Košické záhady. Dóm sv. Alžbety, zázračná relikvia, aj plačúci obraz

LinkedIn

Košice ponúkajú množstvo zaujímavých pamiatok, krásnych zákutí, histórie. Dajú sa pozerať tradične a to, čo odporúčajú bedekre, odporučia vám v turistickej informačnej kancelárii. Alebo môžete vyraziť po stopách záhadných miest a udalostí, ktoré až tak známe nie sú.
V spolupráci s vydavateľstvom Dajama vám predstavíme niekoľko košických záhad ako zázračnú relikviu, tajné schodiská a chodby, ktoré ukrýva Dóm sv. Alžbety. Ukážeme vám plačúci obraz aj slzavé miesto. A pridáme jedno európske prvenstvo Košíc.

„Pri pátraní po košických záhadách máme jednu veľkú výhodu. Môže nám ich osobne predstaviť a priblížiť pán Milan Kolcun. Tento veľký znalec východoslovenskej metropoly usporadúva zaujímavé tematické prechádzky po meste zahrnujúce aj veci tajomné a záhadné,” píše v knihe Záhadné miesta vynikajúci geograf a autor úspešných cestovateľských publikácií Ján Lacika.

 

Majestátny Dóm sv. Alžbety

Význam a početnosť záhadných okolností okolo Dómu sv. Alžbety zodpovedá tomu, že máme do činenia s pamätihodnosťou, ktorá svojím významom presahuje rámec mesta aj celého Slovenska. Okrem obrovskej historickej a umeleckej hodnoty má táto pýcha Košíc aj nesmiernu estetickú kvalitu.

Dóm je krásny z rozličných uhlov pohľadu nielen priamo z námestia, ale aj z dvoch ulíc do neho ústiacich. Alžbetina ulica na západnej strane a Mlynská ulica na opačnej strane sú do mapy mesta nalinkované presne tak, že štrbinu ústia ulice do námestia celkom zapĺňa monumentálna gotická nádhera najväčšieho košického kostola. Ktovie, či to bol zámer tvorcov stredovekej urbanistickej podoby mesta, alebo sa to tak jednoducho vyvinulo?

Podstatná časť gotického Dómu sv. Alžbety vznikla v období medzi koncom 14. storočia a rokom 1508. Keďže od týchto čias uplynulo už niekoľko storočí, sú na príbehoch o jeho výstavbe silné nánosy romantických príkras. V 19. storočí, keď Uhorsko a s ním aj Košice prežívali veľký ošiaľ návratu do stredoveku, panoval názor, že na dóme zanechal svoj rukopis aj slávny francúzsky umelec Villard de Honnecourt zaoberajúci sa okrem iného aj architektúrou, staviteľstvom a kameňosochárstvom.

Dóm sv. Alžbety na začiatku 20.storočia

Dóm sv. Alžbety na začiatku 20.storočia

 

Zázračná relikvia

Zázračnú relikviu z Kristovej krvi umiestnili do malej štvorcovej miestnosti v južnej veži prístupnej cez kráľovský balkón a strechu kostola. Z prízemia na balkón pútnici vystupovali po technicky zaujímavom dvojitom točitom schodisku, z balkóna na strechu pokračovali po jednoduchých točitých schodoch. Spodná časť schodiska má do seba zapletenú dvojicu točitých schodov a tvarom pripomína model ľudskej DNA. Zvolené technické riešenie umožňovalo veriacim prístup k relikvii Kristovej krvi tak, aby si vystupujúci a zostupujúci navzájom nezavadzali. Takých schodísk je v Európe len päť, to košické je z nich najstaršie a najkrajšie.
Takmer zabudnutú pútnickú tradíciu Košíc potvrdzuje barokový obraz zo 17. storočia s motívom Kristovej krvi, ktorý sa našiel v roku 1999 na farskom úrade.

 

Tajomné schodiská a chodby

dvojité točité schodiskoRaritné schodisko nie je v kostole jediné. Dóm sa vyznačuje množstvom schodísk a napr. veže aj chrámové lode sú pospájané tajnými úzkymi chodbičkami a strmými schodiskami skrytými do hrubých kamenných múrov.

Pohyb v nich je zložitý a fyzicky namáhavý, turisti si to však nemôžu overiť, lebo sú mimo prehliadkových trás. Vytvorenie tohto zložitého labyrintu malo veľmi pragmatický dôvod. Košice po stáročia žili vo vojnách, vzburách a povstaniach, čo bolo veľkou hrozbou nielen pre ich obyvateľov, ale aj pre cennosti uchovávané vo farskom chráme. Tajnými koridormi sa dali rýchlo a bezpečne prenášať kalichy, monštrancie, relikviáre a zlatom vyšívané kňazské rúcha.

„Najzložitejší labyrint je v útrobách nedostavanej južnej veže, v ktorej mala byť aj chrámová pokladnica… Hľadačov pokladov však stále máta myšlienka, či sa na niektorý tajný priestor nezabudlo a drahocennosti v ňom čakajú na svojho objaviteľa,” píše sa v knihe Záhadné miesta 3, čo je už tretia kniha ponúkajúce záhadné a kuriózne lokality na Slovensku. V tejto knihe nájdete záhadné miesta na Zemplíne, Gemeri, Malohontské záhady a tiež košicko-abovské.

