Michal Rovňák: „Ľudia milujú blbečkov, lebo si pripadajú bystrejší.“

Líbáš jako ďábel, Mesto tieňov, Ordinácia v ružovej záhrade, ale aj muzikál Producenti, či František z Assisi. To je len pár filmov, seriálov a predstavení, kde ste mohli vidieť herca Michala Rovňáka. Deti ho zasa milovali v relácii Kakao a hoci si aj on užíval tvorbu tohto programu, pár rokov po skončení ho „Kakao pripravilo o dobrú robotu“, ako povedal Michal Rovňák v rozhovore pre LepšíDeň.sk

Herectvo je podľa neho nádherné, ale tak trochu nevďačné povolanie. „Nemôžete sa totiž zobrať a ísť ho predávať na trh, medzi ľudí. Vždy potrebujete k tomu divadlo, javisko, kameru a musíte si počkať na rolu. Herec proste musí čakať, kým ho vyzvú do tanca, ako vraví Milan Lasica.“
A taká dobrá ponuka nemusí prísť niekedy ani celý rok. Našťastie, Michal Rovňák je „multifunkčný“ a okrem milovaného hrania v divadle, robil stand-upy, písal reklamné texty a prekladá + upravuje dialógy pre dabingy.

 

Herectvu sa nič nevyrovná

Michal Rovňák: Odmalička ma herectvo priťahovalo, chodil som do Ludusu a je úžasné, že teraz som tam opäť. Učím 13- 14-ročné decká. Herectvo je absolútne jedinečné. Človek v ňom nepracuje s nejakým nástrojom, ale on sám je nástrojom – jeho telo, mimika, vnútro. A to ma baví. Jednou z mojich obľúbených rolí je dôverník a rozprávač príbehu v hre František z Assisi na Novej Scéne. Tú rolu – volala sa brat Lev – som si dôkladne prežil. Pocit, keď diváci hltajú každé vaše slovo, pozorne počúvajú a prežívajú to s vami, to je neskutočné. Tomu sa nič nevyrovná.

LepšíDeň.sk: Pri hraní na javisku, ale aj v televízii musíš dať zo seba absolútne všetko a aj keď nemáš náladu, nemáš svoj deň, nesmie to byť na tebe vidieť. Divák to nemôže spozorovať. Ako sa zvykneš takpovediac „prepnúť“ na inú vlnu, hodiť to všetko za hlavu a hrať svoju hereckú rolu?
Michal Rovňák: Hľadisko a diváci majú v tomto smere úžasnú silu. Tajomnú a silnú. V prvom rade si však nemôžem dovoliť byť „neprepnutý“ :-). A keď milujete herectvo, ide to samo. Diváci vás nabijú, pre nich sa úplne odovzdáte a je pravda, že nesmú zbadať, že máte nejaké starosti. To ich nezaujíma. Oni prišli predsa na predstavenie.

LepšíDeň.sk: Už ako 15-ročný si sa objavil vo filme Ako som nedostal Nobelovu cenu po boku Andreja Hryca, Martina Hubu, Mariána Zednikoviča ai. Potom nasledovalo do 20 rôznych filmov a seriálov. Čo ti najviac sedí? Film, Seriál? Skeče? Alebo divadlo?
Michal Rovňák: Najviac ma asi napĺňa to divadlo, kde sa môžem priamo na javisku podeliť o emócie, pocity. Je to také bezprostredné. Úžasný bol muzikál František z Assisi…no, muzikál. To bolo celkom funny, lebo ja absolútne neviem spievať. Už pri muzikáli Producenti som spieval Kohútika jarabého. Andy Hric a Braňo Kostka ma vyzvali, že „zaspievaj niečo“. Ja vravím, že neviem spievať, pritom ostatní tam na ukážku spievali árie a pesničky z rôznych opier, muzikálov…a ja blbec som im zaspieval Kohútika jarabého. Tak ich skoro porazilo 🙂

