Fotograf Filip Kulisev: Mám šťastie na úžasných ľudí

Patrí medzi najlepších fotografov na svete a dokáže svojim fotografiám vdýchnuť dušu. Aj srdce.
Nečudo, že jeho diela majú vo svojich zbierkach svetové osobnosti, ako je pápež František, princ Charles, ruský prezident Vladimir Putin, ale aj herci Will Smith, Pierce Brosnan, či úžasný hudobný skladateľ Hans Zimmer. „Robím prácu snov, ktorá ma teší a ktorá rozširuje môj horizont poznania tohto sveta. A samozrejme poznania seba samého,“ tvrdí exkluzívne pre LepšíDeň.sk Filip Kulisev. Uznávaný fotograf a cestovateľ, ktorý hľadá unikátne miesta na Zemi, aby ich priniesol všetkým milovníkom prírody.

V roku 2001 založil Filip spoločnosť Amazing Planet, ktorá sa špecializuje na vytváranie exkluzívnych interiérových obrazov, kalendárov, kníh a DVD nosičov. Získal najvyššie európske ocenenie pre profesionálnych fotografov „Master QEP” (Qualified European Professional Photographer). Ako tretí na svete a vôbec najmladší dostal certifikát i titul Fellowship (FBIPP) od Britského inštitútu profesionálnych fotografov. Napriek tomu je to milý a priateľský chlapík, s ktorým sa dá hodiny zaujímavo zhovárať.
Filip Kulisev zostáva pri zemi, hoci najradšej fotí z vtáčej perspektívy…

 

Úžasné Slovensko

»Filip, Úžasné Slovensko je tvoja deviata kniha a tentoraz sa venuješ jedinej téme: rodná krajina a jej krásy. Mnohé fotky sú práve „zhora“ a približujú Slovensko, o akom niektorí ľudia ani netušili…
„Nuž, väčšinu roka som mimo Slovenska. Niekedy až sedem mesiacov a fotím prírodu celého sveta. Poznám množstvo krajín, úžasných miest a akosi som svoju domovinu odsúval na vedľajšiu koľaj. Preto som sa rozhodol pre Úžasné Slovensko. Fotky vznikali postupne, ale intenzívnejšie som sa foteniu a výberu venoval posledné dva-tri roky.
Vieš, keď už má človek nejaké meno, tak ako ja, začnú ho ľudia tlačiť – „napíš a nafoť nejaké knihu aj o Slovensku“. A prihováral sa bývalý prezident, aj terajší prezident Andrej Kiska, že by bolo dobré vydať knižku s fotkami o Slovensku…“ 

»Tak si si vstúpil do svedomia 🙂
„Presne tak. Bolo mi jasné, že skôr či neskôr kniha o Slovensku vyjde, ale nechcel som to uponáhľať. Chcel som si dať na nej záležať, aby bola naozaj pekná.
Chcel som mať menšiu knihu, žiadnu veľkú encyklopédiu, ťažkú a mohutnú. Také sú fajn, sú reprezentatívne, na vysokej úrovni, ale chcel som urobiť knihu aj pre bežných ľudí, pre turistov, ľudí zo zahraničia.“

Filip Kulisev

Fotograf Filip Kulisev

»Kniha Úžasné Slovensko zaujme aj ľudí, ktorí majú pochodené Slovensko krížom-krážom, lebo ukrýva naozaj unikátne zábery. Ako si vyberal dané miesta, lokality – náhodne, či premyslene?
„Jedným aj druhým spôsobom. Chcel som v knihe predstaviť dominanty typické pre Slovensko, hoci niektoré sú pre nás možno už otrepané, známe. A chcel som do nej vložiť aj iný, nový pohľad.
Keď cestujem po Slovensku, vždy sa snažím inšpirovať niečím zaujímavým a nezvyčajným. Možno aj preto je kniha mixom toho, čo človek pozná a čo možno ani netušil. Veď o niektorých miestach som donedávna nevedel ani ja. Vznikla tak malá knižka ideálna na darovanie – či už pre bežných ľudí, priateľov z cudziny, ale aj na politickej úrovni, prípadne ako hodnotný darček pre firemných priateľov ap.“

»Morské oko, črieda zubrov, Domašínsky meander…sú tam naozaj krásne fotografie s krátkymi zaujímavými textami. Máš medzi nimi tie najobľúbenejšie? Miesta, ktoré ti prirástli k srdcu? Alebo lokality a zábery, ktoré prekvapili a mimoriadne potešili aj teba?
„Z fotografického hľadiska ma prekvapil a nadchol hrad Čabraď, o ktorom som ani netušil. Že čosi také vôbec existuje. Hoci treba povedať, že tak ako je nafotený zhora, tak ho vlastne ľudia ani nemôžu poznať, pokiaľ nad ním nelietajú na lietadle alebo s dronom. A ja som tam navyše chytil fantastické svetlo pri západe s oblakmi v pozadí.
Čabraďský hrad mi tak trochu pripomína Machu Picchu, je naozaj zaujímavý a absolútne nepoznaný. A keď sa pozrieme na tú fotografiu, človek ani nemá pocit, že sa nachádza niekde na Slovensku, či v Európe.

