Zaujímavé sakrálne stavby, ktoré sa oplatí navštíviť

Slovensko je bohaté na sakrálne stavby, ktoré sú významnou súčasťou nášho kultúrneho a historického dedičstva. Nachádzajú sa tu stavby z rôznych období, od raného stredoveku až po modernu, a ich rozmanitosť odráža historický, náboženský a umelecký vývoj daného regiónu. Napríklad na titulnej fotografii Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch je mimoriadne vzácna a jedinečná pamiatka, ktorá má veľký historický a kultúrny význam. Patrí medzi najstaršie stojace sakrálne stavby nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.

Neraz sú sakrálne stavby výnimočné už napohľad – spájajú prvky západného (latinského) a východného (byzantského) kresťanstva. Ručne vyrezávané oltáre, maľby a fresky odrážajú dobové umenie. Viaceré sa stále využívajú na bohoslužby a púte, čo z nich robí nielen historické, ale aj duchovné a turistické ciele.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska, ktorý u nás vychádza už viac ako 100 rokov, prinášame malú prechádzku po sakrálnych stavbách na západnom Slovensku. Celkovo ich je nespočetne veľa, na strednom aj východnom Slovensku a rozhodne sa oplatí vyraziť po ich stopách.
„Rôzne sakrálne stavby nehodnotím ako architekt alebo kunsthistorik. Skôr ich vnímam ako miesta, kde sa človek zopár storočí, prípadne len pár rokov snaží o komunikáciu s Bohom, resp. hľadá prepojenie ľudskej duše s tajuplnou spirituálnou podstatou nášho sveta i vesmíru,“ hovorí Jozef Májsky, ktorý odporúča aj nasledovné stavby a lokality.

Zaujímavé sakrálne stavby na Slovensku

Na pomyselný piedestál tunajšieho cirkevného baroka možno postaviť Baziliku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky našej krajiny, ktorá na každoročnú púť do Šaštína-Stráží priláka tisíce kresťanov.

Na viacerých veľkomoravských lokalitách totiž archeológovia našli len základy, z ktorých jasne vyplýva, že ich stavitelia boli ovplyvnení románskym slohom typickým pre toto obdobie aj inde v Európe. Zrejme najzápadnejšie na našom území je situovaná takáto sakrálna stavba v areáli hradu Devín, ktorej pôdorys je pomerne dobre vidieť z hradieb.

Keď by sme preleteli z Bratislavy severným smerom do Piešťan, kúsok od nich nájdeme nad Ducovým zvyšky menšieho slovanského hradiska Kostolec. V areáli veľmožského dvorca obohnaného replikou drevenej palisády sa nachádzajú aj základy menšieho kostolíka – rotundy s podkovovitou apsidou. Podľa odborníkov išlo o identickú „dvojičku“ Kostola sv. Juraja, ktorá sa po prestavbách zachovala v neďalekej Nitrianskej Blatnici. Predpokladá sa, že tak tieto dve stavby, ako aj dvojapsidovú rotundu tesne za riekou Moravou na hradisku v Mikulčiciach postavili v rovnakom období.

Kostolec-nad-Ducovym-zaklady-rotundy-s-podkovovitou-apsidou

Kostolec nad Ducovým – zaklady rotundy s podkovovitou apsidou.

Haluzická tiesňava, kostol aj rozhľadňa

Na túto moravskú lokalitu sa dostaneme najjednoduchšie cez nedávno otvorenú lávku pri Kopčanoch. Kúsok za touto obcou v poli určite natrafíme na predrománsky Kostol svätej Margity Antiochijskej, ktorého korene siahajú pravdepodobne do deviateho až desiateho storočia a je považovaný za najstarší zachovaný kostol na našom území. Dosť je mu podobný románsky Kostol svätého Michala Archanjela v Dražovciach pri Nitre, no ten je situovaný už trochu bokom od prihraničného regiónu, na ktorý sme sústredili pozornosť.

Pri ceste vlakom alebo autom sa neďaleko ústia Bošáckej doliny vedľa vrchu Hájnica mihne kamenná zrúcanina bez strechy. Alois Jirásek by zrejme ani priamo v Haluziciach nespoznal, že má pred sebou neskororománsky Kostol všetkých svätých, kde umiestnil časť deja svojej trilógie Bratstvo. Tento jednoloďový kostolík s polkruhovou apsidou a vedľa stojacou zvonicou, ktorý opevnilo husitské vojsko, pochádza zo začiatku 13. storočia. Ročne ho navštívi veľký počet turistov, ktorých sem priláka hlavne v tesnej blízkosti situovaná prírodná pamiatka Haluzická tiesňava – úzka roklina vyhĺbená eróziou Haluzického potoka.

Keď sa v Haluziciach vyšplháme na rozhľadňu Hájnica, odkiaľ máme ako na dlani kus Považia lemovaného horami, mali by sme si rezervovať ešte zo dve hodinky a vybrať sa Bošáckou dolinou smerom k Veľkému Lopeníku.

Husitsky kostol v Haluziciach.

Empírový protestantský kostol

Budhistická stupa, Španie

Empírová stavba protestantského kostola so stĺporadím po obvode bola v Zemianskom Podhradí vybudovaná na dubových pylónoch v močaristej pôde. Má elipsovitý pôdorys, nezasvätený návštevník vníma kostol ako kruhový. Zaujímavé je, že sa doň dá vojsť štyrmi vchodmi orientovanými na všetky svetové strany, pričom ani jeden nie je hlavný.

Asi len málokomu by napadlo, že ešte vyššie v doline sa nachádza oveľa mladšia kruhová svätyňa. Nad osadou Španie, ktorá je súčasťou Novej Bošáce, môže mať návštevník pocit, akoby sa ocitol v predhorí Himalájí. Slovenskí vyznávači budhizmu, patriaci do medzinárodnej komunity Dzoghčenu, tu postavili nielen modernú meditačnú halu, ale aj exoticky vyzerajúcu stúpu, ktorá sa vyníma na pozadí pohraničného hrebeňa Bielych Karpát.

Empirovy-protestantsky-kostol-v-Zemianskom-Podhradi

Empirový protestantský kostol v Zemianskom Podhradí.

Slovenský orloj v Starej Bystrici

Jeden neobyčajný objekt, ktorý sa nachádza až na Kysuciach, ale paradoxne je bližšie k západnej hranici než viaceré spomínané lokality na dolniakoch. „Ide o Slovenský orloj v Starej Bystrici, ktorý asi väčšine z návštevníkov nepripomína tradičné sakrálne stavby, no určite medzi ne patrí. Celková kompozícia, ktorú navrhol akademický sochár Viliam Loviška, predstavuje Sedembolestnú Pannu Máriu,“ popisuje Jozef Májsky v časopise Krásy Slovenska.
Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi, ktoré boli špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu tejto lokality.

Povestnou čerešničkou na torte je Modrý kostolík, teda správne Kostol svätej Alžbety, ktorý je považovaný za najatraktívnejšiu secesnú stavbu Bratislavy.
Viac tipov na sakrálne stavby na západnom Slovensku nájdete v časopise Krásy Slovenska, číslo 11-12/2024. Časopis si môžete aj predplatiť ako tlačené alebo elektronické Krásy Slovenska.