Na severe Slovenska, pod majestátnou Babou horou, sa nachádza obec, ktorá ukrýva prírodný unikát. Oravská Polhora je známa turistom najmä ako východisko výstupov do Oravských Beskýd a mnohí vedia, že je to naša najsevernejšia obec. No jej história je prekvapivo úzko spätá so soľou. V miestnej časti nazývanej Slaná voda vyviera minerálny prameň, ktorý ľudia využívali už pred stáročiami – najprv ako zdroj soli, neskôr ako liečivú vodu. Dnes sa tu môžete nadýchnuť „morského“ vzduchu, spoznať históriu kúpeľov a objaviť fascinujúci príbeh prírodného bohatstva, ktoré z malej oravskej obce urobilo výnimočné miesto na mape Slovenska.
Najsevernejšia obec s prekvapivým príbehom
Oravská Polhora patrí medzi najznámejšie obce severnej Oravy. Leží na úpätí Babej hory a je prirodzenou bránou do Oravských Beskýd. Turisti ju poznajú najmä ako východisko túr na Babiu horu či na Pilsko. Málokto však tuší, že prameň nazývaný Slaná voda je známy už od polovice 16. storočia. Už v roku 1550 vyslal uhorský panovník do tejto oblasti odborníkov, aby preskúmali miestne slané pramene. V správe, ktorú vypracovali, sa spomína, že voda v okolí dnešnej Polhory je výrazne slaná – natoľko, že by z nej bolo možné získavať soľ.
V čase, keď bola soľ mimoriadne cennou surovinou, išlo o veľmi dôležitý objav. Soľ totiž nebola len kuchynskou prísadou – slúžila na konzervovanie potravín, liečebné účely aj ako doplnok stravy pre hospodárske zvieratá.
Soľ ako kráľovský monopol
V Uhorsku patrila soľ medzi strategické suroviny a jej ťažba bola pod prísnou kontrolou panovníka. Kráľ si totiž vyhradzoval monopol na obchodovanie so soľou a reguloval jej dovoz aj predaj. To však neznamenalo, že obyvatelia Oravy slanú vodu ignorovali. Práve naopak – miestni ľudia ju používali v každodennom živote. Voda z prameňa slúžila pri varení, pečení chleba či ako doplnok pre dobytok.
Takéto využívanie však z pohľadu panovníka porušovalo kráľovský monopol. Práve preto sa v oblasti opakovane objavovali kráľovské komisie, ktoré mali preskúmať, ako sa so slanou vodou nakladá. Podľa historických záznamov našiel v roku 1630 kráľovský úradník Georg Vernich v okolí Polhory dokonca sedem prameňov slanej vody.
Pokusy o výrobu soli
Soľ z polhorských prameňov sa získavala jednoduchým spôsobom – odparovaním vody. Slaná voda sa zahrievala v kotloch, až kým sa voda nevyparila a na dne nádoby nezostali kryštály soli. Takéto „varenie soli“ sa v oblasti skúšalo už v 16. storočí. Podľa historikov nechal pri prameni vybudovať menší solivar František Turzo, ktorý spravoval Oravský hrad. Projekt však po krátkom čase zanikol, pretože výroba soli sa ukázala ako ekonomicky nevýhodná.
Napriek tomu sa soľ z Polhory využívala ešte dlhé roky. Podľa dobových záznamov bola dokonca odvezená na Oravský hrad, kde ju používali hradní kuchári pri príprave jedál.
Voda, ktorá liečila
Zlom v histórii slaných prameňov nastal v 19. storočí. Vtedy si vedci začali všímať, že minerálna voda z Polhory má nezvyčajné chemické zloženie. Rozbor z roku 1843 ukázal, že voda obsahuje približne 7 percent chloridu sodného, teda kuchynskej soli. Okrem toho obsahuje aj množstvo ďalších minerálov – napríklad vápnik, horčík, jód či bróm.
Práve vysoký obsah jódu a brómu z nej robí mimoriadne hodnotnú minerálnu vodu. V niektorých analýzach sa uvádza, že obsah jódu dosahuje približne 135 mg na kilogram vody, čo ju radí medzi najhodnotnejšie jódové minerálne vody v Európe.
