Soľ ako zabijak. Prečo menej soliť a ako to dosiahnuť?

Možno viete, že kuchynskú soľ tvorí atóm sodíka a atóm chlóru. Sodík má v organizme nezastupiteľnú funkciu, ale iba v rozumnom množstve, čiže 6 g za deň. Draslík zasa plní významnú úlohu prenosu vzruchov vo svaloch i nervoch a pri látkovej premene, spôsobuje zadržiavanie tekutín vnútri buniek, čím prospieva k ich hydratácii.
Soľ je teda dôležitá, no mnohí si nedokážeme ustrážiť množstvo…prípadne aj vieme, že priveľa solíme, mali by sme asi menej, no nevieme sa jej vzdať.

Mali by ste si napríklad uvedomiť, že veľké nebezpečenstvo soli spočíva v tom, že zvyšuje absorpciu glukózy v tenkom čreve. Veľa sodíka a málo draslíka je ozajstná hrozba, pretože čím viac sodíka je v tenkom čreve, tým viac molekúl cukru sa naň viaže a následne sa absorbuje viac glukózy.
Podobne, čím viac sacharidov zjeme, tým viac glukózy sa nachádza v tenkom čreve a absorbuje sa viac soli. Tento začarovaný kruh má závažné účinky na zdravie a následne aj na našu hmotnosť.
Sodík tiež spôsobuje zadržiavanie vody v organizme.

soľ a zadržiavanie vody v tele

Ako teda menej soliť a zachovať chuť jedla?

  • Nikdy nepridávajme soľ počas varenia, ale až po uvarení. Ak solíme počas varenia, soľ sa vstrebe do potravy (zeleniny, strukoviny, cestoviny, ryže, pohánky, zemiaku a podobne), a potom musíme jedlo posoliť aj na tanieri, aby sme uspokojili svoj jazyk. Takto spotrebujeme asi o polovicu viac soli.
    • Časť soli nahradia bylinky: oregano, majoránka, bazalka a podobne.
    • Neklaďme soľ na stôl. Všimnime si, ako si väčšina členov rodiny osolí jedlo bez toho, aby ho najprv ochutnala.
    • Nesoľme prstami, ale naberajme soľ opatrne na špičku lyžičky alebo noža. Soľ je predsa nad zlato, vyplytvali by sme toľko zlata?
    • Nahraďme slané pečivo, crackery a orechy pukancami, ktoré budú jemne ochutené bylinkami, surovými nesolenými orechmi a podobne.
    • Obmedzme spotrebu nakladanej a konzervovanej zeleniny, najmä ak sme si ju nepripravili doma s potrebným minimom soli sami.
    • Vyhýbajme sa spracovaným mäsám, údeninám, rybacím konzervám.
    • Obmedzme spotrebu niektorých mliečnych výrobkov. Syry a bryndza obsahujú často viac soli, podobne ako údeniny.
    • Neprechucujme potraviny. Nechajme im ich prirodzenú chuť a objavíme skutočnú chuť potravín. Karfiol, ryža, kukurica, pohánka, kaleráb, paradajky – všetky pôvodné potraviny majú svoju prirodzenú, výbornú chuť.

Tí, ktorí sa dlhšie stravujú podľa princípov oddelenej stravy, majú chuťové poháriky citlivejšie a pri dodržiavaní uvedených odporúčaní sa im jedlo nebude zdať fádne. Ostatní sa pripravte na boj so svojimi chuťovými pohárikmi. Víťazstvo nad soľou je nad zlato!

Pozor aj na minerálne vody. Ak si svoj pitný režim nedokážeme predstaviť bez minerálky, dávajme si pozor na to, aby neobsahovala veľa sodíka. Pre ľudí s vysokým krvným tlakom sú vhodné nie veľmi perlivé vody so zvýšeným obsahom vápnika a horčíka. Aj tu platí, len s mierou, nie viac ako pol litra denne. Minerálku striedajme počas dňa s bylinkovými čajmi alebo jednoducho s čistou vodou.

soľ ako zabijak

AKO ŠKODÍ KUCHYNSKÁ SOĽ

Menej soli – to je jedno z hlavných odporúčaní v súvislosti s diétou, ktorou môžeme znížiť riziko vysokého krvného tlaku a srdcovo-cievnych chorôb.
Všetky kardiologické spoločnosti na svete vrátane Slovenskej kardiologickej spoločnosti či Slovenskej nadácie srdca  zdôrazňujú: „Treba obmedziť konzumáciu slaných potravín, potravín spracovaných soľou a tak znížiť príjem sodíka.“
Prečo? Po chemickej stránke je kuchynská soľ vlastne chlorid sodný (NaCl), ktorý tvorí jeden atóm sodíka (Na) a jeden atóm chlóru (Cl). Sodík má v organizme nezastupiteľnú funkciu, ale iba ak ho konzumujeme v rozumnom množstve. Drvivá väčšina – asi 77% – sodíka pochádza zo spracovaných potravín a potravín skonzumovaných mimo domova.