Michal Rovňák

Lepšie hrať blbečka, ako ním byť

LepšíDeň.sk: Veľmi obľúbený si pre svoj komický face, mimiku, dynamiku. Robil si stand-up comedy, skeče, hral si napríklad v Kredenci…táto komická poloha ti vyhovuje?
Michal Rovňák: Stand-up comedy ma celkom bavili. Vždy som si to poriadne pripravil, netrúfol by som si len tak sa postaviť a čakať, že veď mi čosi napadne. Na to som možno sraľo…

LepšíDeň.sk: …a možno nie. Ktosi múdry už dávno povedal, že základom dobrej improvizácie je kvalitná príprava…
Michal Rovňák: …možno hej. Ja som si tie fóry a vtípky poctivo pripravil, a fungovali. Ľudia na to dobre reagovali, tešili sa z toho. Ale aj tu sa treba vedieť „prepnúť“, byť v bezstarostnom období, aby vedel človek vytvoriť naozaj zábavné a vypointované veci. Musíte mať vnútornú pohodu, aby ste napísali dobrý skeč, dobrú scénku. Len tak zabodujete u ľudí.

LepšíDeň.sk: Teraz trošku na telo – v telke, aj v reklame hrávaš úlohy, v ktorých si akoby taký blbeček. Vieš to však skvele zahrať, pretože naživo si sympatický pohoďák, inteligentný chlap, s ktorým sa do výborne porozprávať…
Michal Rovňák: 🙂 Obľúbení komici nie sú v drvivej väčšine blbečkovia, akých zvyknú hrať. Byť akože blbečkom je dobrá maska, za ktorú sa dá skryť. Vtedy aj divák toho viac odpustí. Veď zoberme si napríklad reláciu Kakao, ktorú som moderoval. Bol som oblečený v pestrofarebnom kostýme a možno si niektorí aj povzdychli, že „infantilný blbeček“.  Ale čísla hovorili niečo iné a najmä deťom sa to páčilo. Mali sme dôslednú prípravu, všetko premyslené a aj preto sa sledovanosť držala tak vysoko. Preto nás decká dlho milovali a aj o tom je herectvo. Vedieť sa ukázať v inej polohe, aby ste zabavili diváka. O to v predstaveniach prioritne ide.

A potom, ani Jožo Pročko nie je blbeček, hoci blbečka hral. Alebo taký Juraj Šoko Tabaček, ktorý je úplne normálny týpek a pritom poznáte ho napríklad z Hornej Dolnej ako ožrana alebo ušušlanú postavu zo stand-upov.
Jednoducho, ľudia majú radi blbečkov, lebo si potom pripadajú bystrejší.

 

Obľúbený Kakaovník

LepšíDeň.sk: Keď už si začal s tým Kakaom – mnohí ťa ešte dlho po skončení relácie vnímali ako Kakaovníka. Neuškodilo ti to? Neprekážalo?
Michal Rovňák: Určite to neľutujem. Bolo to nádherné obdobie, skvelá skúsenosť. Ale je pravda, že mi to neraz skomplikovalo život.
Napríklad – dostal som ponuku mať vlastnú reláciu. Bolo to päť rokov po skončení Kakaa, takže dosť ďaleko. Mal som moderovať reláciu Postav dom, zasaď strom. Odišiel som z vtedajšieho zamestnania a nakrútili sa prvé dve časti. Potom sa však odmlčali a nič sa nedialo. Tak som za nimi zašiel a oni mi povedali, že musia vymeniť hlavného moderátora, lebo si to pozrela istá pani z STV a povedala: „Tento to nemôže robiť, to je Kakaovník.“ A bolo vymaľované. Ja som zrazu zostal bez sľubne rozbiehajúcej sa práce iba kvôli Kakau a stratil som aj tú robotu, ktorú som dovtedy robil…

