Zuzka Šulajová: Tínedžerstvo som mala oveľa pokojnejšie ako Paula z Džínsových denníkov

Keď sa povie Zuzka Šulajová, niektorí si povedia – jasné, tá herečka. Či fotografka? Alebo to je tá spisovateľka?
Niekde písali, že jedna z najkrajších Sloveniek, ktoré sa presadili na českej scéne…tak určite to musí byť herečka. Alebo speváčka…
A kto potom napísal Džínsový denník?

Nechceme vás úplne domotať:-) Myslíme samozrejme Zuzku Šulajovú, autorku kultových tínedžerských Džínsových denníkov. Pochádza z umelecky založenej rodiny, takže áno – Zuzana Šulajová, herečka a fotografka, je jej sesternica zo vzdialeného kolena. „Často si nás mýlia a jej pripisujú moje knihy,“ usmieva sa Zuzka.

A to by nebolo fér. Džínsové denníky sa totiž stali kultovou záležitosťou pre desaťtisíce mladých čitateľov. Pritom prvú knihu napísala Zuzka rukou a o tom, že rukopis poslala do vydavateľstva, nikomu nepovedala.
Šéf vydavateľstva Slovenský spisovateľ Martin Chovanec má však nos na talenty a v Zuzke Šulajovej zacítil mimoriadny potenciál. Vyplatilo sa.
Z Džínsových denníkov sa stal slovenský fenomén a o pár dní vyjde už Džínsový denník 5.

Pri tej príležitosti nám Zuzka Šulajová všeličo prezradila – spravila si kávu, zapálila vonnú sviečku, čo je pre ňu jeden z atribútov pre lepší deň, a pustila sa do našich otázok:)

LepšíDeň.sk: Zuzka, prvý Džínsový denník vyšiel pred ôsmimi rokmi a predsa len si trošku dospela a vyrástla:) Už si sa vzdialila od tínedžerského sveta, takže ako sa ti písal Džínsový denník 5 (viac o knihe)?
Zuzka Šulajová: Rovnako ľahko ako sa predchádzajúce časti. Okrem toho, aj moji hrdinovia starnú, už to nie sú tínedžeri, väčšina z nich má v piatej časti okolo dvadsaťštyri rokov, teda sú to dospelí, hoci ešte nie zrelí ľudia. Ale sú na správnej ceste dozrieť.
A práve piata časť je takým medzníkom, keďže v nej sa životy mojich postáv začnú nezadržateľne meniť, posúvať iným smerom, volia si svoje životné cesty a opúšťajú svet tínedžerov a vysokoškolákov nielen číslom veku.
Už druhú časť som písala ako dvadsaťtriročná a v nej ešte postavy boli na strednej škole. Nerobilo mi to problém, ja, keď píšem, neexistujem, žijem ich životy, úplne sa do nich prevtelím – cítením, myslením, prežívaním, vidím prostredie, v ktorom sa pohybujú, nie miestnosť, kde sedím ja…

LepšíDeň.sk: Prečo si si vybrala práve Austráliu a Sydney?
Zuzka Šulajová: Pretože som tam strávila takmer rok, a šla som tam úplne sama. Mala som tam aspoň jedného známeho, čo mi dodávalo vieru, že keby niečo, mám sa na koho obrátiť, ale dopadlo to tak, že som si všetko vybavila a prebíjala sa sama. Šla som študovať angličtinu, potom manažment a popritom som robila vo veľmi rušnej nemocenskej reštaurácii, a boli to asi najlepšie a najzaujímavejšie časy môjho života. Ťažké, náročné, ale tie skúsenosti za to stoja. A aj priatelia z takmer celého sveta a všetkých náboženstiev. Okrem toho, z európskych krajín ma žiadne neláka tak, aby som tam chcela žiť, ani USA, tá teda vôbec, takže zostávala Kanada alebo Austrália. Vyhrala Austrália, hoci nemám rada horúčavy, ale pocit akého-takého známeho v Sydney prevážil, zatiaľ čo v Kanade by som nemala vôbec nikoho.

 LepšíDeň.sk: Vedela by si si predstaviť život v cudzine?
Zuzka Šulajová: Áno, v Sydney, alebo v inom austrálskom meste. Austrália má krásnu, priateľskú mentalitu, perfektnú ekonomiku a sociálny systém, ktorý z človeka nerobí otroka. Musí makať, ale maká rád, lebo vie, že sa mu to vyplatí. Ja som tam bola na študentských vízach, ktoré obmedzujú študenta s prácou maximálne 20 hodín týždenne, mala som šťastie na dobrú prácu, takže sa to finančne dalo utiahnuť (Austrália je príšerne drahá zem, ak nepracujete), a ani si nechcem predstaviť, ako fajn sa musí žiť ľuďom, ktorí tam fungujú na permanentných vízach, čo je už takmer rovnocenné občianstvu. Ale vedela by som si prestaviť aj Kanadu a Škandináviu.

LepšíDeň.sk: Ako si vy spomínaš na svoje tínedžerské roky? Veľa lásky, aj bolesti? Rozchody?
Zuzka Šulajová: Tínedžerské roky som, našťastie, mala značne pokojnejšie ako moja hrdinka Paula z Džínsového denníka 🙂 Nemyslím, že mnou nejako mávala puberta, ak nerátam častejšie odvrávanie rodičom, haha. Na srdiečkové bolesti si veľmi nespomínam, najviac ma vtedy bolela silná epilepsia môjho prvého psíka.
Čitateľov však budú skôr zaujímať pikošky – dlho som bola zaľúbená do spolužiaka o ročník vyššie a príšerne som sa pred ním hanbila. 🙂 Až tak, že po rokoch vyšiel školu a viac som o ňom nevedela 😀 A nie, v Džínsovom denníku nie je zobrazený 🙂 V každom prípade som rada, že sa už radím medzi dospelých ľudí, cítim sa teraz omnoho slobodnejšia.

