banská Štiavnica

Klopačka

Z ďalších pamiatok neďaleko Nového zámku odkazujúcich na banícku tradíciu mesta stojí za zmienku tzv. Klopačka – baroková budova s vežou, postavená koncom 17. storočia. Vo vnútri sa nachádzalo zariadenie, ktoré klopaním na drevo zvolávalo baníkov do práce.

 

Kalvária

Panorámu Banskej Štiavnice vizuálne dotvára Kalvária, nachádzajúca sa na okraji mesta (na fotografii z úvodu článku). Ide o barokový súbor stavieb z polovice 18. storočia: kostol, kaplnka, schody a v prírode stojace plastiky. Kalvária je postavená na strmom kopci nazývanom Scharfenberg.
Stavanie kalvárií (slovenské označenie Golgoty, teda vrchu, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus) alebo krížových ciest ako voľných napodobenín poslednej cesty Ježiša pred svojím ukrižovaním, bolo začiatkom 15. storočia veľmi obľúbenou činnosťou bohatých jedincov, farností alebo aj miest, čo bol tiež prípad Banskej Štiavnice.

 

Pamiatky v okolí mesta

„V bezprostrednom okolí mesta sa nachádza rad pamiatok, ktoré odkazujú na slávnu banícku tradíciu. Ide predovšetkým o štôlne, šachty, ťažné veže, haldy, hlušiny, budovy a tajchy,“ vypočítava Jozef Petro vo svojej knihe.

 

Štôlne

Okrem dvoch štôlní prístupných verejnosti, ktoré sú v samotnom meste, sa ďalšia prístupná štôlňa nachádza asi 1 km od Banskej Štiavnice pri ceste do Levíc. Nazýva sa Bartolomej a je súčasťou Baníckeho múzea v prírode, zloženého z dvoch častí: prvá, pozemná časť s expozíciou, je venovaná dejinám dobývania zlata, striebra a ďalších rúd na Slovensku. Sú tu zhromaždené budovy a rôzne zariadenia, ktoré sa v minulosti v baniach používali. Druhú časť múzea tvoria podzemné expozície, teda štôlňa Bartolomej.

Počas 90-minútovej prehliadky sa zoznámite s tým, ako sa v 17. – 19. storočí ťažila ruda. Prezriete si tiež jediné zachované zariadenie na Slovensku, ktorým sa v minulosti s pomocou koní čerpala z baní voda.
Asi 5 km od štôlne Bartolomej sa nachádza obec Štiavnické Bane, kedysi centrum baníckeho priemyslu, ktoré tiež patrí medzi pamiatky zapísané v zozname UNESCO.

Banská Štiavnica - Počúvadlianske jazero
Počúvadlianske jazero. Turistický chodník od neho vedie na Sitno (1009 m.n.m.), najvyšší vrch Štiavnických vrchov.

Tajchy

Sú to umelo vytvorené jazerá, v ktorých sa zhromažďovala voda, ktorá sa potom umelo vytvorenými kanálmi zvádzala do baní, kde sa používala na poháňanie baníckych zariadení. Prvé tajchy založili už v 16.storočí. Pôvodne sa na obsluhu zariadení na odčerpávanie vody využívala ľudská sila a kone. Vo veľkých hĺbkach to však už nebolo možné, a tak sa vyvinul zložitý systém využívania vodnej energie. Z viac ako 60 postavených tajchov sa ich dodnes zachovalo 24. Dnes slúžia obyvateľom mesta na rekreačné účely.

K najväčším a najznámejším patrí Počúvadlianske jazero asi 15 kilometrov juhozápadne od Banskej Štiavnice. Odporúčame aj tajch Klinger, ktorý vybudovali v polovici 18.storočia a z Banskej Štiavnice k nemu vedie obľúbená vychádzková trasa.

Zaujímajú vás slovenské lokality zapísané v Zoznamoch svetového dedičstva UNESCO? Nielen Banská Štiavnica, ale aj Vlkolínec, Bardejov, jaskyne, drevené kostolíky ap.? Siahnite po prehľadnej a graficky pútavej encyklopédii Jozefa Petra Slovenské klenoty UNESCO.

Foto: Jozef Petro/CPress, Slovakia.travel.sk

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 230x, 1 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: