Vyberte sa na hrady Biely Kameň a Pajštún

Biely Kameň a Pajštún. Dva hrady stojace na západnom a východnom úpätí Malých Karpát v bezprostrednej blízkosti Bratislavy. V minulosti ich spájal rod grófov zo Svätého Jura a z Pezinka.
Dnes ich spájajú turistické značky, po ktorých sa môžete vybrať v rámci príjemného výletu a spoznať dve zaujímavé lokality. Nižšie sa dozviete napríklad o krutom pajštúnskom rytierovi, o nešťastnej láske na Bielom kameni. Ukážeme vám najlepšiu trasu, ako sa dostať k hradom a čo si tam všímať.

Slovensko je doslova posiate hradmi, ich zrúcaninami, zámkami a kaštieľmi. „Štúdiom množstva dostupných printových aj elektronických prameňov sme sa dostali k výslednému číslu 272,“ tvrdia cestovatelia a fotografi Daniel Kollár a Ján Lacika. História našich hradov siaha až do až do čias vzniku Uhorského kráľovstva, keď sa prvé hrady vytvárali z niekdajších veľkomoravských hradísk. Priamymi pokračovateľmi histórie slovanských hradísk boli napr. Liptovský alebo Spišský hrad.
Úžasne ich zmapovali spomínaní páni v knižke Od hradu k hradu, kde predstavili 18 hradov na západnom Slovensku.
Vyberte sa teraz na dva z nich a vychutnajte si kus slovenskej histórie a krásy našej prírody.

 

Hrad Biely Kameň

Nad mestom Svätý Jur v Malých Karpatoch neďaleko Bratislavy sa nachádza zrúcanina hradu Biely Kameň, ktorý postavili pravdepodobne v 13. storočí na mieste staršieho  veľkomoravského hradiska. Nadmorská výška stredovekého hradu je 295 m a zaujímavé je, že stavitelia hradu si nezvolili najvyššie miesto v teréne. Do začiatku 17. storočia bol sídlom svätojurského panstva.
Spustošili ho turecké vojská počas nájazdov v druhej polovici 17. storočia a odvtedy je v ruinách. Návštevníci hradu zvyčajne začínajú prechádzku k nemu od železničnej stanice v meste Svätý Jur.

Vonkajší hrad obklopovala dodnes viditeľná hradná priekopa, z vonkajšej strany posilnená valom. Na západnej, najzraniteľnejšej strane boli až tri priekopy a dva valy. Hlavnú hradnú priekopu preklenoval drevený most, umožňujúci prístup k hranolovitej vstupnej veži. Neďaleko nej stála ďalšia obranná veža. Obranu vstupnej brány do vnútorného hradu posilňovala blízka bašta. Súčasťou vonkajšieho hradu bola vodná veža, niekoľko budov stálo pri vonkajšom obrannom múre. Historické pramene uvádzajú, že jednou z nich bola pekáreň.

Na východnej strane vnútorného hradu pravdepodobne stála veľká obytná veža tvoriaca dominantnú stavbu hradu. Prakticky nič sa z nej nezachovalo. Hrad mal aj ďalšiu vežu, ktorá slúžila ako väzenie.

Torzo paláca s gotickým oknom hradu Biely Kameň
Torzo paláca s gotickým oknom hradu Biely Kameň.

Ako sa dostať k hradu

Po Dukelskej ulici v Svätom Jure sa dostaneme na hlavnú prejazdovú komunikáciu mestom k autobusovej zastávke. Cestu nám označujú žlté turistické značky. Odbočíme doprava a vzápätí doľava na Prostrednú ulicu, ktorá sa rozširuje na pretiahnuté námestie. Postupne sa dostaneme na horný koniec mesta, kde sa nachádza mestská časť Neštich.

Pri Kostole sv. Juraja s drevenou zvonicou odbočíme doľava na lesnú cestu stúpajúcu šikmým traverzom zalesneným svahom. Vedie k časti rozpadnutých múrov hradu Biely Kameň. Neďaleko neho by sme našli aj archeologickú lokalitu so zvyškami hradiska, rozkladajúceho sa na ploche viac ako 3 ha, so zachovanými valmi s dĺžkou 1,6 km a výškou 8 až 13 m.

