Prešiel mesiac, prišiel marec. A aj ten sa pomaličky končí. Ako ten čas rýchlo letí…
Ako sa hovorí, marec – poberaj sa starec (čiže, zima, choď už preč:-)).
“Marec si pamätám tiež ako mesiac knihy. Ešte z detstva. Na marec pripadá aj môj obľúbený prvý jarný deň. A teraz sa spoločne pozrieme, ako si žije prírodná záhrada v marci,” píše Hanka Sekulová. Tu sú jej rady, tipy a skvelý recept na domácu Lučinu.

Tieto rady a tipy píšem práve v čase jarných sviatkov. Vítam jar a teším sa zo začínajúceho sa života, ktorý všade okolo seba intenzívne vnímam.
Niekde pália Morenu, niekde naháňajú mladé jahniatka. V záhrade na vŕbe pučia bahniatka.
Priznám sa, že radšej upečiem baránka v trúbe z piškótového cesta… ak ho teda vôbec budem piecť.
V kuchyni mi práve chladne po pasterizácii mlieko. Na domáci syr.
Na stole rastie v ošatkách niekoľko bochníčkov budúceho kváskového chlebíka. Domáceho, ako inak.
V chladničke čakajú domáce vajíčka od našich kačiek plemena indický bežec a sliepočiek liliputiek.

Kohút Karol si dával pozor na vajíčka:-)

Veľkonočné vajíčka

Kohút Karol nás opäť začal naháňať po záhrade. Musí predsa dávať pozor, aby sme mu nekradli vajíčka. Rozhodol sa totiž, že chce malé kuriatka. A tak si vajíčka pred votrelcami (teda nami) chráni, ako sa len dá.
Kačičky si pre istotu spravili hniezdo schované pod kríkmi. Ešte sme ho nenašli. Bez káčera káčatká aj tak nebudú… aj keď… Začali nám na jazierko opäť prilietať divé kačky. Párik. Kačička s káčerom. Páči sa im u nás. Priletia, počvachcú sa a zas odletia. Takto sa to opakuje niekoľko krát za deň. Hlavne ráno ich vídame, ako sedia na hladine. Možno sú to už dospelé káčatká, ktoré sa pred rokmi vyliahli v našej prírodnej záhrade. Ktovie…
Naše “domáce” kačičky iba závistlivo pozerajú na divých prišelcov. Indický bežec (kačička) totiž nevie lietať, iba rýchlo behá. Od toho má odvodené aj meno.

Naša záhrada v marci

V marci sme ešte presvetľovali prerastené konáre. Hlavne naše dve Katalpy dostali jarnú frizúru. Ako každý rok na jar. Konáre im rastú rýchlejšie, ako “vlasy Bereniky”. Sú to naši statní strážcovia vchodu na pozemok. Majú rýchlorastúce mäkké drevo, ktoré každý rok na niečo využijeme.

V prírodnej záhrade sa predsa nič nevyhadzuje, ale po spracovaní sa vracia naspäť. Buď, ako štiepka na zamulčovanie drobných bobuľovín (milujú štiepku z katalpy), alebo ako obruba na malé prútené oplotenie okolo záhonov. Z dlhých rovných konárov sme urobili “indiánske típí”, pre plazivú zeleninu a podporné kvety.
Uhorky, kapucínka, ačokča, divá paradajka, malabarský ťahavý špenát, fazuľka šarlátová a hrášok. Naša klasická zostava.

Chumáče žabacích vajíčiek v malom jazierku.

