Taylor Jenkins Reid opäť dokázala, že vie písať príbehy o ľuďoch, ktorí túžia po niečom väčšom než je ich vlastný svet. Tentoraz nás berie do osemdesiatych rokov, medzi astronautov, raketoplány a emócie, ktoré sú niekedy nebezpečnejšie než samotný let do vesmíru.
Vychutnajte si jej Atmosféru.
Keď sa povie NASA, väčšine z nás napadnú rakety, skafandre a nekonečná čierňava za oknom vesmírnej lode. Taylor Jenkins Reid sa však na vesmír pozerá trochu inak. Zaujíma ju otázka, ktorú si kladie málokto: Čo sa deje v človeku, ktorý sa chystá opustiť Zem?
Práve na tejto myšlienke stojí román. A hoci sa odohráva na pozadí amerického vesmírneho programu osemdesiatych rokov, v skutočnosti ide najmä o príbeh ľudí. O túžbach, odvahe a tiež o rozhodnutiach, ktoré sa nedajú vziať späť.
Hlavná hrdinka Joan Goodwinová je profesorkou fyziky a astronómie. Má rada svoj život. Učí, skúma vesmír a stará sa o svoju mimoriadne inteligentnú neter Frances. Nie je to žena, ktorá by sa hnala za dobrodružstvom. Lenže potom narazí na výzvu NASA. Hľadajú vedcov a vedkyne do programu raketoplánov. Zrazu sa pred ňou otvorí možnosť, o ktorej snívala od detstva. Stať sa jedným z mála ľudí, ktorí sa pozrú na Zem zhora. A tak sa začína cesta, ktorá jej obráti život naruby.
Na Joan je sympatické, že nepôsobí ako typická románová hrdinka. Nie je najhlasnejšia v miestnosti, nepredvádza sa. Je skôr ako ten človek na rodinnej oslave, ktorý sedí trochu bokom, ale keď niečo povie, všetci spozornejú.
NASA bez pozlátka
Taylor Jenkins Reid si evidentne pred písaním naštudovala množstvo materiálov o vesmírnom programe a venovala veľa času výskumu v Houstone. Výsledok je cítiť na každej stránke. Johnsonovo vesmírne stredisko nepôsobí ako kulisa. Máte pocit, že ste tam. Cítite horúčavu Texasu, napätie počas výcviku aj rivalitu medzi kandidátmi. Autorka nás pritom nezaplavuje technickými detailmi. Áno, dozviete sa niečo o raketoplánoch, simulátoroch či fungovaní NASA, ale nikdy to neprerastie do učebnice fyziky.
Je to podobné, ako keď vám nadšený kamarát rozpráva o svojom koníčku. Neprednáša. Len vás nenápadne vtiahne do svojho sveta.
Postupne sa medzi astronautmi vytvárajú silné priateľstvá. A Joan objaví niečo, čo vôbec nehľadala. Lásku. Nebolo by fér prezrádzať viac, pretože práve vývoj vzťahov patrí medzi najkrajšie časti knihy. Stačí povedať, že autorka opäť ukazuje svoj talent písať o emóciách bez zbytočného pátosu.
Niektoré romantické romány pripomínajú ohňostroj – veľa iskier, veľa hluku. Atmosféra je skôr ako pozorovanie nočnej oblohy. Najprv vidíte len pár bodiek. Potom si uvedomíte, že vás úplne pohltila. Práve preto funguje aj pre čitateľov, ktorí bežne po romantike nesiahajú.
Od začiatku vieme, že niečo nie je v poriadku
Taylor Jenkins Reid používa zaujímavý trik. Príbeh nezačína snom o vesmíre. Začína krízou. Už od prvých strán cítite, že sa blíži katastrofa. Niečo sa pokazí. Niečo veľké. A počas celej knihy sa v pozadí vznáša otázka: Ako sa k tomu všetkému dostaneme?
Tento prístup funguje výborne. Je to ako sledovať búrku na horizonte. Ešte neprší, ale viete, že príde. A keď príde, zasiahne.
Mimochodom, prvá tretina knihy je pomerne pokojná. Veľa priestoru dostáva výcvik astronautov, budovanie vzťahov a každodenný život v NASA. Niektorí čitatelia môžu mať pocit, že sa príbeh rozbieha pomalšie. Možno by niektoré technické a výcvikové pasáže mohli byť o niečo kratšie, občas nerozumiete…ale vlastne to ani neprekáža.
Neskoršie udalosti totiž fungujú naozaj silno. Poznáte postavy. Záleží vám na nich. A to je presne dôvod, prečo vás záver zasiahne.
Ak ste si obľúbili knihy Taylor Jenkins Reid, budete nadšení. Atmosféra je síce iná než jej predchádzajúce romány, ale stále obsahuje to, čo autorka vie najlepšie. Vytvoriť postavy, ktoré pôsobia skutočne. Také, na ktoré myslíte ešte niekoľko dní po dočítaní poslednej strany.
Zdroj a foto: lepsiden.sk,
taylorjenkinsreid.com
