Ľudia vraj starnú zdravšie a môžu pracovať dlhšie, tvrdí výskum Medzinárodného menového fondu s tým, že „sedemdesiatka je nová päťdesiatka“. Na základe údajov zo 41 krajín MFF odhalil, že „osoba, ktorá mala v roku 2022 70 rokov, mala rovnaké kognitívne schopnosti ako 53-ročný človek v roku 2000“.
Viete si však predstaviť, že budete pracovať aj po sedemdesiatke? O osemdesiatke už ani nehovoriac? Nie je to celkom tak, tvrdí laureát Nobelovej ceny Venki Ramakrishnan, ktorý napísal skvelú knihu Prečo umierame a v ktorej sa zaoberá práve starnutím, dlhovekosti a aké pokroky sa robia ohľadom predlžovania života.
Pozrime sa teda na to, či sa bude dať pracovať aj vo vyššom veku, teda po sedemdesiatke.
Určite záleží od typu práce
Perspektíva práce po sedemdesiatke alebo osemdesiatke – alebo dokonca ešte dlhšie – sa výrazne líši v závislosti od toho, akú prácu človek vykonáva.
Paul Root Wolpe, riaditeľ Centra pre etiku na Emory University, sa pýta: Predstavme si ľudí v náročných povolaniach alebo tých, čo vykonávajú „podradné“ práce v šesťdesiatich piatich rokoch. Tešila by ich vízia, že takto budú fungovať ešte ďalších päť-desiat rokov?
Veľká časť ľudí svoju prácu nemá rada a nevie sa dočkať odchodu do dôchodku. Napríklad vo Francúzsku vyšlo v roku 2023 vyše 1,2 milióna ľudí na protestný pochod proti vládnemu návrhu, ktorým sa mal zvýšiť vek odchodu do dôchodku iba o dva roky – z pôvodných šesťdesiatdva rokov na šesťdesiatštyri.
V reakcii na francúzske protesty sa objavili názory, že Spojené štáty by vlastne mali znížiť vek odchodu do dôchodku, a poukazovalo sa na to, že ľudia, ktorí presadzujú predstavu Američanov pracujúcich až do sedemdesiatky, zvyčajne majú pohodlné a dobre platené zamestnania v tzv. profesiách bielych golierov, ktoré sú pre osemdesiatnikov zábavné a intelektuálne podnetné.
Inak je to však v prípade ľudí, ktorí pracujú v pneuservise alebo za pokladnicou v obchode za mzdu jedenásť dolárov na hodinu. Tí chcú skončiť s prácou vo veku 62 rokov. Vo svojom inštitúte Venki Ramakrishnan zistil, že nevedecký personál odchádza do dôchodku pri prvej možnej príležitosti, kým vedci a vedkyne zostávajú pracovať tak dlho, ako len môžu.
Máte na to pracovať aj po sedemdesiatke?
„Každý z nás je ochotný pripustiť, že sto metrov už nezabehneme tak rýchlo, ako keď sme mali dvadsať. Na druhej strane si namýšľame, že v otázke intelektuálnych schopností sme na tom rovnako ako v mladosti. Možno sa príliš stotožňujeme s vlastnými myšlienkami – napokon ony určujú, kým sme. Všetko prosto nasvedčuje tomu, že vo vyššom veku už nie sme takí tvoriví a odvážni ako zamlada,“ vysvetľuje Venki vo svojej knihe Prečo umierame.
Posúdiť to môžeme napríklad pohľadom na vek, v ktorom daný človek vytvoril svoje najlepšie dielo. Takmer všetci nositelia Nobelovej ceny v oblasti prírodných vied prišli s kľúčovými objavmi ešte v čase, keď boli mladí a nemali silné postavenie. Biológovia a chemici sa k veľkým objavom často dopracovávajú približne o desať rokov neskôr než fyzici a matematici – zrejme preto, že vstrebať množstvo poznatkov, získať praktické skúsenosti a zhromaždiť potrebné prostriedky nejaký čas trvá.
Naše tvorivé schopnosti nedosahujú vrchol v relatívnej mladosti iba vo vede a matematike. Platí to aj pre obchod a priemysel.
Thomas Edison nemal ani tridsať rokov, keď založil laboratórium v newjerseyskom Menlo Parku a krátko nato vynašiel svoju verziu žiarovky.
Mnohé z najinovatívnejších spoločností dnešného sveta ako Google, Apple, Microsoft alebo DeepMind (ktorá sa venuje umelej inteligencii) založili ľudia, ktorí mali okolo dvadsiatky alebo tridsiatky.
Slávne literárne diela z pera starcov?
Možno vám napadlo, že minimálne v literatúre to bude inak. Napokon, životné schopnosti a múdrosť, ktorú ste počas života nazhromaždili, by vám mali priniesť väčšiu hĺbku. Spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny Kazuo Ishiguro však na literárnom festivale Hay v roku 2005 pobúril spisovateľskú obec tvrdením, že je to opačne – väčšina autorov napísala svoje vrcholné diela práve v mladosti.
Podotkol, že prípady autorov, ktorí vytvorili svoje najznámejšie diela po štyridsaťpäťke, sú vzácne, a poukázal na to, že aj Vojna a mier, Odyssea, Pýcha a predsudok, Búrlivé výšiny, Pochmúrny dom či Proces vznikli, keď mali autori a autorky niekde medzi dvadsiatkou a tridsiatkou.
Mnohé literárne ikony ako Čechov, Kafka, Jane Austenová alebo sestry Brontëové zomreli ešte pred šesťdesiatkou. Ishiguro tým podľa vlastných slov nenaznačuje, že vytvoriť dobré dielo v neskoršom veku je nemožné, len konštatuje, že najlepšie literárne diela autori spravidla napíšu pred štyridsiatkou. Jeho hlavnou myšlienkou bol odkaz spisovateľom, aby nečakali s prvým pokusom o román, kým zostarnú.
Prečítajte si tiež
Zľavy pre seniorov. Prehľad výhod a benefitov
na dopravu, zdravie, stravovanie…
Stačia seniorom kognitívne schopnosti?
Podľa mnohých vedcov a teoretikov sa kognitívne zhoršenia kompenzujú väčšou múdrosťou. Problém je, že táto vlastnosť nie je dobre definovaná a ostáva plná nejasností. Mladým ľuďom naozaj často chýba múdrosť a predvídavosť, čo vedie k unáhlenému konaniu. O tom, že by sa múdrosť rozvíjala aj po dosiahnutí určitého veku, však nemáme dôkazy.
„Osobne si teda myslím, že väčšinu múdrosti získavame po tridsiatke. Potom sa postupne ustaľujeme a sklon k reakčnému správaniu je porovnateľný s mierou múdrosti,“ dodáva v knihe Venki Ramakrishnan.
Aj podľa MMF by mali štáty výrazne reformovať dôchodkový systém, vzdelávanie seniorov, zaviesť viac stimulov. Ľudia by si mali zvyšovať kvalifikáciu alebo sa preškoľovať, aby sa zabezpečilo, že budú zamestnateľní aj v staršom veku, keďže stojíme na prahu potenciálnej revolúcie v oblasti umelej inteligencie.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, MMF, Tatran