Ako obyčajne skoro na jar, ani tento rok nebol výnimkou. Vyčistili sme jazierko, hlavne po zime napadané listy z našej mamy vŕby. Obstrihala som zoschnuté časti vodných rastlín, aby nezačali vo vode zahnívať. Ešte sme to stihli.
Hneď, ako sme dokončili jazierkové jarné úkony, naše nedočkavé žabky naskákali prispieť svojou troškou do mlyna (teda do jazierka). Aby sme vedeli, že nezabudli, že je jar, privítali nás chumáče žabacích vajíčiek. Nová generácia skokana zeleného sa o niekoľko dní začne liahnuť do nového života.
V minisklenníku sa nám už začínajú tlačiť rašiace priesady. Niektoré som už raz popresádzala. Aby mali viac miesta pre svoj rozmach.
Na niektoré záhony sme natiahli malé fóliovníky – hlavne ako ochrana pred našimi “horlivými” hrabavými pomocníkmi (myslím teraz našu hydinu, ako inak).

Zemiaky v slame

Vyskúšajte zemiaky pestované v slame. Záhrada v marci je na to ako stvorená.

Na iné záhony som nastala slamu obohatenú o odpadné produkty našej operenej zostavy (po čistení hydinového domčeka). Po naklíčení zemiakov som do slamenej periny sadila.

Keďže sa ma viacerí pýtate na postup, natočili sme ako to robíme, aj s vysvetlením na krátke video v rámci nášho videoseriálu Zdravie zo záhrady.
Zemiaky v slame pestujeme už štvrtú sezónu a neviem si tento spôsob vynachváliť. Je to čisté a bez starostí. Jediní votrelci sú potenciálne slizniaky, ktoré už vďaka kačkám nemáme a myšky hryzky.
Pestujem na zmiešaných záhonoch, spoločne s inými plodinami naraz. Po dozretí zemiačiky vyberám iba toľko, koľko práve potrebujem do hrnca. Ostatné nechávam oddychovať pod slamou, kde ma pekne počkajú.

Viac a plastickejšie o našej záhradke, ako sa jej darilo v marci nájdete vo video seriáli v časti “Marec v prírodnej záhrade”.
Ako sa hovorí, radšej raz vidieť, ako sto krát počuť :-).

Pozrite si VIDEO Prírodná jedlá záhrada – 3.diel:

RECEPT na domácu „Lučinu“

A teraz ešte sľúbený jednoduchý krátky recept. Na aktuálny marec.
Nie je nič jednoduchšie, ako si z domáceho bieleho jogurtu vyrobiť syr na natieranie alebo do pomazánok.

Suroviny:
Domáci jogurt, zvyčajne použijem dva (recept na domáci jogurt je trochu obšírnejší, popísala som ho v mojej druhej knihe Darujte si srdce z vlastnej záhrady).

Postup:
Jogurty vyberiem lyžičkou z nádobiek a dám na sitko, pod ktoré položím misku.
Misku so sitkom a jogurtom zakryjem a odložím na noc do chladničky.
Zvyšky tekutej časti z jogurtov cez noc odtečú do misky (použijem do chlebíka) a na sitku zostane tuhší jogurtový zostatok, vhodný na ďalšie použitie.
Môžem použiť do pomazánok namiesto pomazánkového masla, alebo dochutením rôznymi bylinkami, cesnakom. Mám tak hotovú bylinkovú nátierku.
Na vajíčkovú nátierku do pripraveného základu primiešam natvrdo uvarené dve vajíčka. Žĺtka zmiešam s horčicou (ak robíte domácu, viete, že je teda echtovne silná), pridám na kúsky nakrájané bielka a všetko pekne premiešam.

Domáca “Lučina” – vyskúšajte.

Tak dobrú chuť!
A teším sa pri ďalšej časti nášho seriálu, už v apríli.

Celý príbeh našej prírodnej záhrady, aj s návodmi, postupmi, receptami, skúsenosťami s netradičnými spôsobmi pestovania, nájdete v mojej knihe Darujme si zdravie z vlastnej záhrady. O niekoľko dní, v apríli bude na pultoch aj druhá kniha s názvom Darujme si srdce z vlastnej záhrady. Dá sa už zakúpiť v predpredaji.
Obe knihy sa navzájom dopĺňajú ako jing a jang.

Hanka a www.prirodne-zahrady.sk.