TOP 7 zaujímavostí na povrchu Slovenska

Hoci Slovensko je malý štát ležiaci uprostred Európy, z hľadiska povrchu oplýva takmer všetkým, čo podmieňuje jeho neobyčajnú prírodnú malebnosť a atraktívnosť. Vysoké hory sa striedajú s hlbokými dolinami, skalné štíty s tiesňavami, rozľahlé lesy s lúkami a pasienkami.
V tomto patrí naša krajina medzi neobyčajné a unikátne miesta – dokazujú to aj mnohé knihy vydavateľstva Dajama, ktoré sa venuje propagácii Slovenska, turistike a cestovaniu. A vďaka nemu vám ponúkame TOP 7 zaujímavostí.

Na Slovensku nájdete veľhory i úrodné nížiny, vyhasnuté sopky i kaňony. Navyše dodnes sa tu zachovali mnohé takmer panenské územia.

V spolupráci s vydavateľstvom Dajama a knižnou novinkou Prírodný atlas Slovenska sme pre vás pripravili seriál TOP zaujímavostí Slovenska – tentoraz sme pre vás vybrali 7 zaujímavostí na povrchu Slovenska.

TOP 7 zaujímavostí na povrchu Slovenska

Kriváň

Mohutný štít Kriváňa (2 494 m), rozložitého masívu v západnej časti Vysokých Tatier, sa stal symbolom slovenského národného povedomia. Od čitateľov časopisu Krásy Slovenska získal titul Najkrajší vrch Slovenska a určite patrí na úvod našich TOP 7 zaujímavostí.
O Kriváni koluje veľa povestí a legiend. Úchvatne pôsobí najmä z liptovskej strany – pri pohľade od Pribyliny alebo Hýb ho možno ľahko rozpoznať podľa nápadného zakrivenia vrcholu, ktorému vďačí za svoje meno.
Prvý, o kom je známe, že vystúpil na Kriváň, bol banský podnikateľ a spišskonovoveský evanjelický kňaz Jonáš Andrej Czirbes. Vrchol aj so spoločníkmi dosiahol v roku 1773.

Podnetom na organizovanie národných vychádzok na Kriváň bol výstup národovca Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého s priateľmi v roku 1835. Tradícia národných výstupov na Kriváň pretrvala do dnešných čias.
Kriváň má okrem turistickej aj banícku minulosť. Zvyšky po tzv. stupoch na drvenie rudy sa zachovali v nadmorskej výške okolo 2 000 m. Najvyššia antimonitová a cínová štôlňa Terézia ležala len 50 m pod vrcholom.
Vrchol Kriváňa možno najľahšie a najrýchlejšie dosiahnuť zeleno značkovaným chodníkom z Troch studničiek. Hlavnou odmenou za vynaloženú námahu je nádherná panoráma okolitej horskej krajiny a fantastický kruhový výhľad najmä na končiare Nízkych Tatier, Západných Tatier a Malej Fatry. Najčastejším zostupom z vrcholu Kriváňa je modro značkovaný chodník vedúci k Jamskému plesu.

Kriváň. Najkrajší vrch Slovenska.
Kriváň. Najkrajší vrch Slovenska.

 

Kysucké kamenné gule

Záhadné kamenné gule sa často označujú aj ako „kysucké“, pretože sa nachádzajú na Kysuciach v severozápadnom kúte Slovenska. Vyskytujú sa v úzkom pruhu pieskovcov a zlepencov medzi osadou Kornica pri Klokočove a kameňolomom Milošová-Megoňky, ktorý leží severozápadne od Čadce. Tento pruh pieskovcov a zlepencov s dĺžkou asi 15 km nie je širší ako 500 m. Pôvod záhadných gúľ nie je dostatočne objasnený.
Na základe takmer dokonalého geometrického tvaru si ľudia s bujnou fantáziou myslia, že sú výtvorom dávnych civilizácií alebo mimozemšťanov. Geológovia však predpokladajú, že sú výsledkom druhotnej guľovitej odlučnosti hornín spôsobenej zvetrávaním.

Kysucké kamenné gule sú unikátnym prírodným úkazom, ktorý je vo svete pomerne zriedkavý. Podobné gule sa našli napríklad v Kostarike, Mexiku, Brazílii a na Novom Zélande. Kysucké gule sa ostatným vyrovnajú prinajmenšom veľkosťou.
Pravdepodobne najviac ich je pri osade Megoňky neďaleko štátnej hranice s Českou republikou. Tu sa našla aj dosiaľ najväčšia guľa nazývaná Mary, ktorá má priemer 3 m. Veľa malých gúľ s priemerom menším ako 60 cm ľudia povyberali a použili na výzdobu predzáhradiek. Jednou z lokalít ich výskytu je aj prírodná rezervácia Klokočovské skálie pri osade Hrubý Buk. Jedna z gúľ s priemerom 55 cm slúži na dolnom konci Klokočova ako pätník.

Kysucké kamenné gule
Kysucké kamenné gule.

 

Gotická brána

Považuje sa za najkrajší prírodný útvar Súľovských skál, jediného väčšieho skalného mesta na Slovensku. Je vysoká 13 m a nachádza sa nad Súľovom. Má lomený oblúk pripomínajúci gotické okná.

Gotická brána
Gotická brána.

 

Cukrová homoľa

Najvyššiu skalnú vežu na Slovensku s výškou 105 m budujú biele vápence. Nachádza sa v Zádielskej doline v Slovenskom krase. Zádielska dolina je našou najhlbšou tiesňavou s hĺbkou takmer 400 m.

Cukrová homoľa
Cukrová homoľa.

 

Čertova skala

Tzv. sopečná bomba sa na súčasné miesto dostala po výbuchu vulkánu. Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Boky a leží vysoko nad pravým údolným svahom Hrona medzi Budčou a Hronskou Dúbravou v Kremnických vrchoch.

Čertova skala
Čertova skala.

 

Suchá Belá

Jednu z najromantickejších tiesňav Slovenského raja zdobia skalné okná, krútňavové hrnce, vodné prahy a prekrásne vodopády (napr. Misový a Okienkový vodopád).

Suchá Belá
Suchá Belá.

 

Diery

Prekrásne tiesňavy pod Veľkým a Malým Rozsutcom v Malej Fatre upútajú bohatou skalnou výzdobou a mnohými vodopádmi. Prechod v najexponovanejších úsekoch zabezpečujú rebríky, lávky a reťaze.

Diery v Malej Fatre.
Diery v Malej Fatre.

 

V knihe Prírodný atlas Slovenska sú mapové listy, na ktorých sú zakreslené najzaujímavejšie prírodné lokality a chránené územia od rozľahlých národných parkov po najmenšie prírodné rezervácie či prírodné pamiatky.
Kniha ponúka aj TOP zaujímavosti na povrchu, v podzemí, zaujímavosti vôd, rastlinstva a živočíšstva a ochrany prírody.

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 1 107x, 1 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

COMMENTS

Leave a Comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.