Ste dospelí, vybudovali ste si vlastný život, s ktorým ste spokojní, máte možno deti a keď navštívite svojich rodičov, všetko je zrazu iné. Máte pocit, že vás rodičia nepočúvajú, sú zahľadení do seba, presadzujú si len vlastné veci a nezaujímajú ich vaše pocity. Hovoria si svoje…vlastne ich ani nezaujíma váš život, spýtajú sa nanajvýš zo slušnosti, ale po chvíli strhnú pozornosť na seba. Váš pohľad na svet alebo prečo ste urobili dané rozhodnutie? To nepotrebujú vedieť. Akoby ste stále boli dieťa a oni vás chcú ovládať.
Možno patria vaši rodičia k tzv. emocionálne nezrelým ľuďom. „Tento syndróm nie je typom duševnej choroby a jeho znaky môžu vykazovať aj bežní, „normálni“ ľudia. Emocionálne nezrelé črty človeka sa prejavia najmä pri zvýšenom strese alebo s intímnejším charakterom vzťahov,“ tvrdí klinická psychologička Lindsay Gibson v knihe Aby už vzťahy neboleli.
Prejavujú sa napríklad, že sú:
- egocentrickí a zaujíma ich najmä vlastný život, problémy a starosti
- majú obmedzenú schopnosť empatie, nevedia sa vcítiť do druhých
- môžu byť inteligentní, sociálne zruční, no z druhých chcú najmä nejakým spôsobom profitovať
- vyhýbajú sa sebareflexii, správajú sa alibisticky a často pokrytecky
- len málokedy spochybňujú svoje konanie a sú panovační
- ak sa na nich niekto hnevá, namiesto toho, aby sa zamysleli nad svojím správaním, dostávajú sa do defenzívy a zaťato zotrvávajú vo svojom postoji.
- popierajú, odmietajú alebo skresľujú akúkoľvek realitu, ktorá sa im nepáči
Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Otázkou je – spoznali ste v niektorom bode svojich rodičov?
Prečo ma rodičia nepočúvajú?
Emocionálne nezrelí rodičia prežívajú pocit ohrozenia, keď ostatní presadzujú svoju individualitu. Platí to najmä pre narcistických ľudí, pretože všetko sústreďujú okolo seba a svojich želaní. Svoje túžby považujú za morálne oprávnené, čo im dáva právo požadovať čokoľvek, čo chcú. Akoby iní ľudia nemali potreby, na ktoré treba brať ohľad. Často odmietajú, „zabúdajú“ alebo popierajú želania druhej osoby, pretože nerozumejú, že niekto iný chce niečo iné ako oni.
Keďže emocionálne nezrelí rodičia nedokážu reagovať dostatočne citlivo na vaše subjektívne skúsenosti, nebudete mať pocit, že vás vidia, počujú a chápu. Bez základného rešpektu sa budete cítiť iba ako figúrka, ktorú môžu ovládať. Niektorí rodičia dokonca ani nevnímajú svoje deti ako niekoho, kto si zaslúži bežnú zdvorilosť. Ako povedala matka jednej klientky Lindsay Gibsonovej:
„Si moje dieťa. Nemusím sa k tebe správať milo.“
Takýto prístup vylučuje existenciu láskavosti. Skutočná láskavosť sa opiera o empatiu, ktorá emocionálne nezrelým ľuďom často chýba.
Dokážete rodičom stanoviť hranice?
Keď sa ozvete a určíte hranice, zdá sa neuveriteľné, že vlastní rodičia nedbajú na vašu požiadavku. Privádza vás do zúfalstva, že na vás neberú ohľad, pretože sa cítite neviditeľní a znevažovaní, akoby ste vo vzťahu nemali právo vyjadriť svoj názor.
„Takýto rodičia popierajú, odmietajú alebo prekrúcajú všetky skutočnosti, ktoré sa im nepáčia, vrátane vašich hraníc. Emocionálne nezrelí rodičia vám vnucovaním svojej vôle odmietajú priznať dôstojnosť a autoritu. Dáva to zmysel, ak si uvedomíte, že vás považujú za predĺženie seba samých, ktoré majú právo riadiť. Nerešpektujú vaše želania, pretože predstava, že by sa vaše subjektívne zážitky mohli líšiť od ich, je pre nich absurdná. Akoby vaše právo byť sám sebou neexistovalo, pokiaľ vám ho oni najskôr neudelia,“ vysvetľuje L.Gibson vo svojej knihe, kde radí, ako pristupovať k emocionálne nezrelým ľuďom, rodičom, priateľom ap.
Emocionálne nezrelí rodičia sa môžu správať, akoby na vašich pocitoch a preferenciách nezáležalo, ale z ich strany ide o skreslenú realitu. Keď uvidíte, že sa vás pokúšajú prehlušiť alebo dať svojim želaniam väčšiu oprávnenosť ako vašim, utvrďte sa vo svojom postoji. Nemôžete ich prinútiť, aby boli empatickí, ale je nesmierne dôležité, aby brali do úvahy vaše pocity. Nemusíte súhlasiť s tým, že sa v ich blízkosti máte správať, akoby ste neexistovali. Pokiaľ im nedáte právo riadiť váš život, nemôžu vás ovládať.
Prečítajte si tiež
Akí boli vaši rodičia,
také sú možno dnes aj vaše vzťahy.
Ako mám teda reagovať?
Psychologička Lindsay Gibsonová uvádza v knihe mnoho stratégií a tipov, ako reagovať na akéhokoľvek človeka, či už niekoho emocionálne nezrelého alebo niekoho, kto sa vám snaží vnútiť svoju vôľu.
Hranice sa dajú stanoviť ľahšie, keď si predstavíte pocity ktoré vo vás vyvoláva neprijateľné správanie. To vám pomôže ostať na správnej ceste vždy, keď budete v pokušení podvoliť sa požiadavkám emocionálne nezrelých ľudí.
Vďaka neutrálnemu tónu, opakovaniu a stiahnutiu sa napadnú vaše stanovisko ťažšie. Keď si prvýkrát určíte hranicu, zvyčajne vás nepočúvajú, ale keď vytrváte, stanete sa silnejšími.
Opakovaným vymedzovaním svojich hraníc získate skvelú prax v udržiavaní svojich názorov v prítomnosti takýchto ľudí. Nemôžete ich prinútiť, aby uznali vás alebo vaše práva, ale môžete opakovane obhajovať svoje právo na vlastnú subjektivitu.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Freepik.com, Grada
