Čím viac pracujete, tým ste menej produktívni!

Pracujete veľa, máte plno nadčasov a myslíte si, že vás šéf za to pochváli? Možno áno za aktivitu…ale určite nie ja efektivitu. Výskumníci už dávno zistili, že čím dlhšie pracujeme, tým sme menej produktívni.
Tiež zistili, že dlhý pracovný deň mimoriadne škodí talentovaným ľuďom. Negatívne to ovplyvňuje ich myslenie, intuíciu, riešenie problémov, jasné analytické schopnosti a predstavivosť.

Už v roku 1908 nemecký sociálny reformátor Ernst Abbe usúdil na základe jedného z prvých výskumov produktivity v laboratóriu na šošovky firmy Zeiss, že skrátenie pracovného dňa z deviatich hodín na osem zvýšilo produktivitu.
Následné výskumy prišli k tomu istému záveru: produktivita nie je lineárna, čiže neplatí, že čím dlhšie pracujete, tým ste výkonnejší. Práve naopak!
Dobre môžeme pracovať 40 hodín za týždeň, ale nie viac. Po 40 hodinách sme unavení a robíme chyby – takže potrebujeme čas navyše nato, aby sme dali do poriadku zmätok, ktorý sme vytvorili.

produktívni
Ak chcete byť viac produktívni, nemusíte preto pracovať 10 hodín denne.

Menej produktívni

Na túto tému už bolo napísaných množstvo kníh a článkov. Napríklad The Invisibile Gorilla, o pamäťových systémoch mozgu písal skvele Russell A.Poldrack a výborne je táto téma nadhodená v knižke Malá zmena, veľký účinok od Margaret Heffermanovej.

Tá píše, že v niektorých priemyselných odvetviach, napríklad leteckom a dopravnom, sa únave venuje pozornosť dlhodobo, pretože keď ľudia, ktorí riadia lietadlá, vlaky a nákladné autá spôsobia haváriu a usmrtia ľudí, nie je to možné ignorovať.
Pracovať v noci je hrdinstvo. Dlhý pracovný čas sa považuje za povinnosť. Ak v spoločnosti dôjde k zlyhaniu alebo sa nedodržia obchodné dohody, nikto neuvažuje o tom, že vinníkom môže byť vyčerpaný mozog.

Problém nie je v tom, že keď sme unavení, nemôžeme pracovať. Môžeme.
Ale vyčerpanie a nesústredenosť spôsobujú tunelové videnie, ktoré Chemická bezpečnostná rada vysvetľuje takto:
„Je jasné, že človek, ktorý je unavený, rozmýšľa ťažšie, má väčšie problémy reagovať na meniace sa alebo abnormálne okolnosti a trvá mu dlhšie, aby správne logicky uvažoval.“

Takže keď sme unavení a vyčerpaní, chceme, aby sa problémy vyriešili. A je nám jedno ako, pretože nám chýba kapacita tieto problémy analyzovať alebo o nich uvažovať.
„Aké sú šance správne odhadnúť omyl, predvídať riešenie alebo prísť s dobrým nápadom v prípade tunelového videnia?“ pýta sa M.Heffermanová v knihe a odpovedá jasne a stručne: „Prakticky nulové – človek sa iba snaží prežiť deň.“

tipy ako si ušetriť časPrečítajte si aj
Tipy, ako si ušetriť čas.

Čo spôsobuje príliš veľa práce?

V roku 2012 fínska výskumníčka Marianna Virtanenová na základe štyridsaťročného výskumu týkajúceho sa zamestnancov verejnej správy skúmala dlhodobý účinok dlhého pracovného času.
Čo objavila, bolo znepokojujúce.

Ak cez deň pracujeme jedenásť hodín alebo viac, riziko depresie sa prinajmenšom zdvojnásobí.
Ľudia, ktorí za týždeň pracovali päťdesiatpäť hodín alebo viac, začali v polovici života trpieť poklesom kognitívnej kapacity. Ich výkon bol slabší, pokiaľ išlo o testy z oblasti slovnej zásoby, logiky, argumentácie, spracovania informácií, riešenia problémov, kreativity a reakčného času. Mierne zhoršenie kognitívnej kapacity takisto predpovedalo skoršiu demenciu a smrť.

viac produktívni
Negatívne vplyvy dlhého pracovného času na našu produktivitu.

Zničujúca únava

Únava je prevádzkové riziko, ktoré má za následok takmer všetky nehody v priemysle.

Nedostatok spánku problém ešte znásobuje. Mozog potrebuje v noci sedem až osem hodín spánku. Ak človek spánok nemá, strata kognitívnej kapacity sa takmer rovná stavu, v akom sa človek ocitne po nadmernom požití alkoholu.
„Časti mozgu, ktoré spracúvajú informácie – predovšetkým parietálne (temenné) a okcipitálne (tylové) laloky sú menej aktívne, zatiaľ čo oblasť mozgu, ktorá je zodpovedná za to, že bdieme – thalamus – je hyperaktívna,“ popisuje autorka v knihe Malá zmena, veľký účinok. „Dáva to zmysel, pokiaľ ide o evolučný proces (ak si prežitie vyžaduje potravu, bdenie má prednosť pred kreatívnym návrhom jedálneho lístka), ale pre kritické myslenie je to katastrofa.“

Navyše po dvadsiatich štyroch hodinách spánkovej deprivácie sa dostane do mozgu menej glukózy a ani táto strata nie je rozdelená rovnomerne: oblasti, ktoré potrebujeme na rozmýšľanie, majú najväčšie straty. Keď pracujeme v noci, môžeme sa cítiť ako hrdinovia, no výbava, ktorú máme na plnenie úloh, je slabá, niekedy až nebezpečne oslabená.

Naučte sa čeliť konfliktomPrečítajte si aj
Naučte sa čeliť konfliktom!

Dostatok spánku

Mozog, s ktorým si večer líhate, nie je ten istý ako ten, s ktorým sa prebúdzate. Byť veľmi unavený a trpieť nedostatkom spánku zjavne redukuje našu schopnosť jasne myslieť a zároveň nás to ukracuje o výhody, ktoré spánok poskytuje.

Naša myseľ v spánku pracuje, konsoliduje, organizuje a reviduje najnovšie spomienky a zážitky – a to nám umožňuje preniknúť do podstaty vecí.
V pokusoch, v ktorých účastníci mali za úlohu usporiadať informáciu, ktorá sa objavuje náhodne, ale v skutočnosti je prítomná podľa zložitého základného pravidla, tí, čo majú dobrý spánok, zostavili model s dvojnásobne väčšou pravdepodobnosťou, ako tí, ktorí spávajú zle.

Podľa záverov výskumu spánok ovplyvnil schopnosť preniknúť do podstaty veci. Počas spánku došlo k preorganizovaniu informácie, čo umožnilo účastníkom pochopiť to, čo im inak unikalo.

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
(Visited 292 times, 1 visits today)

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Leave a Comment