Prírodná záhrada v máji. Počasie, úroda, vošky…

Milujem tento mesiac – veď je aj označovaný za mesiac lásky. Pripadá mi totiž celý taký romantický. Aj keď to niekedy naozaj tak nevyzerá.  Hlavne, keď zaúradujú naši traja zamrznutí a záhrada si naozaj „užije“. Tento rok sa im u nás tak páčilo, že sa rozhodli prísť pre istotu až dva razy.
Prvý krát v predtermíne, hneď začiatkom mesiaca a druhýkrát po svojom určenom čase v kalendári. Poľadovica, krúpy, miestami v niektorých oblastiach sneženie.  A do toho všetkého na striedačku letné, suché horúčavy.
Veru, príroda, nám dávala výkyvmi počasia jasne najavo, že už stačilo s plienením a likvidovaním nášho jediného životného priestoru. Som zvedavá, koľko príučiek ešte budeme potrebovať a kam až chceme zájsť…

Prírodná záhrada a počasie

Tento rok to najskôr vyzeralo, že traja zamrznutí ani neprídu a že počasie vhuplo zo zimy skoro rovnými nohami do leta.  Všetci, ktorí majú kúsok zeme, sme sadili o dušu.  A potom to prišlo.  Silný lejak, krúpy, zima, mráz.  Zo všetkých strán som registrovala, ako záhradkári a poľnohospodári prišli o veľkú časť budúcej úrody.  Aj napriek zakrývaniam, zohrievaniam a dokonca som počula, že niekde si privolali na pomoc vrtuľníky…

Popíšem taký môj malý postreh z vyčíňania mrazov.
Keďže máme záhrady dve, jednu prírodnú odrastenejšiu 12-ročnú a druhú, ktorá má 4 roky a ešte iba rastie do prírody, mohla som porovnať v dvoch priestoroch vzdialených od seba iba niekoľko kilometrov pôsobenie náhlej zmeny počasia.
Naša prírodná záhrada (alias džungľa) v Ivanke pri Dunaji bez strát. Okrem niekoľkých pomrznutých listov a kvetov kiwi na pergole; na mieste, kam dosiahol mrazivý vietor od cesty. Inak sa všetky rastlinky navzájom krásne chránili. Dokonca aj vysadené priesady, vrátane paradajok.

Naopak, v druhej záhrade boli škody podstatne väčšie. Všade tam, kde boli rastliny vystavené mrazivému vetru, boli rastliny pomrznuté. Tým, že mladá záhradka nemá ešte bujnú vegetáciu, omrznutia boli na viacerých miestach. Po čase sa porast spamätal a začal obrážať nové výhonky.  Žiaľ, už bez kvetov.  Priesady zeleniny som pre istotu sadila až oveľa neskôr.
Podobný postreh z následnej prechádzky v lese. Obnažené časti stromov zmrznuté, zvyšok bez zmeny. Tam, kde sa vegetácia navzájom chránila, zostalo všetko nepoškodené, aj napriek rozmarom a výkyvom počasia.
Môj záver z pozorovania je ten že naozaj sú polia a záhrady bez hustejšej výsadby zraniteľnejšie. To sa týka aj slnečnej páľavy. V hustejšej džungli sa všetko vzájomne chráni.

Máj v našej prírodnej záhrade

Prečkali sme besnenie živlov bez väčších strát.  Posadila som zvyšok priesad, hlavne tekvice Hokaido, ktoré máme veľmi radi.  Pridala sa ačokča (paprikouhorka) a fazuľky, ktoré  som sadila rovno semená do zeme.
Okrem mladých cibuliek a zvyškov redkvičiek, sme si pochutili na prvých ovocných plodoch – zemoleza kamčatského.  Chutí ako čučoriedka, akurát nie je taký náročný na pôdu.  Stačí mu aj obyčajná zem, nepotrebuje vresovisko, ako štandardné čučoriedky.
Tiež som pozbierala niekoľko stoniek rebarbory, z ktorej som upiekla dva koláče. Rebarboru si pamätám ešte u mojich starých rodičov. Som rada, že sa zabudnuté druhy ovocia a zeleniny vracajú aj do našich záhrad. Samozrejme všetko krásne kvitne, čo prilákalo aj množstvo rôznych a pestrých opeľovačov.

V čase písania týchto riadkov, teda posledné májové dni, sa už popásame na prvých čerešniach a jahodách.  Sviatky ovocného „obžerstva“ budú však až v mesiaci jún :-). Už sa tešíme.
Záhony so zeleninou, bylinkami a podpornými kvetmi, sa pomaly zapĺňajú.

Nateraz som už dosadila a môžem si na chvíľu vyložiť nohy na stôl a kochať sa májovým pohľadom do našej prírodnej džungli.  Pri tom kochaní jedným očkom pozorujem kuriatko Juniora, ktorý už behá voľne po celej záhrade a rastie ako z vody.