filip kulisev Čabraď

 

Tvoríme kroniku našej planéty

»Z fotiek a sprievodného textu vidno, že miluješ Slovensko. A nielen prírodu, ľudí, ale aj históriu…
„Práve sme sa vrátili po dvoch mesiacoch domov a je pravda, že milujem Slovensko. Pre mňa sú to najmä ľudia… hoci mnohí nadávajú a sťažujú sa, že akí ľudia tu žijú. Ale ja mám naozaj šťastie na úžasných ľudí, ktorí sa pohybujú okolo mňa. Či už sú to kamaráti, zákazníci, partneri alebo rodina. Sú takí milí a pozitívni, že práve to ma tu drží a ťahá ma vždy späť.“

»Evidentne si veľký milovník prírody a možno takýmito nádhernými zábermi vlastne prispievaš aj k jej ochrane. Lepšiemu poznaniu. A to následne súvisí s tým, ako sa k prírode správame…
„Presne si to vystihol. Sme doslova obsypaní úžasnými, pozitívnymi reakciami z celého sveta. Ľudia nielenže chvália fotografie, že sa im páčia, ale berú to aj ako kroniku našej planéty. A súčasne je to tiež upozornenie, že si ju treba chrániť!
Napríklad začiatkom októbra sme otvárali výstavu v Aucklande na Novom Zélande. Prišlo tam množstvo ľudí, diplomati, veľvyslanci, veľká akcia. Keď sme sa tam na druhý deň vrátili, stretli sme tam jednu staršiu pani. Začala doslova plakať pri fotke z Nového Zélandu, pri pohľade na Hamurana Springs. Bola tam totiž v detstve, vyrastala tam, kedysi sa tam kajakovali, ale nikdy to miesto nevidela z takého celistvého pohľadu. Poznala to, ale doteraz si neuvedomila, aké je krásne a to v nej vyvolalo silné pocity a spomienky z detstva. Teraz je to miesto viac-menej uzatvorené, silno komerčné, treba tam platiť, aby ste si mohli pozrieť ten gejzír… a toto v nej spustilo vlnu emócií.“

Filip Kulisev s priateľkou Zuzkou

Na Novom Zélande by som vedel žiť

»Veľkú časť roka tráviš v zahraničí – ktoré miesta, krajiny máš najradšej? Kam sa vždy rád pozrieš?
„Pre mňa nie je až také dôležité odfajknúť si, že bol som tam a tam. Za tých 25 rokov, čo s mojou partnerkou Zuzkou cestujeme, sme toho videli naozaj strašne veľa. Krížom-krážom celý svet.
Ale sú určité miesta, kde sa človek cíti lepšie, kde sa neustále rád vracia a to je pre mňa napríklad Nový Zéland, odkiaľ sme sa práve vrátili. Je to pre mňa TOP destinácia, kde by som si vedel predstaviť aj žiť.
Klimaticky je Zéland približne rovnaký ako Slovensko. Ľudia sú fajn a príroda je naozaj fantastická. Všetko tam super funguje, ešte aj tí pôvodní tmavší obyvatelia skvele zapadajú medzi bielych, ktorí sa tam dostali za posledných dvesto rokov.

A takýchto krajín je oveľa viac. Radi sa tam vraciame, dobre sa tam cítime…či už je to Aljaška, Havaj, západ USA, Kanada, Namíbia, Island, kde síce pribudlo za posledné roky množstvo turistov, ale stále je to tam úchvatné.
Je takých desať krajín, kde sa naozaj radi vraciame. A to je dôležité, pretože nie je všetko vždy len o peniazoch, či sláve, ale skôr o tom vnútornom dobrom pocite. Je to o tom, ako človek chce žiť a existovať.“

„Nie je vždy všetko len o peniazoch, či sláve.
Ale skôr o dobrom vnútornom pocite.“

»Prírodu fotíš už dlhé roky, vydal si deväť kníh, mal si takmer 200 výstav… vie ťa príroda ešte prekvapiť? Zaskočiť, že stratíš dokonca reč?
„Určite áno. Pripravíš si vopred skvelý itinerár, čo kde a ako, ale daná realita ťa môže sklamať alebo ohúriť. Môže ťa naozaj očariť. 70 až 80% mojich fotiek vzniká po príprave, všetko si človek premyslí, naplánuje a viac menej to dopadne tak, ako chcel. Ale zvyšok vzniká na mieste – náhodne, inšpiruješ sa momentálnou atmosférou danej lokality, ľuďmi, či sprievodcom.