 


Legenda. Nešťastná láska

Na Bielom Kameni žili kedysi hradný pán a pani, ktorí mali jediného syna Antona. Už v mladosti mu prisľúbili urodzenú grófsku dcéru z Čeklísa (dnes Bernolákovo), ale mladý pán na to nedbal. Zamiloval sa do Margitky, slúžky na hrade, a ona jeho city opätovala. Keď otehotnela, obaja mladí ľudia predstúpili pred hradného pána a paniu a vyjavili im svoju lásku. Rodičia však nemali pre ňu pochopenie a keď mladý pán narukoval do vojny s Turkami, tajne odviezli Margitku do jednej zastrčenej horárne. Tu ju ukryli a tu neskôr aj porodila.
Margitka s chlapčekom však odtiaľto utiekla a stratila sa nevedno kde. Hradní páni sa tomu len potešili a vyčkávali príchod svojho syna. Ten keď sa to dozvedel, z hradu ušiel a po všetkých mestách a dedinách hľadal svoju Margitku. Keďže ju nenašiel, znova odišiel do vojny, kde aj padol.

Margitka takisto zomrela od žiaľu a na svete zostal len ich synček. Ten postupne vyrástol v driečneho mládenca a osud ho raz zavial na hrad Biely Kameň. Hradní pán a pani medzičasom trpko oľutovali svoj skutok a aké len bolo ich prekvapenie, keď jedného dňa zbadali na hrade nového mládenca! Boli si istí, že je to ich vnuk. Podoba sa jednoducho nedala zatajiť a našli tak dediča svojho panstva.


z hradu Biely Kameň na Pajštún

Od Bieleho kameňa na Pajštún

Pešo je to 13 km, stúpanie cca 700 m. Na bicykli 16 km, stúpanie cca 600 m.
„Trasa z hradu Biely Kameň na Pajštún vedie cez hrebeň Malých Karpát a odporúčame jej peší variant, hoci sa dá absolvovať aj na horskom či trekingovom bicykli,“ radia Daniel Kollár a Ján Lacika v knihe Od hradu k hradu.

Ak sa však rozhodneme ísť pešo, čaká nás stredne náročná poldenná túra, ktorá je orientačne jednoduchá. Profil trasy nemá mimoriadne namáhavé úseky. Na rázcestiach si treba pozorne všímať žlté turistické značky, ktoré označujú takmer celú trasu. Od hradnej zrúcaniny nás trasa vedie veľkým oblúkom západným smerom a postupne minieme niekoľko Božích múk, okolo ktorých Svätojurčania chodievali na púte do Marianky. Onedlho prídeme na lesnú asfaltovú cestu.

Za zákrutou vpravo sa nachádza prírodná rezervácia Jurské jazero. Žltá značka smeruje po ceste doľava južným svahom Malého Javorníka, na ktorom stojí meteorologické pracovisko Slovenského hydrometeorologického ústavu. Po asfaltovej ceste sa dostaneme k horárni Biely kríž.

Ľavá, modro značkovaná vetva klesá na juh a končí sa v bratislavskej mestskej časti Rača. Pravá, červeno značkovaná Štefánikova magistrála zostupuje zalesneným svahom po asfaltovej ceste smerom na Spariská. Vydáme sa po nej, prejdeme popod elektrické vedenie a po niekoľkých metroch odbočíme doprava na lesnú cestu označenú žltými turistickými značkami. Mierne klesneme lesom okolo opustených Božích múk na rázcestie Bystrické, kde sa žltá značka križuje so zelenou značkou vedúcou od Zbojníčky do doliny Stupavského potoka. Tu načas opustíme žltú značku a sledujeme zelené značky, pričom klesneme do doliny Stupavského potoka.

 

Cez Dračí hrádok

Na asfaltovej ceste odbočíme doľava a ďalej si opäť všímame žlté značky. Tie onedlho odbočujú doprava na strmo stúpajúcu lesnú cestu, ktorá smeruje do blízkosti rozvalín bývalej stredovekej strážnej veže Dračí hrádok. Vedie k nej krátka odbočka označená významovými značkami.

