Na prvý pohľad nenápadný zalesnený vrch neďaleko obce Iliašovce na Spiši ukrýva príbeh šľachtického sna, veľkolepého letohrádku aj jeho postupného zániku. Gróf Štefan Csáky tu v 18. storočí vybudoval rozsiahly areál s palácom, kaplnkou, záhradami, pavilónmi a kúpeľmi. Nazval ho Sans Souci, teda „bez starostí“. Z pôvodnej krásy zostali po rokoch prevažne ruiny, no vďaka vytrvalosti miestnych nadšencov sa toto miesto postupne vracia do povedomia verejnosti. Občianske združenie Sans Souci Letohrádok Iliašovce zachránilo jeho dôležité historické pozostatky a vytvorilo priestor, kam sa dnes dá vybrať na prechádzku, oddych aj spoznávanie menej známych dejín Spiša.
Grófov sen inšpirovaný Francúzskom
Štefan Csáky sa narodil v Iliašovciach v roku 1741. Ako mladý šľachtic študoval vo Viedni na Tereziáne, kde sa oboznámil s francúzskou kultúrou a osvietenskými myšlienkami. Práve tam sa formovala jeho predstava o mieste, ktoré by nebolo iba reprezentatívnym šľachtickým sídlom, ale aj priestorom na oddych, spoločenský život, umenie a rozjímanie. S manželkou Júliou Erdődyovou, s ktorou sa oženil v roku 1764, sa pustili do uskutočňovania tohto zámeru.
Letohrádok Sans Souci vznikal v sedemdesiatych rokoch 18. storočia na vrchu Zámčisko, približne dva kilometre od Iliašoviec. Názov pochádza z francúzskeho výrazu sans souci, ktorý znamená „bez starostí“. Nebola to náhoda. Csáky chcel vytvoriť miesto, kde by sa návštevníci mohli vzdialiť od každodenných povinností a venovať sa príjemnejším stránkam života.
Vtedajší komplex bol na pomery regiónu mimoriadne veľkorysý. Rozprestieral sa na ploche približne 24 hektárov a tvorilo ho viac ako dvadsať objektov. Nachádzal sa tu dvojpodlažný barokový palác, ubytovanie pre hostí, kaplnka, pavilóny, priestory na spoločenské aktivity aj záhrady upravené podľa francúzskych a anglických vzorov.
Samotný vrch dostal poetické meno Parnassos, odkazujúce na antickú mytológiu a umenie. V údolí pod ním vznikol priestor nazývaný Daphné, kde Csáky zriadil kúpeľný pavilón s prírodným jazierkom. V areáli sa nachádzal aj pavilón umenia so sochou Apolóna a deviatich múz. Nechýbala pustovňa určená na pokojné rozjímanie. Sans Souci teda nebolo iba miestom na usporadúvanie hostín. V jeho koncepcii sa stretávali príroda, kultúra, zábava aj duchovný život. Podľa historických materiálov mal palác dokonca rozsiahlu knižnicu s približne 5 160 zväzkami, prevažne od francúzskych autorov. Na svoju dobu išlo o pozoruhodnú zbierku.
Čo sa stalo s miestom bez starostí?
Rozprávková predstava však nevydržala. Nákladný spoločenský život, finančné problémy a manželské nezhody postupne prispeli k úpadku panstva. Okolo zániku letohrádku sa vytvorili aj romantické príbehy o konflikte medzi Štefanom Csákym a jeho manželkou Júliou. Jedna z tradovaných verzií hovorí, že gróf po hádke nariadil zbúranie areálu. Historické okolnosti však naznačujú, že zánik bol skôr výsledkom dlhšieho procesu než jedinej dramatickej udalosti.
Na začiatku 19. storočia sa veľká časť stavieb rozobrala a stavebný materiál sa využil inde. Záhrady zarastali, objekty sa menili na ruiny a pôvodná podoba areálu sa postupne vytrácala z pamäti. Zostali najmä kaplnka a obelisk – dva dôležité svedectvá o niekdajšej sláve Sans Souci.
Zaujímavé je, že osud jednotlivých častí komplexu bol rôzny. Časť pôvodného mobiliára kaplnky sa dostala do kostolov v okolí. Oltárny obraz svätého Štefana Kráľa od viedenského maliara Franza Wagenschöna sa zachoval v kostole v Harichovciach. Z palácovej knižnice sa podľa historických podkladov zachovala veľká časť, ktorá sa neskôr dostala do Aradu, na územie dnešného Rumunska.
Dnes si návštevník musí veľkú časť pôvodnej krásy predstaviť. Nejde o obnovený zámok, v ktorom by sa dalo prechádzať po historických komnatách. Sans Souci je skôr archeologickou a krajinárskou stopou minulosti. Miestom, kde sa zvyšky stavieb, obelisk a kaplnka spájajú s lesom a otvoreným priestorom.