LepšíDeň.sk: …to bola tuším práca v reklamnej agentúre, však?
Michal Rovňák: Áno, robil som necelý rok v reklamke Vaculik Advertising u Juraja Vaculíka. A toto som nechal kvôli relácii, čo som mal moderovať. V reklamke som písal napríklad texty pre Tatra Banku a celkom vtipné je, že keď som neskôr prišiel do banky, podsúvali mi moje vlastné texty a snažili sa ma presvedčiť. Tak som povedal, že toto na mňa nezaberá, ja sám som vymýšľal texty, ako presvedčiť klientov 🙂
Inak, Jurajovi Vaculíkovi som nesmierne vďačný, lebo ma prijal bez akejkoľvek skúsenosti. Nemal som absolútne žiadne portfólio a všetko som sa naučil u neho. Zrazu som sa stal copywriterom pre ťažiskového klienta a ono to, čudujsasvete, fungovalo 🙂 Aj som bol podľa Stratégií „objav roka“ A ja som mu fakt veľmi vďačný.

rozhovory lepsiden.skAdela Banášová, Jiří Grygar, Ján Mečiar…
Prečítajte si aj ĎALŠIE ROZHOVORY.

Copywriting ma baví

LepšíDeň.sk: Veľmi blízke ti je písanie. Spoluzakladal si známy portál Dalymale, kde si aj písal a tuším v roku 2015 si mal aj najčítanejší článok. Živíš sa aj ako copywriter.
Michal Rovňák: S copywritingom som začínal u Juraja Vaculíka, kde im odišiel senior copywriter pre Tatra banku. Dostal som to ja a ako junior som si to všetko odmakal. Tie kampane som naozaj robil a mnohí sa nestačili čudovať, ako dobre to funguje. Pretože ma to bavilo.

V práci copywritera je tak 50% tvorivej časti, tej skutočnej kreativity. A zvyšok je schopnosť upratať ten text, vytiahnuť najdôležitejšie informácie a podať to pútavo ľuďom. Aby im to hneď udrelo do očí a vedeli, čo je podstatné a o čo vlastne ide.
Následne vymyslieť správny hedlajn, dať tomu emóciu, príbeh a máte vyhrané. To ma bavilo. Či už pri Tatra Banke, OTP Banke, nejaké veci som písal pre poisťovňu Union a najmä pre televíziu Markíza…

LepšíDeň.sk: …tam si mal napríklad vydarenú kampaň s číslom 112.
Michal Rovňák: Bola to kampaň na propagáciu jednotného čísla tiesňového volania 112, ktorú pripravila Markíza v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR. V spote sa redaktor Televíznych novín pýtal divákov, na aké číslo zavolajú, keď prechádzajú cudzím mestom a počujú volanie z horiaceho domu. Aby zdôraznil, že práve tieto sekundy sú najdôležitejšie, spustí stopky. „Rozmýšľate? Naučte sa nerozmýšľať! V prípade núdze je potrebné volať číslo 112,“ hovorí.
Takže Markíza, to bolo skvelých štyri a pol roka, a pohodlne ma to uživilo.

Michal Rovňák
Michal Rovňák s rodinou.

Rodina na prvom mieste

LepšíDeň.sk: Máš manželku, dve deti – Žofku a Danka. Si rodinný typ?
Michal Rovňák: Milujem svoju rodinu. Keď som robil vyše štyri roky v Markíze, práca sa dala ťažšie skĺbiť s rodinou. Manželka musela byť doma a ja keď som prišiel skôr, tak som akurát stihol zaviezť Danka na karate. Potom som sa snažil organizovať deckám víkendy. Keď ste na voľnej nohe, je to iné. Manželka už teraz pracuje ako vychovávateľka, veľmi ju baví práca s deťmi. Ja môžem byť kedykoľvek s našimi deťmi aj počas týždňa – napríklad poobede zájdem so Žofkou na plávanie, hodím na Facebook fotku a trošku provokujem kamarátov, ktorí musia sedieť v práci 🙂
Ale zasa je táto poloha neistá a stresujúca, lebo neviete, kedy príde robota.

Michal Rovňák rád počúva audioknihy:

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 905x, 1 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: