Po krátkom ochladení čaká Slovensko ďalšia vlna horúčav, ktorá by podľa meteorológov mohla byť najdlhšou v tomto roku. Na juhu krajiny sa teploty môžu vyšplhať až k 38 °C, tropické budú aj noci a výrazne narastie riziko zdravotných komplikácií, sucha či požiarov. Čo presne nás čaká, prečo sa Slovensko môže zaradiť medzi najteplejšie oblasti Európy a ako sa na extrémne teplo pripraviť?
Leto 2026 ešte nepovedalo posledné slovo. Práve naopak. Meteorologické modely naznačujú, že od druhej polovice tohto týždňa začne nad Slovensko prúdiť veľmi teplý vzduch od juhozápadu a horúčavy budú postupne naberať na sile. Najvyššie teploty sa očakávajú od konca júla do prvých augustových dní, pričom na juhu krajiny môžu lokálne dosiahnuť 35 až 38 °C. Mimoriadne teplé budú aj noci, keď teplota na mnohých miestach neklesne pod 20 °C.
Podľa klimatológov nebude výnimočná len intenzita tejto epizódy, ale najmä jej dĺžka. Aktuálne modely totiž zatiaľ neukazujú výraznejšie ochladenie ani na začiatku augusta. To znamená, že organizmus, príroda aj infraštruktúra budú vystavené dlhodobému tepelnému stresu.
Prečo bude táto vlna horúčav výnimočná?
Vlna horúčav nie je každý horúci deň. Slovenský hydrometeorologický ústav ju definuje ako obdobie najmenej piatich po sebe nasledujúcich dní s maximálnou teplotou aspoň 30 °C, pričom minimálne jeden deň musí teplota vystúpiť na 35 °C alebo viac.
Práve takéto podmienky sa podľa predpovedí opäť naplnia. Kým júnová vlna horúčav priniesla rekordné teploty vrátane historického slovenského maxima 41,3 °C v Kamenici nad Hronom, teraz odborníci očakávajú skôr dlhšie trvanie extrémneho tepla než prepisovanie rekordov. To však neznamená, že bude menej nebezpečné. Dlhodobé pôsobenie vysokých teplôt totiž organizmus zaťažuje viac než krátkodobý extrém.
Prečo býva na Slovensku teplejšie než pri Stredozemnom mori?
Mnohých prekvapuje, že počas niektorých dní býva na juhu Slovenska teplejšie než v častiach Talianska či Chorvátska. Dôvodom je poloha Karpatskej kotliny. Ide o rozsiahlu nížinnú oblasť obklopenú pohoriami, kde sa horúci vzduch ľahko hromadí a len pomaly vymieňa. Ak sa k tomu pridá tlaková výš, jasná obloha a suchá pôda, väčšina slnečnej energie sa premieňa na ďalšie ohrievanie povrchu a vzduchu namiesto odparovania vody.
Práve preto bývajú Podunajská nížina či Východoslovenská nížina počas silných horúčav jednými z najteplejších oblastí celej strednej Európy.
Už tento piatok bude na celom Slovensku od 30 do 38 stupňov:
Tropické noci sú často nebezpečnejšie než horúce dni
Mnohí ľudia sa sústreďujú na popoludňajšie teploty. Odborníci však upozorňujú, že ešte väčším problémom môžu byť tropické noci, keď teplota neklesne pod 20 °C. Počas noci sa totiž telo prirodzene ochladzuje a regeneruje. Ak zostáva vzduch príliš teplý, organizmus nemá dostatok času na oddych. Rastie záťaž na srdce a cievy, zhoršuje sa spánok, únava aj schopnosť sústredenia. Práve preto bývajú počas dlhých horúčav najviac ohrození seniori, malé deti, tehotné ženy, ľudia so srdcovo-cievnymi ochoreniami, diabetici aj osoby pracujúce vonku.
Mestá budú ešte horúcejšie
Ak bývate v Bratislave, Nitre, Komárne alebo Košiciach, pripravte sa na ešte vyššiu tepelnú záťaž. Dôvodom je takzvaný mestský tepelný ostrov. Asfalt, betón či strechy absorbujú počas dňa veľké množstvo slnečnej energie a večer ju pomaly uvoľňujú späť do okolia. Nedostatok zelene tento efekt ešte zosilňuje.
Rozdiel medzi prehriatymi časťami mesta a zelenšími lokalitami môže dosahovať aj niekoľko stupňov Celzia. To znamená, že obyvatelia miest často zažívajú podmienky, ktoré sú výrazne náročnejšie než na vidieku.
