Prečo si myslíme, že sme lepší šoféri ako ostatní?

Sú lepší šoféri muži alebo ženy? Vedia lepšie jazdiť vodiči z väčších miest, alebo z vidieka? Naozaj spôsobujú mladí najviac nehôd? A treba seniorom nad určitým vekom vziať vodičský preukaz, aby neohrozovali ostatných?
Určite ste aspoň jednu z týchto otázok už rozoberali, počuli alebo ste sa nad ňou zamysleli. Mnohí si navyše myslíme, že sme lepší šoféri ako ostatní…a neraz to dávame za volantom aj vedieť.

Sme naozaj lepší šoféri?

„Jeden z najspoľahlivejších predpokladov bezpečnej jazdy nie je sebakontrola, ale vek, pričom najhorší šoféri sú na oboch koncoch vekovej škály,“ uvádza vedec Stuart Farrimond v knihe Veda života, v ktorej využíva najnovšie výskumy zo psychológie a tiež z oblasti výživy, biológie a fyziky a odkrýva fakty na pozadí trendov.

Tvrdí, že takmer určite nie ste taký dobrý šofér, ako si myslíte. Keď sa vodičov pýtajú, väčšina sa hodnotí ako „nadpriemer“, čo je matematická absurdnosť 😊

My všetci máme sklony myslieť si, že na cestách je množstvo podpriemerných šoférov, lebo sami trpíme ľudským prekliatím v podobe preceňovania vlastných schopností.
Ide o takzvaný Dunningov-Krugerov efekt. Je to mentálna osobitnosť, ktorá zatemňuje takmer každú oblasť nášho života, aj keď bola pravdepodobne užitočná na posmelenie našich predkov namiesto čupenia v jaskyni.

Väčšina ľudí si myslí, že testy urobili lepšie ako v skutočnosti. Čím sú naše schopnosti slabšie, tým viac tento fakt ignorujeme. Výskumy však ukazujú, že len najlepší odborníci sú voči sebe až príliš kritickí.

Voči Dunningovmu-Krugerovmu efektu nie je imúnny nikto. Jediný spôsob, ako o svojich schopnostiach získať reálny obraz je nezávislé hodnotenie. Prečo sa neprihlásiť na pokročilý kurz jazdy a zistiť, či sú ostatní šoféri skutočne takí neschopní, ako si myslíte?

Sú lepší muži alebo ženy?

Podľa štatistík poisťovní ženy za volantom spôsobujú výrazne menej škôd ako muži (v prepočte na ich počet, samozrejme). V priemere zapríčinili menej ako každú tretiu poistnú udalosť z poistenia motorových vozidiel. Dôvodom môže byť podľa poisťovne Generali to, že ženy sú ako vodičky opatrnejšie, vyhýbajú sa na cestách riskantným situáciám a dôslednejšie dodržiavajú dopravné predpisy.
Na druhej strane muži sa dokážu za volantom v kľúčových situáciách rýchlejšie rozhodnúť a majú aj lepšie priestorové videnie.

Vedeli ste, že u vodičov pod 20 rokov je štyrikrát vyššia možnosť, že budú účastníkmi autonehody?
Že ženy v strednom veku jazdia najbezpečnejšie?
Že vodiči vo veku 35 – 75 rokov jazdia bezpečne.
A že vodiči nad 80 rokov sú najčastejšími účastníkmi smrteľných nehôd?

Prečo vás na ceste pochytí hnev?

Manželka autora tohto článku tvrdí – v bežnom živote je zvyčajne pokojný, rozvážny, ale akonáhle si sadne za volant, komentuje všetkých vodičov, rozčuľuje sa a nadáva.
Stáva sa to mnohým. Prečo je to tak?

Jedinečná povaha šoférovania, keď sme sami v kovovej ulite, mení nastavenie našej mysle, takže máme sklony k nespravodlivým domnienkam, unáhleným úsudkom a ešte k niečomu horšiemu.
Počas rannej cesty do práce nám do nášho smeru náhle vojde taxík alebo vodič autoškoly uviazne na semafore. Je vysoká šanca, že spolu s väčšinou ostatných šoférov vás tieto dopravné udalosti prinútia trúbiť, hromžiť päsťou a nadávať.

Prečítajte si tiež
Jednoduché a účinné cviky do auta. Preberú a uvoľnia.

Čo vás teda privádza do tejto nezvyčajnej zúrivosti?
Oddelení od všetkých nedokážete čítať reč tela ostatných vodičov alebo počuť ich mrmlať ospravedlnenie, ste teda náchylní vytvárať nespravodlivé domnienky. Tento pokrivený proces zmýšľania nazývaný „základná atribučná chyba“ znamená, že svoje vlastné omyly ospravedlňujeme tým, že sú mimo náš dosah. Ale konanie druhých posudzujeme oveľa kritickejšie. Napríklad vodiča môžete vnímať ako neschopného a bezohľadného a možno ho len ruší krik dieťaťa na zadnom sedadle.

Anonymný zvukotesný svet vnútri auta navyše predstavuje menej prekážok pre stúpajúci hnev. Okrem týchto psychologických odpovedí dochádza aj k biologickej reakcii – čokoľvek, čo nám bráni v našom náhlení z bodu A do bodu B, spustí primitívnu reakciu „útok alebo útek“. Adrenalín sa dostane do krvi: zrýchli sa krvný obeh, zvýši sa krvný tlak, svaly sú napäté a vaše zmýšľanie sa obmedzí.

Foto: Freepik.com