 

Plačúci obraz

V roku 1676 gréckokatolícki veriaci v mestečku Pócs na východe Maďarska vo svojom chráme zbadali, ako ich ikona zobrazujúca Madonu s dieťaťom roní slzy. Zázračné prejavy obrazu trvali vyše mesiaca, preto k nemu začali prúdiť davy pútnikov. Keďže vtedy táto časť Uhorska bola v priamom tureckom ohrození, cisár Leopold I. nariadil milostivý obraz premiestniť do Viedne. Cestou sa dostal nakrátko do Košíc, kde si jezuiti z Barce dali z neho vyhotoviť vernú kópiu.

Napriek tomu, že originál ikony dostal vo viedenskom Dóme sv. Štefana čestné miesto, už viac nezaronil. Veriaci z Pócsu žiadali svoj obraz naspäť, ale panovník im poslal len kópiu. Tá však znovu dvakrát v rokoch 1715 a 1905 zaslzila, preto mestečko z úcty k Bohorodičke premenovali na Máriapócs a je dodnes vyhľadávaným pútnickým cieľom.
Košická kópia umiestnená na vrchol oltára v Kaplnke Mettercie je tiež považovaná za milostivý obraz preberajúci pútnickú tradíciu po stratenej košickej ikone Kristovej krvi.

 

Kráľ v utajení

kráľ v utajeníV dóme nájdeme portrétované viaceré osobnosti. Do obrazu znázorňujúceho výjav ukladania pána Ježiša do hrobu je pravdepodobne zakomponovaný portrét uhorského kráľa a rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského. Panovník, ktorý Košice viackrát navštívil ako pútnik k ikone Kristovej krvi, patril medzi významných podporovateľov stavby dómu.

Obraz namaľovaný na stenu ako súčasť iluzívneho úsporného oltára obsahuje okrem Krista viacero ďalších postáv, z ktorých dve nemajú biblické rúcha ani svätožiary. V tradičnom výjave nahradzujú postavy Nikodéma a Jozefa Aramejského. Jednou z postáv by mohol byť Žigmund, ktorý mal ako panovník právo posluhovať pri bohoslužbe ako subdiakon. Druhou nebiblickou postavou na obraze je asi uhorský palatín sprevádzajúci kráľa na jeho cestách po kráľovstve.

 

Najstarší erb

erb KošiceMesto Košice sa môže pýšiť jedným európskym prvenstvom – má najstaršiu erbovú listinu na starom kontinente. Originálny dokument udelený 7. mája 1369 kráľom Ľudovítom I. Veľkým starostlivo uchovávajú v mestskom archíve. Košice sa zaradili medzi prvé európske mestá, ktorým panovník udelil túto výsadu, ktorá dovtedy prináležala len jednotlivým rytierom, resp.  šľachtickým rodom. Košický mestský erb si môžeme pozrieť na originálnom pamätníku v južnej časti Hlavnej ulice, okrem prvotnej podoby erbu z roku 1369 sú na ňom zobrazené jeho neskoršie modifikácie z rokov 1423, 1453 a 1502.

 

Slzavé miesto

Pred Kaplnkou sv. Michala v strede Košíc sa údajne nachádza zvláštne miesto, ktoré ani počas veľkého sucha v najhorúcejších letných dňoch nevysychá. Na tráve sa neustále držia kvapôčky rosy údajne pochádzajúce zo sĺz, ktoré tu kedysi naplakali ľudia trúchliaci za nebožtíkmi uloženými do hrobov starého mestského cintorína.

Bolo ich toľko, že už nikdy nevyschnú. Zaniknutý cintorín dnes ešte pripomínajú staré náhrobné kamene s vyrytými kamenárskymi značkami ich autorov, ktoré druhotne vmurovali do stien kaplnky aj arkády neďalekej Urbanovej veže.

Košice Dóm sv. AlžbetyPrečítajte si tiež
Košice. Vzácne pamiatky, zákutia a atraktívne zaujímavosti.

 

O knihe Záhadné miesta 3
kniha Záhadné miestaSlovensko ponúka množstvo najrôznejších tajomstiev a záhad. Nie náhodou preto po prvom a druhom diele kníh Záhadné miesta, ktoré sa venujú tajomným javom a udalostiam západného a severného Slovenska je tu tretí diel o záhadách východného Slovenska.
Navštívime v ňom Zemplín, Košice, Abov, Gemer či Malohont a oboznámi sa s pestrou ponukou ich záhad okorenenou aj mnohými legendami či povesťami.

Najkrajšie výlety k 160 tajomným a zaujímavým miestam juhovýchodného Slovenska:
• prírodné fenomény a záhadné javy
• historické udalosti aj nevšedné príbehy
• výnimočné osobnosti
• povesti a legendy
• tipy a zaujímavosti

V spolupráci s vydavateľstvom Dajama,
na základe knihy Záhadné miesta 3/Ján Lacika
Foto: Dajama


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Milan

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.