Filip Kulisev

Fotky z dronu i z lietadla

»Je evidentné, že miluješ fotografie z vtáčej perspektívy. Ako vznikajú? Všetko z dronu, či aj lietadla?
„Aj-aj. Buď je to dron, ale tam musí byť všetko legislatívne v poriadku. Fotím tam, kde to je povolené. Nie som paparazzi, ktorý by lietal nad budovami alebo ľuďmi J Nad prírodou je to väčšinou ok.
Keď ale letíš helikoptérou, je to ešte lepšie. Dron je len zariadenie, ktoré ovládaš zo zeme, pozeráš sa na monitor a cvakáš si to zospodu. Ale zhora si to nevidel, nezažil si to. Je fajn, že takáto technika existuje, ale fotografovi to uberá na zážitku.

Preto keď sa dá, radšej si prenajmeme nejakú cessnu, helikoptéru a demontujeme dvere. Je pri tom sranda a už je to iný pohľad na scenériu.
Napríklad fotky v knihe Úžasné Slovensko vznikali z dronu, ale vo svete sa snažím najmä o fotenie z lietadla. Napokon, drony sú tu len pár rokov, ja ich používam posledné dva roky. A aj keď vozím zo sebou dron, vždy sa snažím nájsť alternatívu v podobe helikoptéry alebo malého lietadla. Môžem povedať, že 95% všetkých mojich fotiek z vtáčej perspektívy vznikli z ultraľahkých lietadiel, cessny, z helikoptéry.“

Filip Kulisev na helikoptére

Filip vyráža na fotenie.

»Pre svoj objektív hľadáš stále unikátne miesta – kam by si ešte chcel zavítať? Čo by si chcel odfotiť, len doteraz sa ti to ešte nepodarilo?
„Toto je tradičná otázka, tak si vieš asi predstaviť moju odpoveď 🙂 A odpovedá sa mi na ňu čoraz horšie. Napríklad stále som vravieval, že sme neboli v Grónsku… ale tento rok sme dali východnú časť a budúci rok plánujeme západnú časť. Takže Grónsko už odpadá…
Keď si vezmeš celú Zemeguľu, koľko má kultúr, histórie a ľudí, tak to je nekonečný zdroj poznávania. Keď si to z pohľadu fotografa trošku zúžiš – povieš si, že fotíš len prírodné scenérie, ktoré musia mať štruktúru, farbu, atmosféru… – potom sa ten výber výrazne zužuje, ale stále je to nekonečné.
Na internete sa stále objavujú nejaké úchvatné miesta, pri ktorých si povieš – waw, toto skúsim, tam pôjdem a nafotím to inak. Internet v tom poriadne premiešal karty. Ak to porovnám s minulosťou, keď som odoberal nemecké či americké magazíny a tam hľadal inšpiráciu, – prípadne v televíznych dokumentoch, alebo priamo na mieste, – ten internet je dnes obrovským posunom vpred…
Aha, teraz mi ešte napadlo miesto, kde som v živote nebol a chcel by som sa tam dostať. Palau. Už sme pochodili naokolo snáď všetko, čo sa dá, ale na Palau sme neboli. A pritom je Palau z vtáčej perspektívy uchvacujúce.“

 

Ľudia ma nabíjajú energiou

»Keďže sa zhovárame pre LepšíDeň.sk, čo ťa vie správne naladiť, dodať ti energiu a spraviť naozaj lepší deň?
„Priznám sa, že je to veľa vecí. Napríklad partnerka Zuzka, ktorá je pre mňa v tomto živote obrovským šťastím.
A sú to najmä ľudia a stretnutia s nimi. Energia, ktorú z nich cítiš a nevedomky preberáš. Keď vidím zadosťučinenie z fotenia, ktoré je pre mňa nielen hobby, ale aj prácou. Napokon, možno až 90% ľudí nerobí to, čo by chceli, po čom túžili… a predsa musia chodiť do roboty. V mojom prípade je to iné. Naozaj robím prácu snov, ktorá ma teší a ktorá rozširuje môj horizont poznania tohto sveta. A samozrejme poznania seba samého, pretože čím viac sa človek dostáva do rozličných situácií, tým viac spoznáva sám seba. Svoje vlastné hranice.
Toto milujem na každom dni. Dávam do všetkého veľa energie a tá energia sa mi vracia v podobe ľudí, práce…to je obrovský rotor na ďalšiu prácu.“

Foto: Filip Kulisev
Zhováral sa Milan Buno

Filip Kulisev

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
(Visited 276 times, 1 visits today)

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: