Hádam žiadna iná noc nemá také čaro ako z 23. na 24.júna. Svätojánska noc je spájaná s množstvom legiend, povier, tradícií, aj s ľúbostnou mágiou. Verili v ňu naši predkovia a boli presvedčení, že bylinky nazbierané v túto noc majú silnú moc. Priam čarovnú…
Pravdou je, že začiatok astronomického leta, teda koniec júna, je pre zber mnohých byliniek ideálny. Vtedy majú totiž v sebe najväčšiu koncentráciu prospešných látok a tvoria najviac silíc.
Prečítajte si trochu o tradíciách na Svätojánsku noc, o svätojánskych ohňoch, svätojánskej muške. A ponúkneme vám aj recepty na svätojánsky olej, či liečivý svätojánsky čaj.
Ide o noc pred dňom Jána Krstiteľa (24.júna), ktorý bol biblickou postavou. Posledným prorokom, ktorý ľudí krstil v rieke Jordán a dokonca sám pokrstil Ježiša Krista.
Podľa povier je táto noc plná aktivity nadprirodzených síl. Verilo sa, že na krížnych cestách tancujú strigy, na lesných čistinkách zasa víly. Kvitnúce rastliny mali pred východom slnka hovoriť ľudskou rečou a mali povedať, akú chorobu liečia.
Liečivé čarovné bylinky
Láskavec – tak sa nazýval kedysi ľubovník bodkovaný, tiež ľudovo krv svätého Jána, čo zistíte, len čo rozdrvíte jeho puky. U nás nájdete túto bylinku bežne, má žiarivo žlté kvety a nájdeme ju na lúkach, pasienkoch, medziach a pastvinách.
Zbierajte najmä kvety a kvitnúcu vňať. Kvety viete využiť na liečivé tinktúry a oleje. Výborné sú na rany, rôzne ekzémy, ale môžete aj piť ľubovníkový čaj: znižuje napätie, úzkosti, stres i depresiu.
Rebríček obyčajný pomáhal zasa pri bolestiach hlavy, pri migréne a je dobrý aj na zastavenie krvácania. Zbiera a suší sa celá kvitnúca vňať, kvety. Má silné dezinfekčné účinky, pôsobí protizápalovo, je dobrý pri tráviacich ťažkostiach.
Palina obyčajná mala tiež obrovské liečivé účinky, najmä na trávenie, pomáha pri boji s baktériami a olej z nej poslúži aj ako prírodný repelent. Je však silným alergénom, takže buďte opatrní.
Komonica lekárska je vhodná pri poruchách krvného obehu, problémoch s kŕčovými žilami, aj pri snahe schudnúť. Zbiera sa kvitnúca vňať a súší sa, čím sa uvoľňuje prospešný kumarín. Komonica sa nazýva aj medová rastlina a dobre sa z nej robia rôzne obklady a tinktúry.
Keď bude mať olej červenú farbu, preceďte ho do čistých fľaštičiek. Potierajte drobné ranky, popáleniny aj odreniny. Tiež dobre pôsobí na boľavé kĺby, svaly. Má protizápalové účinky.
Svätojánska noc a tradície
Ľudia zbierali na Svätojánsku noc aj materinu dúšku, ktorú nazývali láska svätého Jána. Tiež palinu obyčajnú, pás svätého Jána.
Mladé dievčatá plietli na Jána vence s deviatich kvetín, v ktorých boli práve dúška materina, palina aj ľubovník bodkovaný. Pri ich trhaní nesmeli dievčatá prehovoriť ani slovo.
Vence a kytice následne vešali na dvere hospodárskych budov a domov, aby ich ochránili pred zlými silami.
Svätojánska noc bývala tiež oslavou letného slnovratu. Pálili sa svätojánske ohne, bolo to obdobie plné zábavy, tancovalo sa a spievalo. Obľúbené medzi mužmi a najmä chlapcami bolo preskakovanie vatry. Kto to totiž dokázal, nemusel sa údajne toho roku báť smrti.
Ľúbostná mágia
Svätojánska noc sa spája aj s ľúbostnými čarami – niektoré rastlinky sa ukladali pod vankúš, najmä láskavec. Slobodné dievčence verili, že takto sa im vo sne zjaví tvár muža, ktorý sa stane ich manželom.
Tiež sa pozerali cez veniec s deviatich bylín na svätojánsku vatru a tak tiež mohli vidieť tvár budúceho manžela.
Recept na svätojánsky čaj
Nasledujúce bylinky nazbierajte počas Svätojánskej noci: ľubovník, rebríček, lopúch a koreň púpavy. Bylinky a koreň v pomere 1:1 zmiešajte a dajte do zaváraninového pohára. Uzavrite a položte na suché miesto.
Zohrejte si vodu a do šálky dajte lyžičku takejto zmesi. Zalejte a nechajte niekoľko minút lúhovať. Čaj je výborný na liečenie kožných chorôb, rôznych rán, dokonca aj chutí, ale nepite ho príliš často.
Prečítajte si tiež
TOP 7 zaujímavostí na povrchu Slovenska.
Svätojánska muška
Kto vraj dokázal chytiť svätojánsku mušku a nosil ju potom pri sebe, mal mať šťastie.
Svätojánska muška, alebo svetluška svätojánska je chrobáčik príznačný tým, že vie vydávať svetlo, ktoré im slúži ako rozpoznávací signál.
Svetlo na zadočku spôsobuje jav zvaný bioluminiscencia. Bunky, v ktorých dochádza k vzniku svetielka, totiž obsahujú bielkovinu luciferín. Ten pri reakcii s kyslíkom produkuje svetlo.
Samčeky majú asi centimeter, samičky aj dva, pričom práve samičky majú viac svetelných orgánov. Sú aktívne v noci, najmä po 22:00, nasledujúce 2-3 hodiny.
Samčeky vedia lietať, samičky nie. A tak samčeky poletujú, slabo si svietia a hľadajú v tráve samičky…ktoré zasa svietia výraznejšie, aby ich samčeky zbadali.
Svetielka si môžu zapnúť a vypnúť, kedy sa im zachce. A to najmä ak sú svetlušky vyľakané, ohrozené, dodáva prírodovedec Miroslav Saniga.
Zdroj foto: slovakia.travel, wikimedia/wofl-commonswiki,
Skanzen Kysuckej dediny/Josef Novy ml. a Pixabay.
