Záhorie nie sú len borovicové lesy, pieskové cesty, Skalica či pútnický Šaštín. Tento svojrázny kraj ukrýva aj čarovné ľudové domy, malé dedinské múzeá a staré dvory, kde akoby sa zastavil čas. Stačí otvoriť drevené vrátka, vojsť do kuchyne s kachľovou pecou alebo si prezrieť staré kroje a človek okamžite cíti vôňu minulosti. V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska sme objavili miesta, ktoré nevznikli ako veľké turistické atrakcie, ale z nadšenia ľudí, ktorí nechceli dovoliť, aby história Záhoria zmizla.
A propos, podobné kuriozity, výnimočné miesta a zaujímavosti zo Slovenska prináša spomínaný časopis Krásy Slovenska už neuveriteľných 105 rokov. Je to najstarší kontinuálne vychádzajúci časopis na Slovensku a je výbornou inšpiráciou, ako spoznávať našu krajinu, prírodné i historické jedinečnosti.
Poďme sa teda pozrieť do Mástu, Kútov, Závodu, aj do Borského Petra.
Zabudnuté poklady Záhoria
Záhorie má zvláštnu atmosféru. Drsnejšiu aj pokojnejšiu zároveň. Kraj medzi Moravou a Malými Karpatmi si dodnes zachoval silnú identitu – vlastné nárečie, folklór, architektúru aj spôsob života, ktorý sa od iných regiónov Slovenska výrazne odlišoval. A práve v malých múzeách a zachovaných ľudových domoch možno túto autenticitu cítiť najviac.
„V posledných rokoch k zaujímavostiam prírodného a kultúrneho charakteru pribudlo viacero lokálnych obecných múzeí, pamätných izieb či citlivo zrekonštruovaných ľudových domov. A hoci úroveň prezentovania zhromaždených artefaktov je rôzna, od odborno-múzejnej až po amatérsku, všetky predstavujú atraktívny cieľ pre návštevníkov regiónu ležiaceho na hraniciach Rakúska a Moravy,“ píše Richard Drška v časopise Krásy Slovenska.
Ľudový dom v Kútoch
Miestne múzeum, ktoré zastrešuje o. z. Pjekné mjestečko, je situované v jednom z posledných dochovaných ľudových domov v obci. Ozdobná kartuš na priečelí štítu prezrádza, že objekt bol postavený v roku 1887. Na začiatku vyzeral dom skôr ako ruina, členom združenia sa ho však v priebehu necelých troch rokov podarilo zväčša svojpomocne zrekonštruovať. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v lete roku 2019.
Okrem múzea slúžia pre folklórne, kultúrne a komunitné podujatia aj priľahlá záhrada a priestory stodoly. Tá bola prenesená na nové miesto v dvoch fázach. V roku 2015 bola rozobratá na pôvodnom mieste a následne v roku 2022 postavená na pozemku múzea ako objekt poskytujúci zázemie o. i. pre Mužský zbor Kúcané a tunajšiu krojovú chasu.
Interiér ľudového domu je klasický trojpriestorový (na úvodnej fotografii predná izba). Vstupným žudrom sa vchádza do síne slúžiacej ako kuchyňa. Zariadená je plechovým sporákom, kredencom a stolom s množstvom drobných predmetov patriacich ku každodennému životu.
V zadnej, menšej izbe sú na figurínach inštalované tunajšie sviatočné ľudové odevy, mužský a ženský, spolu s ďalšími odevnými súčiastkami. Prednej izbe dominuje kút pre ženu – rodičku vizuálne oddelený kútnymi plachtami, maľovaná truhlica z roku 1855, rohová lavica so stolom a stoličkami a fládrovaná skriňa na uchovávanie textílií, na stenách obrazy s náboženskými motívmi.
Múzeum je prístupné počas víkendov po predošlej dohode s o. z. Pjekné mjestečko prostredníctvom správy na ich FB stránke. Kúty navyše, okrem ľudového domu, ponúkajú možnosť zastávky v Pamätnej izbe Andreja Radlinského na rímskokatolíckej fare.
Prečítajte si tiež
Holíčsky hrad a Branč.
Dva hrady na Záhorí.
Kachľová pec i maľované postele v Závode
Aj tunajšie múzeum, podobne ako v Kútoch, je súkromné a prevádzkuje ho rodina Krajčírovcov. Objekt ľudového domu bol podľa datovania na drevenom trámovom strope postavený v roku 1890. Jeho rekonštrukcia do pôvodnej podoby, taktiež prevažne svojpomocne, sa uskutočnila v rokoch 2017 – 2021, a práce na ďalších objektoch vo dvore prebiehajú i v súčasnosti. Celý dvor spolu s múzeom poskytujú zázemie pre folklórne podujatia Fsk Lanšpér, Dfsk Konopásek najmä počas závodských hodov v júni a septembri či v advente.
V prednej izbe zaujme veľká zelená kachľová pec a maľované postele s vyrezávanými čelami, prikryté vyšívanými plachtami. Susedná izba, orientovaná taktiež do ulice, slúži potrebám chlapov Fsk Lanšpér a Dfs Konopásek či na komornejšie prednášky, prevažne etnografického charakteru a návštevníci tu môžu obdivovať bohaté sviatočné kroje, ktoré sa radia k moravskosvätojánskemu lokálnemu variantu záhorských krojov. Podrobnejšie informácie o dome a aktivitách o. z. Dom 1890, ktorý zastrešuje jeho prevádzku, je možné nájsť na ich webe.
Sedlácký dvúr v Máste
Tretím múzeom, opäť súkromným, ktoré sídli v ľudovom dome a priľahlých hospodárskych stavbách a stodole, je Mástský sedlácký dvúr. Sprístupnený pre verejnosť bol slávnostne v roku 2014 a za jeho zrodom stojí neúnavné úsilie majiteľa Antona Stankovského. Špecifikom tohto múzea je, že prezentované zbierky pochádzajú okrem Záhoria aj zo širšieho územia prevažne západného Slovenska.
Interiéru dominuje veľké množstvo predmetov z kedysi bežnej výbavy každej domácnosti, od keramiky cez nábytok, úžitkovú hrnčinu, rôzne predmety ľudovej zbožnosti až po textílie, pričom samostatná miestnosť je zariadená ako spálňa.
Osobitne treba zmieniť sklep na víno so zbierkou sudov a repliku hasičského skladišťa z roku 1930 s historickými striekačkami, výsuvným rebríkom a čerpadlami. Stodola je zaplnená početnou zbierkou poľnohospodárskeho náradia a nástrojov, s ktorými korešpondujú rôzne poľnohospodárske stroje, mláťačky, motory, pluhy, oborávače, voz či koč rozmiestnené vhodne v prístreškoch na dvore.
Samostatná časť je venovaná kováčstvu a jeho výrobkom v podobe železných častí náradia, kováčskych nástrojov, zbierky nákov s dominujúcim veľkým kováčskym mechom. Mástský sedlácký dvúr je prístupný po osobitnej telefonickej dohode alebo správy na facebookovom profile. Pre verejnosť svoje brány otvára každoročne v auguste na mástske hody a v októbri počas stupavských Dní zelá.
Vrbovčianska izba vo Vrbovciach
V obci ležiacej na pomedzí Záhoria a myjavských kopaníc bola slávnostne sprístupnená tzv. Vrbovčianska izba už na jeseň roku 2001, a to priamo v centre v jednom z dochovaných ľudových domov. Pri jej otvorení tvorilo expozíciu 260 kusov predmetov získaných alebo zapožičaných miestnymi obyvateľmi. Interiér dokumentuje bytovú a textilnú kultúru tunajších obyvateľov v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia. Okrem dobového nábytku, stola, lavíc či postelí a keramiky zaujme aj kachľová pec modrej farebnosti, inštalácie viacerých obradových, sviatočných i všedných krojov typických pre Vrbovce alebo tkáčsky stav. Ten spolu s ďalším množstvom väčších i drobnejších predmetov dokumentujú remeslá, ktoré vo Vrbovciach fungovali, ako tkáčstvo, pytlikárstvo, stolárstvo, čižmárstvo, kováčstvo či zámočníctvo.
Pre návštevu je nutné kontaktovať telefonicky alebo e-mailom na vrbovce.urad@vrbovce.sk tunajší Obecný úrad Vrbovce, ktorý Vrbovčiansku pamätnú izbu sprístupňuje pre verejnosť.
Borský Peter a jeho slamený domček
Výnimočným objektom z architektonického hľadiska je drevený zrubový dom s nabíjanou hlinou na stenách a s priečkami z nepálených tehál – tzv. Sumorovec v Borskom Petre, ktorý patrí administratívne k obci Borský Mikuláš. Valbová strecha je pokrytá slamenými doškami. Dom možno datovať do 18. storočia a predstavuje jedinečný príklad ľudovej architektúry Záhoria z obdobia baroka. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou.
V súčasnosti patrí obci Borský Mikuláš, ktorá na ňom v posledných rokoch vykonala čiastkové rekonštrukčné práce s cieľom sprístupniť v budúcnosti pre návštevníkov aj jeho interiér.
Zdroj a foto: časopis Krásy Slovenska/Richard Drška, Lepsiden.sk
