Na prvý pohľad vyzerajú neškodne. Nevyžierajú veľké diery do plodov ani neolupujú listy, no napriek tomu dokážu znehodnotiť značnú časť úrody. Bzdochy sa v posledných rokoch na slovenských záhradách objavujú čoraz častejšie a záhradkári ich nachádzajú najmä na rajčinách, paprike či fazuli. Ako ich spoznať, aké škody spôsobujú, prečo ich treba hľadať už vo fáze vajíčok a dajú sa poškodené plody ešte jesť?
Možno ste si to už všimli aj vy a poriadne vás to nahnevalo. Rajčiny vyzerajú zdravo, rastliny sú silné, bohato kvitnú a plody dozrievajú. Napriek tomu sa na nich objavujú zvláštne žlté škvrny, deformácie alebo tvrdé biele miesta pod šupkou. Na vine často nie je choroba ani nedostatok živín, ale bzdochy.
Tieto ploštice sa v posledných rokoch rozšírili aj u nás a ich počet rastie najmä počas teplých a suchších liet. Hoci jednotlivé jedince nepôsobia nebezpečne, väčší výskyt dokáže výrazne znížiť kvalitu úrody.
Bzdochy ničia úrodu
Hoci najčastejšie ich záhradkári objavia na rajčinách, ich jedálny lístok je oveľa širší. Obľubujú najmä:
- rajčiaky,
- papriku,
- baklažány,
- fazuľu,
- hrach,
- kukuricu,
- uhorky,
- slnečnicu,
- ovocné stromy vrátane broskýň, hrušiek či jabĺk.
Najväčšie škody vznikajú práve na dozrievajúcich plodoch.
Ako vyzerá poškodenie?
Príznaky sa menia podľa stupňa dozrievania plodu. Na zelených rajčinách sa objavujú svetlozelené alebo belavé škvrny. V ich strede možno často nájsť drobný tmavý vpich – miesto, kde bzdocha prepichla šupku. Neskôr sa poškodené časti odmietajú vyfarbiť. Na červených rajčinách zostávajú výrazné žlté mapy.
Po rozrezaní plodu býva pod šupkou viditeľné tvrdšie, bledé až biele hubovité pletivo. Takéto rajčiny majú horšiu chuť, bývajú menej šťavnaté a niekedy sa deformujú. Problémom je aj to, že miesta po vpichoch predstavujú vstupnú bránu pre baktérie a huby. Poškodené plody sa preto rýchlejšie kazia.
Nie je bzdocha ako bzdocha
Na Slovensku žije viac druhov bzdôch. Najznámejšia je bzdocha zelená (Nezara viridula), ktorá býva v dospelosti svetlozelená a dorastá približne do 18 milimetrov.
Veľké obavy však vyvoláva aj bzdocha mramorovaná (Halyomorpha halys). Ide o invázny druh pochádzajúci z Ázie, ktorý sa v Európe rýchlo rozšíril. Je hnedo sfarbená, má typické svetlé pásiky na tykadlách a poškodzuje desiatky druhov rastlín. Farba však nemusí byť spoľahlivým poznávacím znakom. Mladé štádiá vyzerajú úplne inak ako dospelé jedince.
Hľadajte nielen dospelce
Jednou z najčastejších chýb je, že záhradkári hľadajú iba veľké zelené alebo hnedé bzdochy. Ich životný cyklus je oveľa pestrejší. Samičky kladú drobné súdkovité vajíčka do pravidelných skupiniek na spodnú stranu listov. Po niekoľkých dňoch sa z nich liahnu nymfy. Tie prechádzajú piatimi vývinovými štádiami a počas rastu niekoľkokrát menia farbu. Môžu byť čierne, červenkasté, zelené alebo výrazne bielo bodkované. Práve preto ich mnohí pestovatelia vôbec nepovažujú za bzdochy. Ak odstránite vajíčka alebo mladé nymfy, zabránite vzniku desiatok ďalších dospelcov.
Kedy kontrolovať rastliny?
Najlepší čas je skoro ráno. Po chladnejšej noci sú bzdochy menej pohyblivé a ľahšie ich objavíte. Nestačí však prezrieť iba vrchnú stranu listov. Skontrolujte spodnú stranu listov, stopky plodov, husté časti rastliny, zem pod rastlinou.
Pri vyrušení totiž často spadnú na zem a ukryjú sa medzi opadanými listami alebo hrudkami pôdy.
Pomôcť môže jednoduchý trik. Pod rastlinu položte bielu textíliu alebo svetlú nádobu a rastlinou jemne zatraste. Spadnuté bzdochy budú okamžite viditeľné.
Dá sa ich zbaviť aj bez postreku?
Áno, najmä v menších záhradách je ručný zber stále najúčinnejším riešením. Dospelce aj nymfy môžete striasť do nádoby s vodou a niekoľkými kvapkami saponátu. Nerozpučte ich priamo na rastline. Pri ohrození totiž vypúšťajú silno zapáchajúci obranný sekrét, ktorý môže zostať na rukách aj plodoch.
Rovnako dôležité je pravidelne odstraňovať znášky vajíčok. List s vajíčkami môžete odstrihnúť alebo ich jednoducho zobrať kúskom lepiacej pásky.
Prevencia je jednoduchšia ako boj
Úplne zabrániť výskytu bzdôch sa nedá, no ich počet možno výrazne obmedziť. Pomáha:
- pravidelne kontrolovať rastliny,
- odstraňovať burinu okolo hriadok,
- nenechávať na záhone poškodené a hnijúce plody,
- zbierať prvé jedince ešte pred rozmnožením,
- venovať zvýšenú pozornosť okrajom záhrady, odkiaľ často prilietajú.
Ak pestujete rajčiny vo fóliovníku, nezabudnite vetrať a pravidelne kontrolovať aj vnútornú stranu konštrukcie. Bzdochy sa tam rady ukrývajú.
Môžem poškodené rajčiny jesť?
To je otázka, ktorú si kladie väčšina pestovateľov. Dobrá správa je, že samotné poškodenie bzdochou nie je pre človeka zdravotne nebezpečné. Ak je rajčina pevná, nezapácha a neobjavila sa na nej pleseň alebo hniloba, môžete ju pokojne zjesť. Tvrdú alebo bielu časť jednoducho vykrojte. Počítajte však s tým, že chuť aj konzistencia budú horšie.
Naopak, ak je plod mäkký, vyteká z neho tekutina alebo sa okolo vpichov objavila hniloba či plesne, radšej ho vyhoďte.
Prečo ich je zrazu toľko?
Podľa odborníkov k tomu prispieva viac faktorov. Miernejšie zimy umožňujú prežiť väčšiemu počtu dospelcov. Teplé letá urýchľujú ich vývoj a invázne druhy sa postupne rozširujú aj do oblastí, kde sa pred rokmi vôbec nevyskytovali. Aj preto dnes nie sú bzdochy problémom iba vinárov alebo veľkých pestovateľov zeleniny. Čoraz častejšie ich nachádzajú aj hobby záhradkári.
Pri bzdochách platí jednoduché pravidlo – čím skôr ich objavíte, tým menšie škody napáchajú. Pravidelná niekoľkominútová kontrola rajčín, papriky či fazule každé dva až tri dni často ušetrí desiatky poškodených plodov. Ak budete odstraňovať nielen dospelé jedince, ale aj vajíčka a nymfy, môžete ich populáciu výrazne obmedziť aj bez chemických postrekov.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk,
wikipedia (Hectonichus), montáž LD.sk