Kuchynská soľ a v nej nachádzajúci sa sodík zvyšuje príjem cukru.
To ste si možno neuvedomili, však?
Zvýšená absorpcia glukózy v tenkom čreve vďaka soli je pomerne nedávny objav: glukóza z bunky prejde do krvi pasívnou difúziou, premení sa na glykogén a uloží sa v pečeňových a svalových bunkách, alebo sa premení na tuk a ukladá sa v tukových bunkách, vysvetľuje Katarína Horáková v knihe Ako mať zdravé srdce a cievy v každom veku.

Okamžite možno zaznamenať, že čím viac sodíka je v tenkom čreve, tým viac molekúl cukru sa viaže na sodík a výsledkom je väčšia absorbcia glukózy. Podobne, čím viac sacharidov zjeme, tým viac glukózy sa nachádza v tenkom čreve, a absorbuje sa viac soli.

Tento začarovaný kruh má závažné účinky na naše zdravie a aj na našu hmotnosť. Soľ zastaví metabolizmus bunky. Je to následok veľkého množstva sodíka a nedostatku draslíka v našej strave, a to sa – po dlhšom čase – prejaví i na našom zlom zdravotnom stave.

Negatívnou stránkou nadmerného množstva sodíka v bunke je, že:

  1. Zníži sa spotreba energie. Bunka sa nachádza v stave zásobovača, a spotrebuje málo energie. Na úrovni celého tela sa to prejavuje naberaním hmotnosti a zjavným nedostatkom energie, ktorý sa často u obéznych prejavuje únavou.
  2. Hromadí sa voda. Keď veľa solíme, vedie to k nadmernému hromadeniu vody v dolných končatinách, v tvári alebo v rukách. Jedno jediné slané jedlo môže zadržať a udržať jeden liter vody v tkanive brucha. Existujú zúfalí vrcholoví športovci, ktorí napriek mučivej potnej kúre pri tréningu, nestrácajú brucho. Čo považujú za tuk, ktorý sa nedá odstrániť, je v skutočnosti voda. Títo ľudia priveľa solia.

sol2

Mnohonásobné zdravotné následky

Ak sa bunky dostanú do stavu žitia v pomalom pohybe, má to spätný účinok na celé telo. Nielen chudnutie sa stáva problémom, ale môže spôsobiť rôzne ochorenia.
Napríklad, ak bunky obsahujú priveľmi sodíka, nepokračujú v prijímaní glukózy. Týmto sa glukóza hromadí v krvi, čo vedie k cukrovke.
Alebo ak bunky napučia v cievach – následkom prebytku sodíka, tlak týchto buniek vedie k zvýšeniu krvného tlaku.

Dr. Max Rombi vo svojej knihe XXL syndróm konštatuje, že neuveriteľné dysfunkčné stavy, ktoré medicína nazýva cukrovka, vysoký tlak, osteoporóza, depresia, únava, astma, Alzheimerova choroba, atď., majú spoločnú príčinu – zastavenie metabolizmu vo všetkých bunkách nášho tela. A v podstate to je priamy dôsledok prebytočného sodíka a nedostatku draslíka v našich bunkách.

Vysoký príjem soli môže tiež zvýšiť riziko rakoviny – najmä rakoviny žalúdka. Poškodzuje sliznicu žalúdka, podporuje rast a pôsobenie Helicobacter pylori, čím sa zvyšuje riziko vzniku rakoviny.
Soľ môže tiež pôsobiť – ako dráždivé činidlo – na žalúdočnú sliznicu, a tak otvoriť cestu pôsobeniu karcinogénov. Odhaduje sa, že zníženie spotreby sodíka o polovicu by „ušetrilo“ 150 000 životov ročne.

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 704x, 1 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Leave a Comment