Pamätáte si ešte staré Podhradie, petržalský lunapark či Bratislavský hrad, ktorý bol kedysi iba ruinou? Nová fotografická kniha Bratislava, akú si (ne)pamätáme nás vracia do minulosti prostredníctvom unikátnych záberov Antona Šmotláka. Niektoré miesta by ste dnes už nespoznali, iné vám okamžite pripomenú detstvo, mladosť či príbehy rodičov a starých rodičov.
„Viete, kam chodili Bratislavčania za zábavou a kde sa stretávali?“ pýta sa Daniel Kollár z vydavateľstva Dajama. „Na fotografiách najlepšieho fotografa tých čias, Antona Šmotláka, ktorého páni Lasica so Satinským nazývali jednoducho „foto Šmotlák“, pred vami ožijú nielen obchody, električky, novinové stánky, telefónne búdky, ale aj obyčajné chvíle každodenného života Bratislavčanov.“
Bratislava na starých fotografiách
Na fotografiách ožíva každodenný život Bratislavčanov, ich zvyky, stretnutia, voľný čas a atmosféra, ktorú dnes už nemožno zopakovať. Ľudia na prechádzkach, pri práci, počas letných dní pri Dunaji či pri stretnutiach s priateľmi. Práve tieto detaily dávajú fotografiám osobitú hodnotu.
Knihu teda tvoria fotografie Antona Šmotláka, texty doplnil Ján Lacika. Niektoré fotky vyvolajú úsmev, iné možno nostalgiu a pri ďalších si človek uvedomí, ako veľmi sa mesto za niekoľko desaťročí zmenilo. V spolupráci s vydavateľstvom Dajama sme pre vás vybrali pár fotiek aj s textami, aby ste si pripomenuli Bratislavu, akú si nepamätáte 😊
Hviezdoslavovo námestie (1941)
V roku 1941 žila Bratislava, a s ňou aj oklieštené Slovensko, pokojným životom, akoby sa jej celosvetový vojnový konflikt netýkal. Napovedá tomu atmosféra mesta pred budovou Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí.

Vysoká ulica (1955)
Osud nebol žičlivý ani k vieche na rohu Vysokej a Obchodnej ulice. Nárožný dom postavený na mieste niekdajšieho palisádového opevnenia síce zostal, ale namiesto viechy v ňom nájdeme čínsku reštauráciu. Fotografia z roku 1955 zachytila okamih, keď sa chystal viechu navštíviť slávny Schöne Náci, vlastným menom Ignác Lamár.
Pitoreskná postavička drobného muža bola neodmysliteľnou súčasťou zanikajúcej starej Bratislavy. Mnohí starší Bratislavčania si ešte pamätajú na chvíle, keď v bratislavských uliciach často stretávali sivovlasého elegána vo fraku s klobúkom a „špacírkou“ a prosili ho, aby im zanôtil nejaký starý „prešporský“ šláger.

Lunapark (1957)
Niekomu možno stačilo posedieť si v tieni stromov jedného z najstarších verejných parkov v Európe. Boli však sviatočné dni, ktoré dovoľovali venovať sa roztopašnej zábave v petržalskom lunaparku. Najviac ľudí sa tu hromadilo na prvého mája, pretože po manifestačnom vzdávaní holdu poctivej práci bolo pravidlo, že sviatočný deň sa zakončoval na kolotočoch, strelnici, ruskom kole či vláčiku, ktorý po asi päťstometrovej dráhe zachádzal až za vtedajší Most Červenej armády

Dunajské nábrežie (1964)
Na snímke na predchádzajúcej strane sa deti hrajúce sa pri rieke, ako aj ľudia na lavičke pozerali na siluetu ozrutnej hradnej zrúcaniny. Len o päť rokov neskôr na ďalšom zábere, kde propeler mieri cez dunajské riečne koryto na nábrežie pod Bratislavským hradom, sa dominanta mesta už dosť podobá tomu, čím sa hrdo pýši dnešná Bratislava. Do ukončenia prvej etapy obnovy v tom čase zostávali ešte štyri roky.

Rybné námestie (1956)
Ak pocestní prichádzali do centra Bratislavy od západu po ulici pretínajúcej mestskú štvrť Vydrica, naskytol sa im krásny pohľad na neologickú synagógu. Takéto šťastie mal aj autor fotografie z roku 1956. V roku 1969 nádherné zákutie mesta nenávratne zaniklo. Spolu s pozoruhodnou pamiatkou reprezentujúcou exotický orientálny sloh zo starého Rybného námestia zmizlo aj obľúbené trhovisko, mestský pivovar a viacero ďalších historicky hodnotných budov.

Pri Dunaji (1957)
Snímka z roku 1957 dáva za pravdu pamätníkom, že v lete bolo na brehu Dunaja ukotvené pojazdné pontónové kúpalisko. Už v časoch monarchie vraj kotvilo na petržalskej strane Dunaja, neskôr ho premiestnili na miesto, blízko ktorého dnes stojí hotel Devín. Po plávaní v dunajskej riečnej vode sa kúpajúci mohli občerstviť v provizórnom bufete a možno ich obslúžili aj šarmantné dámy v podobných plavkách ako vidno na fotografii.

Most SNP (1971)
Z technického hľadiska bola výstavba Mostu SNP veľkolepým a obdivuhodným počinom, ktorý mohla bratislavská verejnosť sledovať doslova v priamom prenose. Bratislavčania sa chodievali na nábrežie Dunaja pozerať, ako pracovníci Doprastavu v spolupráci s montérmi firmy Hutní montáže pomaly k sebe približujú protiľahlé mostné diely. Na fotografii vľavo za kajakárom vyčnieva z hladiny rieky dočasný pilier, ktorý bol neskôr odstránený. Tak sa Most SNP, ako jediný z bratislavských premostení Dunaja, vôbec nedotýka hladiny rieky. Vo svojej kategórii patrí medzi najväčšie na svete.

Račianske mýto (1956)
V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa Bratislava rozrastala do takmer všetkých smerov a iba zadunajská časť na juhu mesta ešte „driemala“ a čakala na veľký stavebný boom. Rozvoj severným smerom sa začal realizovať od Račianskeho mýta pomenovaného podľa toho, že bolo miestom vyberania mýta na vonkajšom opevnení mesta. Vzhľad námestia s najrušnejšou a najkomplikovanejšou križovatkou v meste sa začal utvárať v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

Zdroj a foto: Lepsiden.sk, Dajama,
foto Antona Šmotláka































