LepšíDeň.sk: Vo svojich knižkách dokazuješ, že výborne poznáš svet tínedžerov, mladých ľudí, ich starosti, život…keď píšeš, radíš sa s niekým? Berieš niekde inšpiráciu?
Zuzka Šulajová: Ak sa otázka týka tínedžerského zmýšľania, tak vôbec nie, neradím sa s nikým. Sama som bola tínedžerka a myslím, že je to obdobie, na ktoré nikto z nás nezabudne. A pri každej generácii sa všetko, všetučko do bodky opakuje – bez ohľadu na nové technologické vymoženosti.
Ale čo sa týka obsahu, úprav, skracovania a zmazávania, na to mám tri osoby – mamu a dve najlepšie kamarátky, ktoré mi vedia na rovinu povedať, čo je dobre, čo zle a ani jedna sa neurazíme, keď mi ony niečo skritizujú (zabolí, ale palicu nad nimi nelámem), alebo keď im ja čosi obrblem a oštekám, že to nepochopili. V takom prípade robím s textom kompromis.
Každý spisovateľ vníma svoj príbeh výhradne zo subjektívneho hľadiska, preto potrebuje objektívnu spätnú väzbu, lebo čitateľ skrátka napísané slová vníma inak, než autor.

LepšíDeň.sk: Partnerské vzťahy sú neraz spletité, napäté, komplikovanejšie ako by sme chceli…tak ako medzi Paulou a Lukášom. Daj nejaké tipy, ako tie vzťahy zlepšiť, ako „roztápať ľady“, ako pomôcť vzťahu dvoch mladých ľudí.
Zuzka Šulajová: Je to len a len o komunikácii… Koľkokrát sa nám niečo nepáči, s niečím nesúhlasíme, niečo nás zabolí, ale zahryzneme si do jazyka a mlčky trpíme, prípadne sa aj snažíme povedať, ale neobratne, chabo, takže partner nemá šancu pochopiť, prípadne nás ovládnu emócie a my vybuchneme a kričíme – a problémy sú na svete. Je to o umení ovládnuť emócie a byť schopný empaticky a asertívne povedať, čo sa nám nepáči. A partner musí ovládať empatiu, čo tiež vie len veľmi málo ľudí. A veľa ľudí si veľmi zamieňa egocentrizmus so zdravou sebaláskou.
Takisto kopec ľudí ani netuší, čo je to sebaláska, čo je tiež významný činiteľ vzťahových problémov, takisto však egocentrizmus, sebectvo. Najviac by pomohlo, keby sa zo školských osnov vyhodili tie neskutočné kecy, ktoré sa tlačia deckám do hláv, s akými má problém aj dospelý človek (keď spätne listujem vo svojich poznámkach zo strednej, vlasy mi stoja dupkom, čo som sa to učila – a na čo???) a začlenili by sa hodiny sociálneho správania. A pekne od malička, už na prvom stupni základnej školy. Na strednej škole je neskoro.

LepšíDeň.sk: Mala si svoju tajnú lásku? Prezraď, kto to bol (prípadne aj hereckú, spevácku).
Zuzka Šulajová: Tak, tých platonických lások bolo veľa 😀 Ako malá som si vystrihla postavičku Winnetoua v podaní Pierre Bricea a čítavala som mu po večeroch rozprávky. Taký istý osud čakal Petra Šťastného, keď ešte hrával hokej. Potom sa mi páčil aj Jano Lašák 😀 Tiež ma nadchol Ricky Martin a Lunetic, ale medzi nimi sme mali svojho favorita asi všetky. No a potom už nastúpili reálnejšie city a o tých nerozprávam 🙂

LepšíDeň.sk: Keďže sme LepšíDeň.sk, čo ti vie urobiť deň naozaj lepším?
Zuzka Šulajová: Vziať si knižku, zapáliť sviečku, popíjať kávu/cappucino a pojedať pri knižke koláčiky.
Taký hlavný recept pre lepší deň mi však robí môj domáci miláčik kríženec Max, ktorý má ohromný zmysel pre humor. Keby ste videli jeho zubatý úsmev, keď prídete domov (vycerí zuby), pritom vyspevuje na celý dom. S rovnakým entuziazmom vás víta ráno, keď vstávate. No a samozrejmosťou sú moje výlety s ním, chodíme väčšinou sami dvaja a denne dáme priemerne štyri kilometre po lesoch Malých Karpát. Keď kráčam v tichej prírode, vidím veveričky, srny, lane, zajace, jastraby, dokonca som videla líšku a diviaky aj s mladými, domov sa vrátim absolútne resetovaná, schopná vrhnúť sa späť do reality s obnovenými silami.
To je moja hlavná psychohygiena po písaní a trávení času pri počítači. Samozrejme, aj spoločnosť veľa robí, milujem svojich kamarátov, tí ma zase resetnú iným spôsobom (takým, že sa mi nechce späť do práce, lebo ešte by som chcela byť s nimi).

Vylepšite si aj vy svoj deň – Džínsový denník 5 vychádza už 22.septembra a bude to opäť skvelý príbeh v podaní Zuzky Šulajovej.

Mohlo by vás zaujímať:

Svoju prvotinu mám „v zálohe“, tvrdí najúspešnejšia spisovateľka Andrea Coddington: Kniha je úplne niečo iné ako scenár! 7 známych spisovateľov radí ako písať Láska je komplikovaný cit Vyčarí vám úsmev na tvári Rozprávkový život niečo stojí