Kráľova hoľa mizne. Kam a prečo sa stráca?

Kráľova hoľa. Legendárna dominantná slovenská hora, ktorú vidieť z mnohých kútov Slovenska i spoza hraníc. Z jej vrcholu môžeme za ideálnych podmienok pozorovať Karpaty šiestich krajín (slovenské, české, maďarské, poľské, ukrajinské a rumunské), čo je asi karpatský unikát. Horskí cyklisti tento krásny kopec s výhľadmi považujú za kráľovnú slovenských cyklovrcholov.

Na jeseň sme absolvovali už 17. ročník tradičnej cyklotúry na Kráľovu hoľu z Dobšinej cez Čuntavu. Tento „sviatok babieho leta“ nás opäť naplnil povznášajúcimi pocitmi. Zároveň však aj veľmi skľučujúcimi, pretože počas túry sme videli množstvo nových holorubov a rozsiahlu ťažbu dreva. Pohľad zo sedla nad Besníkom vyvolal obavy, že pri súčasnom trende bude Kráľova hoľa celá holá! „A to doslova – zhora až nadol,“ píše Karol Mizla pre Krásy Slovenska.

Kam mizne Kráľova hoľa?

Štartujeme v Dobšinej a vydávame sa dolinou Dobšinského potoka. Plynule stúpame starou furmanskou cestou, ktorá spájala Gemer so Spišom. Viaceré holoruby počas cesty vnímam ako realitu minulých rokov, avšak príchod na poľanu Čuntava ma ohuruje. Lokalita je zmenená na nepoznanie. Statné ihličnany sú vyrúbané a početné skládky dreva lemujú cestu. V zjazde do sedla Besník sa nám otvárajú nečakané výhľady na Tatry a náprotivné Ondrejisko, najvyšší kopec Slovenského raja. Výhľady vznikli v dôsledku ďalších výrubov, a tak pôsobia trpko…

Schádzame ku krížu nad sedlom Besník, kde máme pravidelnú fotogenickú zastávku.
Dobré počasie nám umožňuje vidieť z tohto malebného miesta Kráľovu hoľu i Tatry. Už na prvý pohľad však niečo nie je v poriadku. Zelená „halena“, do ktorej kráľovnú zahaľovali husté lesy, je na mnohých miestach deravá, plná veľkých dier v podobe rúbanísk. Ešte v roku 2006 bolo juhovýchodné podhorie Kráľovej hole pekné zelené. Potom nastal postupný masívny úbytok lesa, ktorý sa zintenzívnil po roku 2012.
Žeby to súviselo so zmenami politických garnitúr v týchto rokoch?
Spôsobil to vietor, lykožrút či ľudská hlúposť v podobe chamtivosti?!

Zväčša ide o kombináciu týchto troch „požieračov“ lesa, avšak v posledných rokoch sa zdá, že jednoznačne prevažuje tretí faktor. Asi ešte horšie je, že na odlesnených plochách nevidieť povinnú obnovu lesa, ktorú zaviedol už začiatkom 19. storočia Jozef Dekret Matejovie. Teraz sa asi v hrobe obracia…

Pozrite si fotografiu Kráľovej holi z roku 2006…
…a pod ňou čerstvú z roku 2017.

Všade samé holoruby…

Obľúbená krčmička v Šumiaci, Predné sedlo a už je tu vrchol milej „Kráľovky“. Teplučké počasie babieho leta s výhľadmi je balzamom na telo i dušu.
Okrem Tatier a krásnych kopcov však zreteľne vidíme zjazvenú tvár slovenských hôr mnohými rozsiahlymi vyrúbanými plochami. Napadá mi: „Quo vadis Slovakia?“
Schádzame dole. Lesnou cestou cez Zubriu mierime na Pusté Pole. Nové výhľady sú slabou náplasťou za ďalšie holoruby.

Pod Veľkou Knolou

Nasledujúci deň sa vydávam na cyklotúru na blízky kopec Veľká Knola, nachádzajúci sa v ochrannom pásme Národného parku Slovenský raj. Rozsiahle „vykosené“ lesy v okolí Hnilca ma neprekvapujú, poznám ich z minulých túr. Čo ma obzvlášť zarmucuje, je skutočnosť, že ani tu neexistuje obnova lesa. To znamená, že po nás potopa?!

Výstup na Veľkú Knolu zo sedla Grajnár je sprvu depresívny. Naposledy som tadiaľ šliapal v roku 2010 a odvtedy sa to zmenilo ešte k horšiemu. Holiny, ďalšia ťažba a opäť žiadna obnova lesa. Prirodzená obnova sa tu neujíma a o umelú sa nestarajú… Stúpam vyššie.
Cesta je prach a štrk a udupaná hlina poznačená obrovskými kolesami lesných mechanizmov. Zrazu vstupujem akoby do iného sveta. Ocitám s v chránenom areáli Knola s rozlohou 220 ha, ktorý svojou zeleňou a zachovalým prírodným prostredím pôsobí ako oáza v okolitej púšti. Napadá mi, že takto by mohli vyzerať slovenské hory pri citlivom a zodpovednom lesnom hospodárení. Pohľad z vrcholovej poľany Veľkej Knoly na Kráľovu hoľu a Tatry ma napĺňajú očakávanou radosťou.

Na Kráľovej holi stojí strom zelený…

Cesta nadol do Havranej doliny je však opäť poznačená masívnou ťažbou a pohľadmi na vyrúbané lesy. Hlavou mi víria spomienky na rozhovory s lesnými pracovníkmi v okolí Kráľovej hole. Keď som sa ich pýtal, či príčinou holorubov bola nejaká kalamita, tak mi zväčša odpovedali negatívne.
Ťaží sa vraj aj preto, že les má malé prírastky. Nehovoriac o šafárení v lesoch, keď každá druhá fúra dreva vraj ide kamsi nabok…

V známej ľudovej piesni sa spieva: „Na Kráľovej holi stojí strom zelený…“
Teraz na vrchole stojí len kovový stožiar. Mohutné telo Kráľovej hole však bolo po stáročia pokryté zeleňou. Verme, že Kráľova hoľa si zelenú „halenu“ zachová a nebudeme musieť spievať: „Na Kráľovej holi žiaden strom zelený…“

Jozef Dekret Matejovie hlásal: „Zachovať lesy potomstvu, lebo ony sú predpokladom udržania života na zemi.“
Záleží na nás, či to dokážeme…

text a foto: Karol Mizla

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – 94.ročník, číslo 9-10/2017.
Ak máte záujem odoberať časopis, kliknite si na PREDPLATNÉ.