Paloš, halapartňa a ostrohy, niekedy plášť, v pravici zástava, takto v plnej zbroji stávali od stredoveku sochy Rolanda, drevené či kamenné, uprostred trhoviska na rozličných miestach v Európe.
Stelesňovali symbol samostatnosti mesta, jedno z jeho práv: na slobodný obchod, vlastné súdnictvo či nezávislosť od feudálneho pána. Ich pôvod je nejasný. Niektorí ich spájajú s kultom germánskeho boha Tyra či Irmina, ktorému boli zasvätené mohutné Irminove stĺpy. Konali sa pri nich súdy, vykonávali sa kultové obrady a hoci väčšina padla za obeť christianizácii, podaktoré mohli s inou funkciou pretrvať.
Poďte sa nami na malú prechádzku po stopách rytiera Rolanda v slovenských mestách, ale nazrieme aj do Nemecka.
Odkiaľ prišiel rytier Roland?
Iní vidia Rolandov pôvod v starogermánskych jarných hrách. „V máji alebo na Turíce bojovali mladí príslušníci kmeňa s otáčavou drevenou figúrou, na ktorej bol pripevnený obušok a štít. Kto nebol dosť rýchly, utŕžil nielen poriadny úder, ale aj posmech divákov. Časom sa Rolandovi ušlo miesto na rínku nemeckých miest. Prvýkrát sa s ním stretávame v Brémach (tam sa nachádza jeho najvyššia, vyše desaťmetrová socha) a Magdeburgu,“ popisuje autor Ľudovít Petraško v najnovšom čísle Krásy Slovenska, ktorých predplatné môžete teraz dať aj ako vianočný darček.
Je to najdlhšie vychádzajúci slovenský časopis, ktorý ponúka množstvo tipov na výlety, túry, poznávačky, zaujímavé zákutia.
Meno dostal Roland najskôr od bájneho bretónskeho rytiera, ospievaného v hrdinských spevoch a príbehoch (najznámejší je epos Pieseň o Rolandovi). V 8. storočí sa zúčastnil s Karolom Veľkým na dobyvateľskej výprave do Španielska, kde v tom čase vládli Arabi. Keď sa musel Karol s vojskom stiahnuť, tvoril Roland s niekoľkými bojovníkmi zadný voj. Roku 778 hrdinsky padol v údolí Roncevaue v Pyrenejach.
Iné vysvetlenie rolandovského kultu podáva v knihe Mytológia starých Nemcov a Slovanov (vyšla po nemecky v Znojme v roku 1827) Anton Tkány, profesor tamojšieho gymnázia. Podľa neho tieto sochy vyznačujú, pokiaľ siaha súdna právomoc mesta. Pomenovanie pochádza vlastne zo skomoleniny slova Ruge či Rüge, ktoré „voľakedy označovalo toľko ako súd. Preto by sa tieto sochy mali označovať ako Rügelandsäulen, teda stĺpy, ktoré vyznačujú súdny okrsok“.
Rytier Roland v Bratislave
Spolu s ekonomickým úpadkom miest pohasínal tak kult Rolanda, ako aj jeho sôch, ktorých bolo pôvodne niekoľko stovák. Nachádzajú sa najmä na severe Nemecka, a to aj v dedinách, niekdajších mestách (ide výlučne o mestskú symboliku), ďalej v Rakúsku, Čechách, na severe Balkánu a – prinajmenšom podľa povesti – dvaja azda aj na Slovensku.
Maximiliánovu fontánu na Hlavnom námestí v Bratislave, jednu z mála zachovaných pamiatok zo 16. storočia, vytvoril v roku 1572 kamenár Andreas Luttringer z Deutsch-Altenburgu. Mala pripomínať nešťastie, ku ktorému došlo v septembri 1563, keď tu korunovali cisára Maximiliána II. a jeho manželku Máriu. Súčasťou hier bolo dobytie dreveného hradu.
Taliansky majster ohňostroja však predčasne zapálil rakety a hrad vzbĺkol, plamene si vyžiadali obete na životoch. Na pripomienku tragickej udalosti postavili fontánu a rytiera na jej vrchole začali časom stotožňovať s Rolandom.
Radničné námestie v Bardejove
Za ďalším sa treba vypraviť na opačný koniec Slovenska, do Bardejova. Na vrchole južného štítu radnice sa nachádza kamenná kópia rytiera Rolanda. Originál sochy z roku 1641 vyrobený z dubového dreva a obitý plechom, vysoký dva a pol metra v polovici 18. storočia zhodili a dnes je uložený v mestskom múzeu.
„Obyvatelia menujú ho Romanom a považujú za Laurentia jakožto zakladateľa mesta, ale bez bársjakého historického podkladu,“ informuje učiteľ Andrej Kuzma vo svojom sprievodcovi po Bardejove z roku 1931. „Zhotovili ho a držali akiste za symbol autority a sily, ako stelesnenie voľakedajšej moci mesta a jeho práv, poukazuje na dlhú, dominantnú prítomnosť nemeckého živlu v meste. Užívali ho na potrestanie nezbedníkov zo slávneho stavu učňovského. Takýto odsúdenec musel kľačať pred Romanom v kuse hodinu aj tri. Strážil ho daktorý takmer už vyslúžilý mestský hajdúch. Toho nezriedka zmorila horúčosť a náš chytrý delikvent premenil sa na gáfor.“
Lenže naozaj ide v jednom či druhom prípade o spodobenie Rolanda?
Odborníci sa viac-menej zhodujú, že socha na Hlavnom námestí v Bratislave predstavuje v skutočnosti cisára Maximiliána, ktorý fontánu objednal. Na štíte je erb jeho kráľovstva, dedikačné nápisy sú zdravicou cisárskemu páru. Údajný Roland nie je ani stvárnený, ako bolo zvykom, s obnaženou hlavou a vytaseným mečom. Tieto charakteristické znaky chýbajú ostatne aj jeho klonu na južnom štíte radnice v Bardejove.
Ktovie, možno ani nie je také nevyhnutné dopátrať sa pravdy. Nebodaj by sme sa takto obrali o jednu dozaista pôvabnú legendu.
Prečítajte si viac aj o ďalších zaujímavostiach zo Slovenska v časopise Krásy Slovenska.
Zdroj a foto: Ľudovít Petraško,
Ján Lacika a Pixabay, Krásy Slovenska