Od ruín k miestu, kam sa ľudia radi vracajú
Záchrana Sans Souci sa nezačala veľkým štátnym projektom, ale iniciatívou ľudí, ktorým na mieste záležalo. Občianske združenie Sans Souci Letohrádok Iliašovce vzniklo v roku 2006. Jeho cieľom bolo zachrániť kaplnku, obnoviť obelisk a postarať sa o okolie tak, aby historická lokalita opäť slúžila verejnosti.
Obnova postupovala po etapách a závisela od financií, darov, dobrovoľníckej práce aj pomoci obcí a ďalších podporovateľov. Podľa záznamov združenia sa na rekonštrukcii podieľali miestni remeselníci a dobrovoľníci, ktorí pomáhali s opravami interiéru, omietkami, dlažbou aj ďalšími stavebnými prácami. V roku 2022 sa napríklad na financovaní obnovy podieľali obce Iliašovce, Harichovce a Smižany, firma Embraco a individuálni darcovia.
Dôležitým míľnikom bol rok 2023, keď si letohrádok pripomenul 250 rokov od svojho vzniku. Pri tejto príležitosti boli požehnané obnovená kartuša a reprodukcia pôvodného oltárneho obrazu. Kaplnka sa postupne vracala do podoby, ktorá pripomína obdobie jej vzniku.
Práce sa neskončili ani potom. V roku 2024 sa združenie zameralo na uzatvorenie kaplnky a na výrobu masívnych dubových dverí podľa historickej predlohy z roku 1776. Použili sa odolné materiály a riešili sa aj detaily vnútorného obloženia. V tomto roku 2026 pribudla do interiéru drevená socha Panny Márie, komoda s lavicou a sadrové lišty určené pre budúce osvetlenie apsíd.
To všetko si vyžaduje nielen peniaze, ale aj pravidelnú starostlivosť. Okolie treba kosiť, udržiavať chodníky a lavičky, opravovať poškodené vybavenie a myslieť na to, aby lokalita zostala príjemná pre ďalších návštevníkov.
Historická pamiatka, aj miesto na oddych
Ďalším cieľom združenia je, aby Sans Souci nebolo iba bodom na mape pre záujemcov o históriu. Areál postupne získal oddychové zóny, drevené posedenia, ohniská a hojdačky. Návštevníci tu môžu stráviť čas s rodinou či priateľmi, posedieť si v tieni stromov alebo sa vybrať na prechádzku.
Zaujímavým doplnkom sú aj knižné búdky. Fungujú na jednoduchom princípe: prinesiete prečítanú knihu, ktorú chcete posunúť ďalej, a môžete si vybrať inú. Aj takáto drobnosť zapadá do predstavy o mieste, kde sa stretáva kultúra, príroda a komunitný život.
V blízkosti sa nachádza aj MK Maringotka Kaffe, ktorá ponúka možnosť občerstvenia počas výletu. Jej poloha pri cyklochodníku spájajúcom Iliašovce a Harichovce môže byť príjemným bonusom pre peších turistov aj cyklistov.
Areál má aj svoje pravidlá. Ak si chcete na mieste opiecť jedlo, je vhodné vopred si rezervovať ohnisko u správcu. Združenie zároveň upozorňuje na potrebu udržiavať poriadok a uvádza, že nočné stanovanie v areáli nie je povolené.
Ako sa dostať na Sans Souci?
Letohrádok sa nachádza na vrchu Zámčisko pri obci Iliašovce v okrese Spišská Nová Ves. K lokalite vedie niekoľko turistických trás, takže si možno vybrať podľa času a kondície.
- Z Iliašoviec: po modrej turistickej značke približne 2 kilometre, asi 45 minút chôdze.
- Zo Spišskej Novej Vsi: po červenej značke približne 5,5 kilometra, takmer dve hodiny.
- Z Harichoviec: po modrej značke približne 3,5 kilometra, asi hodinu a štvrť.
Najkratšia trasa z Iliašoviec je vhodnou voľbou pre tých, ktorí si chcú urobiť nenáročný výlet spojený s poznávaním histórie. Treba však počítať s tým, že ide o prírodný areál, nie o klasický zámocký park s kompletnou turistickou infraštruktúrou.
Obnova Sans Souci neznamená návrat do pôvodnej podoby. Palác, vily, kúpeľný pavilón ani záhrady už nemožno jednoducho postaviť tak, ako vyzerali v 18. storočí. To, čo sa podarilo zachrániť, je však dostatočne výnimočné na to, aby pripomínalo ambície grófa Csákyho a kultúrny život, ktorý kedysi na Spiši existoval.
A čo je ešte dôležitejšie – príbeh letohrádku ukazuje, čo dokáže vytrvalosť malej skupiny ľudí. Bez ich práce by kaplnka možno zostala len zarastenou ruinou a obelisk by ďalej chátral. Namiesto toho dnes lokalita opäť priťahuje turistov, rodiny aj ľudí, ktorí hľadajú pokojnejšie miesto na výlet.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk, sanssouci.sk