Horúčavy neprinášajú len vysoké teploty
Extrémne teplo zvyšuje aj ďalšie riziká. Suchá pôda sa ešte viac vysušuje, čo komplikuje situáciu poľnohospodárom a zvyšuje pravdepodobnosť lesných požiarov. Ak po dlhšom období horúčav prídu silné búrky, vyschnutá pôda často nedokáže vodu dostatočne rýchlo vsiaknuť. Výsledkom môžu byť lokálne záplavy či prívalové povodne.
Odborníci preto hovoria o združených klimatických rizikách. Nebezpečné nie je iba samotné teplo, ale kombinácia horúčav, sucha, vetra, požiarov a následných intenzívnych zrážok.
Ako pripraviť domácnosť
Najúčinnejšie je zabrániť prehrievaniu bytu ešte skôr, než sa doň dostane slnečné žiarenie.
⇒ Počas dňa zatiahnite žalúzie alebo závesy, vetrajte iba skoro ráno a neskoro večer. Ak máte možnosť, využívajte vonkajšie tienenie, ktoré zachytí slnečné lúče ešte pred oknom.
⇒ Elektrické spotrebiče produkujú ďalšie teplo, preto ich používajte čo najmenej počas popoludnia.
⇒ Ak máte klimatizáciu, nenastavujte ju na extrémne nízku teplotu. Rozdiel medzi interiérom a vonkajším prostredím by nemal byť väčší než približne 6 až 8 stupňov.
⇒ Nezabúdajte na pitný režim. Pocit smädu prichádza často neskoro. Pite pravidelne počas celého dňa. Najvhodnejšia je čistá voda alebo minerálky s primeraným obsahom minerálov. Alkohol, veľké množstvo kávy či veľmi sladené nápoje môžu dehydratáciu ešte zhoršiť.
⇒ Jedzte ľahšie jedlá, ovocie a zeleninu s vysokým obsahom vody. Organizmus spotrebuje menej energie na trávenie a lepšie zvláda vysoké teploty.
Prečítajte si tiež
Ako zvládnuť horúčavy? VEĽKÝ SPRIEVODCA
pre domácnosť, záhradu aj zdravie.
Ako spoznať kolaps z tepla
Prvými príznakmi bývajú silná únava, závraty, bolesť hlavy, nevoľnosť, zrýchlený pulz alebo zmätenosť. Postihnutého treba okamžite presunúť do tieňa alebo chladnej miestnosti, uvoľniť mu oblečenie a ochladzovať ho studenými obkladmi na krku, podpazuší či slabinách. Ak je pri vedomí, podávajte mu po malých dúškoch vodu. Ak stratí vedomie, objavia sa kŕče alebo sa stav nezlepšuje, okamžite volajte tiesňovú linku 155 alebo 112.
Denné a nočné teploty na Slovensku od utorka do pondelka 3.8.2026.
Desať vecí, ktoré urobte ešte dnes
- Skontrolujte zásoby pitnej vody.
- Nakúpte minerálky a ľahké potraviny.
- Pripravte tienenie okien.
- Overte funkčnosť ventilátora alebo klimatizácie.
- Nepodceňujte opaľovací krém a pokrývku hlavy.
- Obmedzte šport medzi 11. a 16. hodinou.
- Sledujte predpovede a výstrahy SHMÚ.
- Zavolajte osamelo žijúcim rodičom alebo starým rodičom.
- Nezabúdajte na pravidelné pitie domácich zvierat.
- Ak môžete, najnáročnejšie práce presuňte na skoré ráno alebo večer.
Extrémne letné teploty sa na Slovensku stávajú čoraz častejšou súčasťou leta. Jún 2026 priniesol nový národný rekord 41,3 °C a rekordný počet tropických nocí na viacerých meteorologických staniciach. Aj preto odborníci odporúčajú nepodceňovať ani zdanlivo „bežné“ horúčavy. Prevencia, dostatok tekutín, rozumné plánovanie aktivít a vzájomná ohľaduplnosť môžu výrazne znížiť zdravotné riziká. Ak sa aktuálne prognózy naplnia, čaká Slovensko niekoľko dní, počas ktorých bude rozumné správanie rovnako dôležité ako samotná predpoveď počasia.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk, Montáž LD.sk,
SHMÚ, Climate-adapt.eea.europa.eu