Juniorovi rastie hrebienok

Kuriatko Junior nielen rastie ako z vody, ale raz do vody aj spadol. Preto ho musím pre istotu občas trochu sledovať.  Chcel sa napiť vody z kačacieho jazierka a ešte neodhadol vzdialenosť svojho zobáčika od hladiny vody… Teraz si už však dáva väčší pozor.

Na začiatku bol malý Junior aj s mamou sliepkou v menšej ohrádke, kde boli v bezpečí a zároveň aj v záhrade.  Neskôr už mu bol svet ohrádky malý, tak sme ich pustili voľne behať do veľkého sveta našej zarastenej lesnej záhrady.
Rodinku si stráži pán dvora, náš Karol. Z kohúta Karola sa stal veľmi starostlivý tatko, niekedy sa až zamýšľam nad tým, či sa nepomýlil a nemyslí si, že je bocian.  Bociany sa starajú o mláďatá obaja rodičia.  Pri sliepkach som o tom ešte nepočula, aby kohút sedel v noci na hniezde a zohrieval kuriatka.  Ako náš Karol. Nuž, je to zlatá rodinka.
Ako Junior rástol, znovu sme pekne natočili a chronologicky zostrihali.  Aby ste sa aj vy mohli potešiť. Ukážeme vám, ako sa Junior učil hľadať dobroty na komposte, nestratiť sa vo veľkej záhrade, ako sa učil váľať v prachu. Uvidíte, ako sa mu darilo rozhrabávať a vyzobávať mraveniská.  Pretože mravce okrem toho, že nám lezú aj do kuchyne, pestujú a prenášajú si vošky, ktorých je v tomto období naozaj všade dosť.

Vošky, vošky a ešte raz vošky

O voškách som už písala a hovorila.  Ale pretože sa ma pýtate, trochu sa ešte k tejto téme na chvíľu vrátim.  Veľa záhrad má starosti s inváziou vošiek. Pokiaľ ich je na konári veľmi veľa, odstrihnem napadnutý konár a zahodím do kompostoviska.
Pokiaľ ich rastlinka, strom, krík nemá tak veľa, aby ju to zlikvidovalo, tak milé vošky nechám tak, aby zavolali lienky.  Pokiaľ v mesiaci máj uvidíte dve lienky, ako si prejavujú lásku a pozornosť, tešte sa.  Onedlho totiž budete mať na záhrade larvy lienok, čo sú úplne najväčší voškoví predátori. Za deň jedna larva lienky spucuje 50 vošiek, čo je naozaj veľmi úctyhodný výkon.

Tiež môžete rozvešať na stromy domčeky pre ucholáky.  Vyrobíte ich veľmi jednoducho.  Z obyčajného hlineného kvetináča a kúska zoschnutej trávy.  Ucholačí domček je treba zavesiť na miesta najväčšieho výskytu vošiek tak, aby sa kvetináč dotýkal kmeňa stromu.  Ale hlavne… neprepadajte panike :-).
Ako si naša záhradka poradila s voškami, výkyvmi počasia, kučeravosťou listov broskyne, nájdete vo video seriáli v časti „Prírodná záhrada v máji“.  Samozrejme sa na vás teší malý Junior.

Pozrite si VIDEO – prírodná záhrada v máji:

V marcovom článku som sa podelila s vami o recept na domáci roztierateľný syr „Lučinu“ , vyrobenú z domácich jogurtov. Jogurty práve v tejto chvíli robím, tak pripájam recept :-).

Domáci jogurt

Suroviny: kvalitné čerstvé mlieko 1 liter, 1 živý biely kvalitný jogurt (teda so živou jogurtovou kultúrou)

• Mlieko pasterizujem (chodím na družstvo na čerstvé) nechám vychladnúť na cca 30 – 40 stupňov Celzia (skúšam prstom, teplomery už nepoužívam).
• Primiešam živý jogurt (ja používam jeden odložený jogurt z minulej várky). Dobre rozmiešam metličkou.
• Pokiaľ robím čisto biely jogurt, ponalievam do sklenených pohárikov 2 dcl od detskej výživy, ale so skrutkovacím uzáverom.
• V prípade ovocných alebo inak ochutených jogurtov pridám kúsky ovocia, med na osladenie, alebo čo mi napadne do fľaštičiek a zalievam mliekom s rozmiešaným jogurtom.
• Ak máte jogurtovač, použijete jogurtovač, ja dávam fľaštičky do kotolne, na zásobník s vodou. Nechám niekoľko hodín postáť a šup do chladničky.

Viac o našej prírodnej záhrade, ako aj veľa tipov a receptov, nájdete v knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

 
Hanka a www.prirodne-zahrady.sk