Dračí hrádok je dnes už len zrúcaninou strážnej veže, postavenej v 13. storočí. Slúžil pravdepodobne ako strážny objekt na ochranu cesty cez Malé Karpaty. Jeho centrom bola mohutná veža. Zo začiatku bol hrádok opevnený len drevenými palisádami, výraznejšej ochrany sa dočkal v 15. storočí v období husitských a uhorsko-českých vojen. Hrádok zanikol v druhej polovici 16. storočia.

Po návrate na našu trasu absolvujeme pomerne strmý výstup po chodníku až k prieseku, ktorým v minulosti viedla dráha lanovky na dopravu vápenca do stupavskej cementárne. Záverečný úsek výstupu k rázcestiu pod Kozliskom je miernejší. Na rázcestí sa k žltej značke sprava pripojuje červená a z tohto miesta pokračujeme ďalej odbočkou doľava po žltej a červenej značke, až prídeme na vrch Kozlisko (537 m), najvyšší bod celej túry.
Z jeho vrcholu, porasteného vysokou bučinou, ďalej mierne klesneme až k hradu Pajštún.

Hrad Pajštún na pohľadnici okolo roku 1905.

Hrad Pajštún na pohľadnici okolo roku 1905. 

Hrad Pajštún

Zrúcanina hradu Pajštún, vypínajúca sa nad obcou Borinka v Malých Karpatoch, je obľúbeným výletným miestom nielen obyvateľov obce, ale aj Stupavčanov či Bratislavčanov. Z hradných ruín vidno nielen Malé Karpaty a južnú časť Záhorskej nížiny, ale za dobrého počasia aj rakúske Alpy. Stredovekí stavitelia postavili hrad Pajštún na vrcholovej plošine vápencového brala, takže leží v nadmorskej výške 486 m. Plošinu lemujú strmé svahy a skalné steny, miestami vysoké až 20 m. Sú výbornou prirodzenou ochranou hradu.

Od roku 1809 je Pajštún značne zničenou hradnou zrúcaninou.
Za bránou chodník stúpa na niekdajšie hradné nádvorie, obkolesené násypmi z muriva zrútených palácových stavieb. O čosi viac múrov miestami so zachovalými oknami a arkiermi nachádzame po obvode plošiny. Dvojpodlažné torzo vstupnej budovy sa týči nad južnou bránou. Najvýraznejšou architektúrou hradu je pomerne dobre zachovalý zvyšok delovej bašty z renesančnej prestavby gotického hradu v 16. storočí.
Z mladšej etapy stavebných úprav realizovaných v 17. storočí pochádza podzemná cisterna, vysekaná do tvrdej vápencovej skaly. Od nedávneho prepadnutia tehlovej klenby, spôsobeného presakovaním dažďovej vody, je uprostred vrcholovej plošiny nebezpečná jama. Do cisterny stekala zachytávaná dažďová voda zo striech. Pitnú vodu na hrad donášali z okolitých prameňov.

hrad revištePrečítajte si tiež
Zrúcanina gotického hradu Revište.


Legenda. Rytier tyranom

Na Pajštúne žil kedysi rytier, ktorý patril k postrachom širokého okolia. Na svojich výpravách prepadával a okrádal ľudí, z ktorých mnohých privliekol aj do svojej hradnej mučiarne, kde ich mučil. Jeho žena nemala pre tieto zverstvá pochopenie a vždy väzňov z mučiarne tajne vypustila. Rytier jej to nevedel odpustiť a raz ju za to v strašnom hneve preklal mečom. Svedomie ho však postupne čoraz viac hrýzlo, no on ho prehlušoval ešte väčšími zverstvami.

Presne po roku od manželkinej smrti však na hrade našli aj mŕtve telo rytiera. Celý kraj si  oddýchol, len rytier ani po smrti nenašiel pokoj. Zavše ho vídali, ako v dlhom čiernom rúchu blúdi po hrade. Raz ho stretol jeden Borinčan a duch ho požiadal, aby za jeho dušu dal slúžiť po celý rok omše v miestnom kostole.

Po roku sa dedinčan opäť stretol s duchom rytiera a ten ho doviedol do tajnej skrýše nazbíjaných pokladov pod hradom. Poprosil ho, aby ich rozdal Borinčanom, čím aspoň malou mierou uľahčil svojmu svedomiu. Odvtedy sa jeho duch medzi múrmi už nezjavoval.


Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
(Visited 393 times, 1 visits today)

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: