Viete, že…

viete ze

Dĺžka života živočíchov
Veľké živočíchy zvyčajne žijú dlhšie než malé. Niektoré druhy hmyzu, napríklad podenky, žijú po dosiahnutí dospelosti len pár hodín.
Najdlhšie žijúce
veľryba grónska: 211 rokov
mäkkýš Arctica islandica: 400 rokov
korytnačka obrovská: 225 rokov
ostriežovec: 140 rokov
morská hubka Xestospongia muta: 2 300 rokov
Najkratšie žijúce 
podenka: 1 deň
samce mravcov: 14 dní
brušnobrvec: 3 dni
včela: 31 dní
vážka: 121 dní


Časové zóny
Zem je rozdelená aj myslenými vertikálnymi čiarami nazývanými poludníky. Pri pohybe o 15° sa posúvame na východ alebo na západ, a tak získame alebo strácame jednu hodinu. Svet je rozdelený na 24 časových pásem.


Jaskynné maľby
Približne pred 40 000 rokmi začali pravekí ľudia vytvárať maľby na stenách hlbokých jaskýň, čo je doklad ich umeleckých predstáv. Maľby často znázorňujú zvieratá, ktoré títo pravekí ľudia lovili, a mohli mať aj magický význam.


Zlomeniny
Ak sa kosť zlomí, okamžite sa začína proces hojenia. Najprv sa v mieste zlomu vytvorí krvná zrazenina. Potom začína cez ňu prerastať vláknité tkanivo, aby zosilnilo poškodenú oblasť. Krv a vláknité tkanivo potom začínajú nahrádzať kostné bunky, ktoré spoja oba zlomené konce. Niektoré zlomeniny treba dostať na pôvodné miesto a udržať ich tam pomocou sadry, aby sa nezahojili nakrivo.


Lietanie
Sily nás bežne udržiavajú na zemi, ak ich však využijeme správnym spôsobom, dokážu nás vyniesť vysoko k oblohe. Keď chceme lietať, potrebujeme vztlak – silu pôsobiacu smerom nahor, ktorá je väčšia ako naša hmotnosť. Lietadlá a vrtuľníky vytvárajú vztlakovú silu s využitím krídel a rotorov, ktoré presúvajú obrovské množstvá vzduchu.

Lietadlo má veľké pevné krídla, ktoré pri nápore vzduchu prúdiaceho okolo nich vytvárajú vztlakovú silu. Motory iba poháňajú lietadlo smerom vpred a tlačia pritom krídla cez vzduch. Sú to práve krídla, ktoré dostanú lietadlo k oblohe. Čím sú krídla väčšie a čím rýchlejšie sa pohybujú vzduchom, tým je silnejšie prúdenie vzduchu okolo nich, a teda aj výsledná vztlaková sila. Na rozdiel od lietadiel vrtuľníky, ako napríklad Sikorsky Seahawk, patriaci Vojenskému námorníctvu USA, nepotrebujú pri lete vpred generovať vztlakovú silu. Rotory vrtuľníka je možné trochu prirovnať ku krídlam lietadla, ale rotory sa otáčajú stovky ráz za minútu a vytvárajú pritom dostatočnú vztlakovú silu, ktorá umožní stroju vzlietnuť do vzduchu.

Lietadlá sú schopné určitý čas letieť bez motorov kĺzavým letom: ak sa pohybujú vpred, ich krídla budú ďalej vytvárať vztlakovú silu. Keď nastane porucha na motoroch vrtuľníka, možno ich nechať „bežať na voľnobeh“, aby bolo možné bezpečne pristáť.


Ako sa šíri teplo
Tak ako iné druhy energie, aj teplo má snahu rovnomerne sa šíriť. Horúce látky odovzdávajú teplo chladnejším nachádzajúcim sa v ich blízkosti, a to prostredníctvom troch procesov označovaných ako vedenie (kondukcia), prúdenie (konvekcia) a sálanie (radiácia). Často prebieha súčasne viac ako iba jeden z týchto procesov. Radiátor v izbe môže odovzdávať teplo stene a podlahe vedením (pri priamom kontakte), prúdením (zohrievaním prúdiaceho vzduchu) a sálaním (prenášaním tepla na naše telo).


Určenie vašej polohy
Signálu GPS trvá menej ako sekundu, kým dosiahne Zem, pričom sa šíri rýchlosťou svetla. Keď je známy čas šírenia signálu, prijímač GPS vypočíta, v akej vzdialenosti sa družica nachádza. Využitím signálov z minimálne troch (ale podľa možnosti zo štyroch) satelitov je možné vypočítať našu presnú polohu.


Signály z vesmíru
Bez ohľadu na to, či sa šplháte na Mount Everest, alebo sa vlečiete po Sahare, nikdy nie ste viac ako iba o niekoľko sekúnd vzdialení od svojich priateľov. Je to vďaka tomu, že prostredníctvom telefónov a internetu, ktoré sú spojené pomocou vesmírnych satelitov, je možné preháňať rýchlosťou svetla správy z ľubovoľného miesta na Zemi na akékoľvek iné miesto.


Zemetrasenia
Väčšina zemetrasení vzniká tam, kde sa dosky trú o seba, na miestach nazývaných zlomy. Niektoré zlomy sa hýbu pomaly a veľmi nenápadne, na iných miestach ostáva zlom „uzamknutý“ celé roky, desaťročia alebo storočia, potom sa však uvoľňuje o niekoľko sekúnd. Zemetrasenia spôsobuje otras podložia po takomto prasknutí. Čím menšia je hĺbka, kde sa prasklina začína, tým väčší je otras na povrchu.


Špeciálny zmysel
Všetky žraloky majú mimoriadne ostré zmysly. Najprekvapujúcejším z nich je schopnosť vnímať drobné elektrické impulzy vyvolávané svalmi iných živočíchov. Žralok ich zachytáva sieťou senzorov umiestnených v jamkách na papuli, odborne nazývaných Lorenziniho ampuly. Prvý raz ich totiž opísal v roku 1678 taliansky lekár Stefano Lorenzini.


Za deň vdýchnete asi 10 000 litrov vzduchu. Stačilo by to na nafúknutie 1 000 balónov.
160 km za hodinu – rýchlosť vzduchu pri kýchnutí.
500 miliónov – počet alveol v pľúcach.
20 kg – množstvo prachu, ktoré vdýchneme počas života.


0,01 sekúnd je čas, ktorý potrebuje signál idúci z mozgu do vášho prsta na nohe.


Ako funguje parný stroj
Stroj je poháňaný teplom z uhlia horiaceho v uzavretom kúrenisku. Horúci vzduch prúdiaci z kúreniska cez medenú rúrku umiestnenú v nádrži alebo v kotle s vodou zohreje vodu až na bod varu a mení ju na paru. Para sa zohrievaním rozpína a v kotle sa vytvára tlak.


Svietenie plynom
Plyn z uhoľných baní horel v lampách a osvetľoval tak ulice a domácnosti. Vo veľkých mestách bol rozvádzaný v sieti potrubí. Zavedenie plynového pouličného osvetlenia vo veľkom v roku 1790 bolo prácou Williama Murdocha, škótskeho vynálezcu, ktorý sa zaoberal aj zostrojením parného stroja. Plynové svetlo bolo jasnejšie a spoľahlivejšie než sviečky alebo olejové lampy a umožňovalo továrňam, aby zostávali otvorené po celú noc.


Mosty zo železa
Éra výstavby dnešných mostov sa začala v roku 1779 konštrukciou mosta v Shropshire v Anglicku, kde postavili prvý oblúkový most z masívnej liatiny. Zo železa a z ocele lepšej kvality sa mohli stavať pevnejšie a dlhšie mosty, a to otváralo nové možnosti na budovanie ciest a železničných tratí.

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments

Leave a Comment