Cyprus. Ostrov stratených stromov

Kde bolo, tam bolo. Kdesi v spomienkach, na vzdialenom konci Stredozemného mora, ležal ostrov taký nádherný a belasý, že mnohí cestovatelia, pútnici, križiaci a kupci, ktorí sa doň zamilovali, buď už nikdy nechceli odísť, alebo sa ho pokúsili odtiahnuť na konopných lanách až do svojich domovín….
Tým ostrovom je Cyprus.

Na križovatke troch kontinentov – Európy, Afriky, Ázie – a Levanty, toho rozľahlého a nepreniknuteľného kraja, ktorý už z dnešných máp úplne zmizol.
Mnohí si ho pamätajú takto: zlaté pláže, tyrkysové vody, jasná obloha. Každý rok sa na brehu vynorili morské korytnačky, aby nakládli vajcia do púdrového piesku….

No tento ostrov si už zažil aj veľa bolesti, trápenia, zloby a nenávisti. V temnote sa šepkalo o nedôvere a sprisahaní. Ostrov rozdelili na dve časti, hlavné mesto pretínal deliaci múr. Presekával ho napoly ako zárez do srdca.
Cesty blokovali kotúče ostatných drôtov, hŕby vriec s pieskom, sudy plné betónu. Na stráži stále vojaci s guľometmi. A fasády domov boli posiate dierami od guliek…
Toto je príbeh z ostrova.

Ostrov stratených stromov

Ostrov stratených stromov je magický príbeh o spolupatričnosti a identite, o láske a traume, o sile prírody a nových začiatkoch. „Je to román, ktorý zlomí srdce. Jadrom príbehu sú temné tajomstvá občianskych vojen a zlo extrémizmu. Cyprus, zakázaná láska, mŕtvi milovaní, zranené deti. A jeden z rozprávačov je figovník! Dojme vás to,“ napísala o tejto knihe slávna kanadská spisovateľka Margaret Atwoodová.

Píše sa rok 1974.
Dvaja tínedžeri zo znepriatelených strán v rozdelenej krajine sa stretávajú v taverne v hlavnom meste Cypru Nikózii. Je to jediné miesto, kde sa grécky kresťan Kostas a turecká moslimka Defne môžu potajomky stretávať. Ukrytí pod sčernetými trámami, ktoré zdobia girlandy z cesnaku, čili papričiek a divorastúcich byliniek, prežívajú svoje najradostnejšie chvíle. Ponúkajú tu najlepšie jedlo v meste, najlepšiu hudbu, najlepšie víno a človek tu navyše zabudne na drsný svet vonku: na občianske nepokoje medzi gréckym a tureckým obyvateľstvom ostrova, na svet smrti a nesmierneho utrpenia.

Uprostred taverny vyrastá cez strechu samičí figovník Ficus carica, očitý svedok všetkého naokolo – lásky, nežnosti, dobrého jedla, hudby, ale aj nenávisti, bojov, vojny, smrti a miznutia ľudí. Vyše storočný múdry strom miestami preberá úlohu rozprávača a jeho lyrické postrehy o rodine, poverách či prírode priam pohladia dušu. Jedného dňa zmizne aj Kostas a obaja majitelia taverny. Taverna i figovník sú uprostred krutej vojny ponechané svojmu osudu a pomaly hynú…

Pozrite si aj ďalšie
KNIŽNÉ NOVINKY.

Čo je v živote naozaj dôležité?

Ostrov stratených stromov je nádherný príbeh pretkaný láskou, ktorý zaujímavo skĺbil prítomnosť s minulosťou, keď mladá Londýnčanka Ada začne pátrať po svojich koreňoch na Cypre. Býva len s otcom, no ten sa viac venuje rastlinám ako svojej dcére, predovšetkým Ficusu carica rastúcemu na dvore za domom. Ada nikdy nebola na Cypre, odkiaľ pochádzajú jej rodičia, ale zúfalo túži dozvedieť sa viac o ich minulosti. Keď ich však jedného dňa príde navštíviť excentrická teta Merjem, všetko sa začne meniť…

Tento príbeh nenásilne upozorňuje na to, čo je v živote skutočne dôležité: láska, spolupatričnosť, úcta človeka k človeku a k prírode. Britská autorka tureckého pôvodu Elif Shafak sa zasadzuje za odstraňovanie národnostných, kultúrnych, rodových i geografických bariér a v tejto knihe spojila všetko do jedného celku.

„Krásne rozjímanie o identite, histórii a zmysle života,“ napísali v časopise Time.

Elif Shafak

Je nositeľkou viacerých literárnych cien a v súčasnosti je považovaná za spisovateľku, ktorej knihy sa čítajú v Turecku najviac. Pôsobí aj ako politická komentátorka a hovorkyňa. V slovenskom preklade vyšli jej romány Štyridsať pravidiel lásky a Rebelka z Istanbulu.
Teraz novinka Ostrov stratených stromov, ktorú venovala „prisťahovalcom a vyhnancom po celom svete, vykoreneným, presadeným, bez koreňov, a stromom, čo sme zanechali, zakoreneným v našich spomienkach.“