Vážne. Nie je to len nejaká obľúbená fráza, či motivačný „blábol“, ale dokázaný fakt.
V roku 2013 výskumníci z Psychologického ústavu Univerzity Concordia zistili, že pesimisti majú v porovnaní s optimistami vyššiu východiskovú hladinu stresových hormónov, a keď sa ocitnú v stresujúcej situácii, horšie si ju regulujú.
„V dňoch, keď pesimisti zažívajú nadpriemerný stres, vidíme, že ich stresová reakcia je oveľa intenzívnejšia. Navyše im robí problém znížiť si hladinu kortizolu,“ vysvetlila vedúca výskumu Joelle Jobinová. Takže naozaj, optimistom sa darí lepšie.
Viac rizík pre pesimistov
Okrem tendencie k vyššej miere stresu majú ľudia s pesimistickými postojmi zvýšenú pravdepodobnosťou depresie a úzkosti. Navyše im hrozí, že zomrú v mladšom veku ako optimisti.
Vedci z Pittsburskej univerzity sa pustili do výskumu úmrtnosti 100 000 optimisticky a pesimisticky naladených žien. Po ôsmich rokoch prišli na to, že optimistky mali o 14% vyššiu pravdepodobnosť prežitia ako pesimistky.
Cynizmus a pesimizmus často kráčajú ruka v ruke.
Cynizmus, najmä nepriateľská forma, ktorá svedčí o pesimistickom naladení a duševnej nepružnosti, je však škodlivejší ako stres, hnev či depresia. „Pri istom výskume sa zistilo, že v strese stúpajú zápalové markery väčšmi ako pri depresii – a pri cynizme ešte viac,“ tvrdia autori knihy Od stresu k progresu Patrick Holford a Susannah Lawsonová.
„Pri ďalšom výskume prišli vedci na to, že ľuďom s najnepriateľskejšou formou cynizmu a nedôvery hrozí trikrát vyššie riziko vzniku demencie. Ďalší výskumníci postrehli, že nepriateľský cynizmus súvisí so vznikom najškodlivejších zmien v celistvosti DNA, čo vedie k predčasnému úmrtiu.“
Naproti tomu sa potvrdilo, že optimistický postoj zvyšuje šancu na pozitívny výsledok, dokonca aj v náročných situáciách. Pri výskume žien s rizikovým tehotenstvom prišli vedci na to, že tie, ktoré boli optimisticky naladené, porodili zdravšie deti s vyššou pôrodnou hmotnosťou ako ich pesimistické náprotivky.
Pesimizmus nie je v génoch
Keď sa profesor Tim Spector z Nemocnice svätého Tomáša v Londýne pustil do výskumu jednovaječných dvojčiat, zistil, že osobnostné črty, ako je optimizmus či náchylnosť na depresiu, sa u súrodencov s rovnakými génmi značne líšia.
Či pohár vnímate ako spolovice plný, alebo spolovice prázdny, nemusia nevyhnutne určovať iba zdedené genetické informácie. Váš pohľad na svet pravdepodobne súvisí s tým, ako reagujete na doterajší život. Hoci minulosť sa zmeniť nedá, môžete si vytvoriť nové presvedčenia.
Pokiaľ ide o stres, spôsob myslenia môže mať výrazný pozitívny či negatívny účinok aj na život. Americkí akademickí pracovníci, o ktorých výskume informoval časopis Journal of Personality and Social Psychology, prišli na to, že ľudia, ktorí verili, že „zažívanie stresu uľahčuje učenie a rast“, sa chválili oveľa lepším zdravím, väčšou spokojnosťou so životom a vyšším pracovným výkonom ako tí, čo si mysleli, že „vplyv stresu je negatívny a treba sa mu vyhýbať“.
Pri tomto výskume sa zistilo aj to, že zmýšľanie človeka, a teda aj jeho reakciu na stres, možno upraviť.
Pestujte optimizmus a pozitívne emócie v deťoch už odmalička.
Zmeňte pohľad na svet
Winston Churchill povedal: „Pesimista vidí problém v každej príležitosti. Optimista vidí príležitosť v každom probléme.“
Ak na pozitívne vnímanie života musíte vynakladať veľké úsilie, zmena pohľadu na svet vám pravdepodobne veľmi prospeje.
V spomínanej knihe Od stresu k progresu nájdeme príklad kolegov Jima a Marka, ktorí sa uchádzajú o rovnaké povýšenie. Ani jeden z nich nedosiahne úspech, lebo spoločnosť zamestná externistu.
Keď sa o tom dopočuje Jim, pomyslí si: „Žalostne som zlyhal. Očividne nespĺňam požiadavky. Nikdy neurobím pokrok v kariére, takže sa tým ani nemusím zaoberať.“
Mark však zareaguje inak: „Nuž, to je škoda, ale aspoň som získal prax v absolvovaní pohovorov a dal som najavo, že túžim po kariérnom vzostupe. Nový zamestnanec je určite veľmi schopný a skúsený. Dúfam, že sa od neho veľa naučím a nabudúce budem mať väčšiu šancu na úspech.“
Toto sú dva príklady „vysvetľovacieho štýlu“, ktorým objasňujeme udalosti vo svojom živote. Stalo sa to mojou vinou (vnútorná príčina) alebo za to mohlo čosi iné (vonkajšia príčina)? Bude sa to diať navždy (stabilný stav) alebo môžem výsledok zmeniť (nestabilný stav)? Ovplyvní to celý môj život (globálna zmena) alebo išlo o izolovanú udalosť (lokálna zmena)? Pesimisti zvyčajne vnímajú náročné udalosti ako vnútorné príčiny, stabilné stavy a globálne zmeny, zatiaľ čo optimisti na ne obyčajne hľadia opačne.
Ako sa stať optimistom
Odborníci z Centra pozitívnej psychológie na Pensylvánskej univerzite robia pokusy, ktorých cieľom je zistiť, či možno zmeniť „vysvetľovací štýl“ a prejsť z pesimistického myslenia na optimistické.
Doteraz sa výskumníci zameriavali na adolescentov, ktorí majú v porovnaní s dospelými tvárnejšie osobnosti a predstavujú ideálne subjekty na testovanie rozličných zásahov. Psychológovia si naozaj všimli zmeny. Keď adolescentov oboznámili s „vysvetľovacím štýlom“ a novými prístupmi k riešeniu problémov, mnohí v porovnaní s kontrolnou skupinou udávali menej príznakov depresie a príbuzných ochorení.
Zástancovia pozitívnej psychológie si veria a mnohí z tých, ktorí pracujú v tejto oblasti, už disponujú veľkým počtom svedectiev naznačujúcich, že tento cieľ je dosiahnuteľný.
