Som mama: Rastie mi osmička a hnusne to bolí!

Sú knihy, do ktorých sa zamilujete a chcete si ich prečítať znova. Pretože sú optimistické, nabité pozitívnymi emóciami,  vtipné, ľudské. Jednoducho zo života a o živote.
Medzi také určite patrí Som mama od Kristíny Farkašovej. Aj preto sa stala jednou z najpredávanejších kníh v minulom roku – nielen na Martinuse (15.najpredávanejšia), ale aj na Buxe (7.najpredávanejšia), či v kamennej sieti Panta Rhei.
Je to ten typ knihy, ktorý si môžete prečítať opäť po istom čase, možno niektoré pasáže znova a znova, dookola až kým ich nepoznáte naspamäť.
A ako sa to stáva pri takýchto knihách, rýchlo sa vypredajú a vy máte problém dostať sa k nej.
Máme pre vás super správu – vydavateľstvo dotlačilo ďalších pár tisíc kusov a Som mama tak opäť nájdete nielen v kamenných, ale aj v internetových kníhkupectvách.

Som mama
Kniha je plná úžasných ilustrácií Borisa Farkaša.

Na čo sú nám knihy?

Mimochodom, vraj vznikla nejaká stránka, či skupina, kde si knihu vymieňajú. Načo?
Aby ušetrili tých pár eur a nemysleli na množstvo práce, ktorá je za knihou? Pripravia tak autorov o zaslúženú odmenu. Predstavte si, že vy na niečom zamakáte, venujete tomu dva roky života, tešíte sa na odmenu…a zrazu zistíte, že ľudia hľadajú spôsoby, ako vás obísť, ušetriť a nedať vám to, na čo máte právo a čo si zaslúžite:-(
Alebo možno takíto ľudia nepotrebujú vlastnú knihu, stačí im aj tisíckrát prečítaná a ochytaná.

Áno, toto môže byť…ale rozhodne nie v našom prípade. My už máme Som  mama prečítané dvakrát a stále v nej nachádzame úžasné situácie, na ktorých sa opakovane bavíme.

Ak máte chuť, vypočujte si samotnú autorku Kristínu Farkašovú,
ako číta zo svojej knihy Som mama:

Som mama
Vypočujte si Kristínu Farkašovú, ako číta zo svojej knihy Som mama.

Alebo si prečítajte úryvok, ktorý nám je asi mnohým veľmi blízky…a ktorý vás možno presvedčí, že Som mama sa oplatí mať doma.

Rastie mi osmička a hnusne to bolí!

Som mama
Deti nás často naučia oveľa viac, ako by sme čakali…

Moje kamarátky matky čítajú všelijaké knihy o výchove detí. Ja ich vôbec nečítam, ale povedali mi, že sa od detí treba učiť, lebo sú to čisté duše. No neviem, my našu Matildušku voláme Duša a čistá je asi maximálne hodinu po tom, čo ju ráno oblečiem, ale veď dobre. Tak ja sa idem od detí učiť. Tento týždeň som si povedala, že odkukám, ako sa treba zachovať k okoliu, keď mi rastú zuby.

Večer som pre bolesť nevedela zaspať. Tak som podľa vzoru M & E (Matilda a Ela) zavolala svojej mame celá ufňukaná. Tá sa potešila, že jej volám pre boliestku, telefonicky ma pomojkala a popriala mi dobrú noc. O druhej ráno som sa na rastúcu osmičku zobudila. Podľa vzoru M & E som zase zavolala mame. Neviem prečo, ale zľakla sa, že čo sa stalo. Tak som sa rozplakala, že ma bolí ďasienko.

Už nebola taká milá, len konštatovala, že toto nemôžem myslieť vážne. Keď som do štvrtej nevedela zaspať, zavolala som jej podľa vzoru M & E znova. Neviem, ako je to možné, ale ozvalo sa:
„Číslo, ktoré voláte, je momentálne nedostupné.“
Si robíš kozy? Mne rastie zúbok a moja mama, moja vlastná MAMA si vypne telefón??? Tak som sa nahlas rozplakala a vyhádzala veci z postele. Napila som sa vody a vypľula ju na pyžamo. Potom som si sadla, postavila sa na posteľ a jačala ešte hlasnejšie. Suseda búchala na stenu, a tak som do steny hodila papuču a potom som si do nej zo trikrát udrela hlavu. Skúsila som zavolať mame, ale stále bola vypnutá. Začala som teda podľa vzoru M & E hlasno mľaskať, že si prosím mliečko, ale mama to do Karlovky evidentne nepočula. Po dvoch hodinách som od vyčerpania zaspala. Ráno prišla mama na návštevu a len čo sa zjavila vo dverách, hodila som sa o zem a začala jačať.

Neviem prečo si mama myslela, že si robím srandu, ale ja som jej vysvetlila, že od detí sa treba učiť, lebo sú to čisté duše a že mi rastie zúbok. Pobavilo ju to, ale keď som si začala strkať ruku do úst a zbesilo slintať, zvážnela. Tak som ju uhryzla do nohy a zase som sa rozplakala. Neviem, čo je to za matku, ale odmietla mi dať prsník na požiadanie. Nechcela ma ani nosiť na rukách a ani šatkovať. Ani len leporelo si so mnou neprelistovala a už vôbec jej nenapadlo vybrať hryzadlo z mrazničky. Keď si odskočila na toaletu, prestala som podľa vzoru M&E plakať. Lebo som odpozorovala, že plakať treba vtedy, keď je obeť v miestnosti. Až som mala červené fliačiky od plaču na lícach. Mama konštatovala, že to nie je vtipné, a odišla. Odvtedy má vypnutý mobil. Je podľa vás náhoda, že majú naši vymenené zámky na byte? Mňa ešte stále bolí ďasienko a mám navreté uzliny. Podľa vzoru M & E sa mame stále pokúšam dovolať…

Rozmýšľam, či by niekedy nebolo lepšie učiť sa od našich materí. Že by som skrátka od detí, ktorým rastú zuby, ušla. Takáto možnosť by sa mi veľmi páčila. V každom prípade, ak moju mamu stretnete, povedzte jej, že sa od čistých duší naučím niečo iné. A že kúsok osmičky mi už vykúka, o štyri roky mi isto dorastie. Ďakujem.

 

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 1 039x, 1 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

COMMENTS

Leave a Comment