Vyššie účty za energie, drahšie potraviny, rast cien služieb aj obavy z ďalšieho zdražovania. Finančný tlak cíti väčšina slovenských domácností a mnohí ľudia priznávajú, že na konci mesiaca im zostáva menej peňazí než kedysi.
Odborníci upozorňujú, že hoci sa tempo inflácie spomalilo, drahší život bude asi štandardom a budeme si musieť naň zvyknúť. Na čo si dať pozor, kde domácnosti strácajú najviac peňazí a ako zvládnuť rastúce výdavky bez zbytočného stresu?
Bežný život stojí viac než pred rokom
Mnohé slovenské domácnosti majú pocit, že každá návšteva obchodu, čerpacie stanice alebo reštaurácie stojí viac než kedysi. A čísla tento pocit potvrdzujú. Viac ako 60 percent Slovákov uvádza, že sa ich finančná situácia zhoršila alebo je napätejšia než v minulosti. Typická domácnosť pritom očakáva, že jej mesačné výdavky narastú približne o 50 až 100 eur.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že inflácia sa postupne upokojuje. V marci sa jej tempo spomalilo na približne 3,5 percenta, čo je výrazne menej než počas vrcholu inflačnej krízy. Pre mnohých ľudí však ide skôr o štatistiku než o realitu. Ceny totiž neklesajú – len rastú pomalšie. To znamená, že domácnosti stále platia viac než pred rokom či dvoma.
Najväčší problém predstavujú výdavky, ktorým sa človek nedokáže vyhnúť. Ide najmä o bývanie, energie, potraviny a dopravu. Práve tieto položky ukrajujú z rodinného rozpočtu najväčšiu časť.
Energie zostávajú strašiakom domácností
Aj keď sa v posledných mesiacoch hovorí o stabilizácii trhu, energie stále patria medzi hlavné dôvody zdražovania. Mimoriadne výrazný rast zaznamenala tepelná energia, ktorej cena medziročne vzrástla o viac než 27 percent. V praxi to znamená
- vyššie zálohové platby
- drahšie kúrenie
- väčší tlak na rodinný rozpočet počas celého roka
Mnohí ľudia pritom pocítili nárast cien až s oneskorením. Niektoré domácnosti mali ceny energií dočasne zastropované alebo fixované, no postupne sa nové cenníky premietajú aj do bežných účtov.
Odborníci zároveň upozorňujú, že situácia na svetových trhoch zostáva neistá. Diskusie sa vedú aj o cenách palív, ktoré môžu ovplyvniť geopolitické konflikty, ceny ropy či vývoj kurzu eura. Ak pohonné látky zdražejú výraznejšie, môže to opäť ovplyvniť ceny ďalších služieb a tovarov.
Pre domácnosti to znamená jediné – vyššie náklady sa neobjavujú len na faktúrach za energie, ale postupne sa prenášajú prakticky do celého života.
Reštaurácie, hotely aj služby sú citeľne drahšie
Výrazné zdražovanie pociťujú Slováci aj pri službách. Najviac zdraželi reštaurácie a hotely, kde ceny medziročne vzrástli približne o 7,1 percenta. Mnohí zákazníci si už všimli, že obedové menu stojí viac než kedysi a krátky víkendový pobyt môže výrazne zaťažiť rodinný rozpočet. Dôvodov je viacero. Prevádzkovatelia reštaurácií a hotelov čelia vyšším cenám energií, nájomného, surovín aj miezd. Časť nákladov preto prenášajú na zákazníkov.
Zdražovanie služieb pritom mení aj spotrebiteľské správanie. Ľudia častejšie zvažujú, či pôjdu na večeru do reštaurácie, objednajú si dovolenku alebo využijú platené služby. Rastie záujem o zľavy, vernostné programy a lacnejšie alternatívy.
Podobný trend vidno aj v cestovaní. Mnohé rodiny namiesto dlhších pobytov volia kratšie výlety, prípadne dovolenku plánujú mimo hlavnej sezóny, keď sú ceny priaznivejšie.
Domácnosti menia návyky a viac plánujú
Rast cien postupne mení každodenné fungovanie slovenských domácností. Ľudia viac sledujú akcie, porovnávajú ceny a plánujú nákupy dopredu. Bežnejšie než kedysi je aj obmedzovanie impulzívnych výdavkov. Finanční odborníci odporúčajú vytvoriť si jednoduchý prehľad mesačných príjmov a výdavkov. Mnoho domácností totiž presne nevie, kam im peniaze odchádzajú. Práve drobné pravidelné výdavky môžu v súčte predstavovať desiatky eur mesačne.
Pomôcť môže aj rozdelenie výdavkov do kategórií – bývanie, potraviny, doprava, voľný čas či služby. Vďaka tomu človek rýchlejšie zistí, kde míňa najviac a kde existuje priestor na úsporu.
Čoraz viac ľudí sa snaží šetriť aj na energiách. Medzi najčastejšie opatrenia patrí znižovanie teploty v domácnosti, výmena starších spotrebičov za úspornejšie alebo obmedzenie zbytočnej spotreby elektriny. Aj malé zmeny môžu v dlhodobom horizonte priniesť citeľnú úsporu.
Prečítajte si tiež
Ako ušetriť energiu v domácnosti?
8 tipov a nižšie účty.
Psychologický tlak rastie spolu s cenami
Zdražovanie však neovplyvňuje len peňaženky, ale aj psychiku. Neustály pocit neistoty a rastúcich cien spôsobuje stres, obavy z budúcnosti a tlak na rodinné vzťahy. Ľudia majú pocit, že musia neustále počítať a premýšľať nad každým väčším výdavkom.
Psychológovia upozorňujú, že finančný stres patrí medzi najčastejšie príčiny napätia v domácnostiach. Dôležitá je preto otvorená komunikácia o peniazoch, plánovanie a realistické očakávania.
Mnohým rodinám pomáha vytvorenie finančnej rezervy, aj keby mala byť spočiatku len malá. Pravidelné odkladanie menšej sumy môže priniesť väčší pocit bezpečia pri nečakaných výdavkoch.
Opatrnosť zostáva na mieste
Hoci sa inflácia postupne spomaľuje, odborníci neočakávajú návrat cien na úroveň spred niekoľkých rokov. Pre domácnosti to znamená, že vyššie náklady sa pravdepodobne stanú novým štandardom. Najbližšie mesiace preto budú pre mnohých ľudí obdobím väčšej opatrnosti. Domácnosti budú citlivejšie reagovať na ceny energií, palív aj služieb a dôslednejšie zvažovať väčšie nákupy.
Dobrou správou však je, že mnohí Slováci sa naučili hospodáriť uvedomelejšie než v minulosti. Viac plánujú, porovnávajú ceny a premýšľajú nad tým, za čo peniaze míňajú. A práve tieto návyky môžu byť v období rastúcich cien jednou z najväčších výhod.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk, Freepik.com
Štatistický úrad SR, NBS.sk, Finančný kompas
