Popolcová streda odštartovala 40 dní odriekania, čiže pôstne obdobie. Sú ľudia, ktorí toto obdobie poctivo dodržiavajú, iní sa zrieknu aspoň mäsových výrobkov a je veľa takých, ktorí sa ďalej stravujú tak, ako zvyčajne. Pôst im nič nehovorí.
Je tu však ešte iná skupina ľudí, ktorí by si vyskúšali občasný pôst, ale nie sú si istí, čo jesť, čoho sa vzdať, ako často a ako dlho. Predsa len, vyše mesiaca trvajúci pôst nevydrží každý.
Isté však je, že zdravšie stravovanie prináša telu lepšie trávenie, môže sa znížiť hmotnosť, cítite viac energie a zlepší sa vám nálada.

Aké sú teda zásady zdravého pôstu? Pýtali sme sa poprednej odborníčky na výživu MUDr. Alžbety Béderovej, CSc. z Poradne zdravia RÚVZ Bratislava.

Pôst v minulosti

Alžbeta Béderová

„V spôsobe výživy sa človek v minulosti riadil viacerými faktormi,“ vysvetľuje pre LepšíDeň.sk výživová odborníčka MUDr. Alžbeta Béderová, CSc. „Jednak vlastným inštinktom; ďalej možnosťami, ktoré mu poskytovala príroda; empíriou, ale aj rôznymi rituálnymi či náboženskými príkazmi.
Pôstne dni resp. pôstne obdobie malo teda už v minulosti svoju logickú a empirickú podstatu.“

Dlhodobé pôsty, ako je napríklad Veľkonočný pôst, nadväzovali na dlhé zimné obdobie, obdobie zabíjačiek, vianočného a fašiangového hodovania, kedy prevažovala energeticky výdatnejšia strava s vysokým obsahom tukov.
Pôst má však nielen náboženskú podstatu, ale má predovšetkým organizmus prečistiť a ozdraviť. Dnes také populárne detoxikačné dni nie sú teda žiadnou novinkou.
Z detstva si ešte pamätáme (a mnoho ľudí dodržiava dodnes) jeden deň v týždni, spravidla piatok, ako pôstny, čiže bezmäsitý deň.

Pôst môže mať viac stupňov

Od čiastočného obmedzenia vybraných živočíšnych potravín – predovšetkým mäsa, mäsových výrobkov, tukov – až po úplne radikálne vylúčenie pevnej potravy. Dôraz sa kladie na tekutiny buď formou ovocných a zeleninových štiav, bylinkových čajov alebo pri extrémnom pôste len čistou vodou.

Detoxikácia je spravidla miernejší typ pôstu. Vylúčené sú rizikové potraviny – mäso, vnútornosti, tuky, vyprážané jedlá, alergizujúce potraviny, mlieko, vajíčka. Zníži sa energetický príjem, preferujeme ovocie a zeleninu najlepšie v surovej forme, strukoviny, celozrnné obilninové výrobky.
Sú nízkokalorické, obsahujú množstvo vitamínov, minerálov, vlákniny, flavonoidov, enzýmov. Sú to živiny, ktoré zlepšujú trávenie a hlavne stimulujú črevnú pasáž, čím sa organizmus zbavuje rizikových látok, odpadových metabolitov. „To je mimoriadne dôležité v prevencii obezity, diabetu a ďalších civilizačných ochorení – srdcovocievnych a onkologických,“ upozorňuje doktorka Béderová.

Pri fyzickej aj psychickej práci sú dôležité všetky živiny vrátane tukov.

Pôst – ako dlho a ako často?

Frekvencia a dĺžka pôstnych dní závisí od viacerých okolností.
Pri zlej životospráve, životnom štýle, vrátane zlej výživy a znečisteného životného prostredia sa často naruší rovnováha vzniku a odbúravania a vylučovania odpadových metabolitov. Môžu sa tak prejaviť príznaky intoxikácie organizmu – únava, bolesti hlavy, sklon k infektom a prechladnutiu, alergie, kožné prejavy.

Trvanie pôstu je individuálne a závisí od zdravotného stavu, fyzickej a psychickej kondície človeka a od typu pôstu. Prechod na pôst, rovnako ako opätovný návrat na normálne stravovanie má byť postupný.
„Prísnejšie formy pôstu, keď sa prijíma len voda, bylinkové čaje, ovocné šťavy, by nemali trvať viac ako 1-3 dni. Miernejšia forma môže byť realizovaná aj dlhšie,“ radí Alžbeta Béderová a dodáva, že dlhodobé postenie však nie je správne.
Pri fyzickej aj psychickej práci sú totiž dôležité všetky živiny, vrátane tukov, ktoré sú hlavným energetickým zdrojom a nosičom liposolubilných vitamínov A,D,E,K a tiež bielkovín, ktoré sú nevyhnutným stavebným materiálom.

Drastické postenie môže zapríčiniť únavu, poruchy sústredenia, psychické napätie, ale aj vážnejšie zdravotné poruchy, chudokrvnosť a mnohé iné.

Vyskúšajte jeden pôstny deň

Tak ako v takmer všetkom – aj tu platí, že menej je niekedy viac.
Z pohľadu správnej výživy je jeden mierny pôstny deň v týždni vítaný. Ešte pozitívnejšie treba hodnotiť, ak je každodenná strava bohato doplňovaná zeleninovými prílohami, šalátmi, ovocím (v objeme 400 až 500 gramov denne).

Pravidelný a dostatočný prísun všetkých ochranných látok má optimálny efekt na zdravie. Ak sa takto zdravo a pravidelne stravujeme, nefajčíme, máme dostatok pohybovej aktivity, dostatok pobytu na čerstvom vzduchu, pravidelný biorytmus a optimálne striedanie práce a relaxu, potom nemusíme o dlhšej detoxikácii či pôste ani uvažovať.

Vyskúšajte povedzme len jeden pôstny deň a uvidíte, ako na to zareaguje vaše telo.

Ako pôst podporiť?

„Ak je postenie rozumné, čiže mierne, netreba okrem bylinkových čajov užívať žiadne výživové doplnky,“ dodáva MUDr. Alžbeta Béderová, CSc. „Synergické pôsobenie nutrientov prítomných v ovocí, zelenine, obilninách, či strukovinách konzumovaných počas pôstu zabezpečí na pôstne obdobie dostatok potrebných ochranných živín a energie.“

Jedna drobná rada – črevnú mikroflóru upravia probiotické, živé baktérie z kyslomliečnych výrobkov, bryndze, alebo z kyslej kapusty.

Pre koho detoxikácia nie je vhodná?

Pôst a detoxikácia sú určené len pre zdravých, dospelých ľudí. Doktorka Béderová pripomína, že nie sú vhodné pre deti, pretože fyzický rast a vývoj všetkých vnútorných systémov vyžadujú plnohodnotnú výživu bez extrémnych výkyvov.

Rovnako nie sú vhodné pre starších ľudí, zväčša prítomné rôzne ochorenia by sa pôstom mohli skomplikovať. Pôst nie je vhodný ani v čase choroby a rekonvalescencie, kedy je organizmus oslabený a zraniteľný.

Typ a trvanie pôstu je potrebné vždy konzultovať so svojim lekárom, ktorý kvalifikovane posúdi vhodnosť pôstu vzhľadom k aktuálnemu zdravotnému stavu človeka.