Už stáročia sa používajú rôzne prírodné prostriedky a bylinky na starostlivosť o pleť, vlasy a nechty. Už legendárna egyptská kráľovná Kleopatra sa kúpala v mlieku a v špeciálne pripravovaných bylinkách, natierala sa vonnými bylinkovými olejmi a dokonca mala vlastnú továreň na výrobu prírodnej kozmetiky.
Prečítajte si, ako vyzerala kedysi prírodná kozmetika a aké metódy skrášľovania využívali naši predkovia.
Prírodné parfumy
Staroveké národy si cenili a používali mnoho druhov liečivých rastlín, napr. majorán, rumanček, kôpor, palinu, nechtík a šalviu, na liečbu a odstraňovanie defektov pokožky a vlasov. Tieto rastliny používali aj ľudia z oblasti Tigrisu a Eufratu. Obyvatelia týchto krajín poznali veľa prírodných parfumov, ktorými si natierali telá (balzamy), pridávali ich do kúpeľa alebo spaľovali v špeciálnych miestnostiach ako vonné kadidlá.
Na výrobu týchto parfumov sa používali rôzne rastlinné živice, suroviny živočíšneho aj rastlinného pôvodu (šafran, aromatické stromy a hlavne lupene voňavých kvetov a vonné listy rôznych rastlín).
Čoraz viac kozmetických firiem síce používa bezpečné, prírodné suroviny, najmä rastlinného pôvodu, no mnohí ľudia sa radšej vracajú k tým dávnym, odskúšaným tipom našich predkov.
Skrášľovacie procedúry
Staroveké ženy skrášľovali svoje nechty tak, že ich maľovali na purpurovo, špeciálnymi černidlami predlžovali obočie a riasy a vlasy farbili rastlinnou farbou – henou. „Najstaršie informácie týkajúce sa medicíny a kozmetiky starovekých Židov prináša Biblia, hlavne Starý zákon,“ píše v knihe Krása z prírody Teresa Lewkowicz-Mosiej. „Sú v nej uvedené voňavky, oleje a balzamy, ktoré slúžili na natieranie tela. Získavali sa napr. z jasenca bieleho (Dictamnus albus L.), rastliny vylučujúcej také veľké množstvo oleja, že sa väčšinou pri vysokej teplote vznieti (horiaci Mojžišov ker).“
Medzi biblické kozmetické prípravky patrili aj iné druhy rastlín, najčastejšie yzop, čínska škorica, čiže kasia aj aloa a dúška materina.
Gél z aloy úspešne slúžil napríklad aj americkým Indiánom.
Zázračné aloe
Svoje osobitné miesto medzi kozmetickými prípravkami dávnejších stáročí mala aloa. Už v starovekom Egypte sa zo sušených listov tejto rastliny vyrábal špeciálny púder, ktorý sa nanášal na okolie očí, čo im malo dodávať zvláštny lesk. Gréci a Rimania boli presvedčení, že gél z aloy účinne predchádza vypadávaniu vlasov. Obyvatelia Afriky používali dužinu z listov aloy na umývanie tela a vlasov. Vďaka tomu bola ich pokožka lesklá a pružná dokonca vo vyššom veku. Najpravdepodobnejšie to vyplývalo zo skutočnosti, že gél z aloy chráni pokožku pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia, čo spomaľuje proces vzniku vrások. Tento gél používali na natieranie tela aj poľovníci v buši. Predchádzalo to nadmernému poteniu pokožky a eliminovalo jej vôňu (necítili ich zvieratá). Chránil aj pred pohryznutím ovadov.
Gél z aloy úspešne slúžil aj americkým Indiánom, ktorí si mysleli, že má omladzujúce účinky. Na Filipínach a Havaji sa dreň z listov aloy miešala s vínom a vzniknutou tekutinou natierali vlasatú časť hlavy. Malo to predchádzať vypadávaniu vlasov.
Mnoho dodnes cenných rastlinných surovín s liečivými, antibakteriálnymi a protizápalovými účinkami pochádza z ďalekých krajín, najmä z Indie, Číny, Japonska, napr. legendárny „koreň života a večnej mladosti“ – ženšen, ktorý má dodnes nie len liečivý, ale aj veľký kozmetický význam.