Nie je preto prekvapením, že sa postupne začalo hovoriť o jej liečivých účinkoch. V polovici 19. storočia vznikol v Polhore ambiciózny projekt – založenie kúpeľov. Za ich vznikom stáli miestni podnikatelia Ján Pienčak a František Skyčák. Podľa historických dokumentov sa Skyčák rozhodol investovať do kúpeľov po tom, čo mu slaná voda údajne pomohla „do špiku kostí“.
Kúpele vznikli v rokoch 1863 – 1864 a postupne si získali dobrú povesť. Voda sa využívala na pitné kúry, kúpele aj rôzne liečebné procedúry. Lekári odporúčali polhorskú slanú vodu pri liečbe:
- ochorení dýchacích ciest
- kožných chorôb
- opuchov a zápalov
- problémov so štítnou žľazou
- nervových chorôb
V kúpeľoch sa využívali aj obklady zo špeciálnej soli, ktoré sa pripravovali z roztoku približne 30 až 50 gramov soli na liter vody. Takéto obklady sa prikladali na postihnuté miesto a nechávali pôsobiť počas noci.
Ľudové liečiteľstvo a netradičné procedúry
Miestni obyvatelia používali slanú vodu aj mimo kúpeľov. Minerálna voda sa najprv nechávala odstáť v drevených sudoch, aby sa minerály usadili na dne.
Takto pripravená voda sa používala na kloktanie, inhalácie či obklady. Zvyšný minerálny sediment sa miešal s rašelinou a ílom a nechával dozrievať aj celý rok. Výsledkom bola hustá hmota, ktorá sa používala na liečivé zábaly.
Zaujímavosťou je aj spôsob výroby soli na vnútorné užívanie. Tá sa získavala prirodzeným odparovaním vody na slnku v tmavých kamenných nádobách.
Kúpele zanikli, prameň zostal
Kúpele v Oravskej Polhore fungovali niekoľko desaťročí. Postupne však ich význam upadal a medzi dvoma svetovými vojnami boli zničené. Slaný prameň však nezanikol. Dodnes vyviera v lokalite Slaná voda, kde sa nachádza upravená studnička s altánkom. Voda sa z nej čerpá pomocou ručnej pumpy a má výrazne slanú, mierne železitú chuť.
V okolí studničky sú viditeľné typické železité usadeniny, ktoré vznikajú vďaka minerálom obsiahnutým vo vode.
Jednou z najzaujímavejších moderných atrakcií Oravskej Polhory je prírodné inhalatórium zo slanej vody. Funguje na jednoduchom princípe. Slaná voda prúdi cez konštrukciu z trnkového rákosia a voľne steká nadol. Pri tomto procese sa voda odparuje a do vzduchu sa uvoľňujú minerály.
Vzniká tak mikroklíma podobná morskému prostrediu. Keď sa postavíte blízko inhalatória, môžete cítiť jemnú slanú vôňu a vzduch pripomínajúci pobyt pri mori.
Takéto prostredie môže priaznivo pôsobiť najmä na dýchacie cesty.
Slaná voda ako turistická atrakcia
Oravská Polhora sa v posledných rokoch snaží na tento unikátny prírodný zdroj upozorniť aj turisticky. Vznikli tu malé objekty, ktoré pripomínajú historické odparovanie soli. Návštevníci si môžu pozrieť rekonštrukciu tradičných pecí, v ktorých sa kedysi odparovala slaná voda, a dozvedieť sa viac o histórii kúpeľov.
Ide o zaujímavý spôsob, ako spojiť prírodné dedičstvo s turistikou a zároveň pripomenúť príbeh miesta, ktoré bolo kedysi známym kúpeľným strediskom.
Tipy, čo si pozrieť v Oravskej Polhore a okolí
Ak sa vyberiete do Oravskej Polhory kvôli slanému prameňu, určite sa oplatí preskúmať aj ďalšie zaujímavosti regiónu.
⇒ Babia hora. Najvyšší vrch Oravských Beskýd je jednou z najkrajších turistických destinácií na severe Slovenska. Výstup ponúka nádherné výhľady na Slovensko aj Poľsko.
⇒ Najsevernejší bod Slovenska. Len kúsok od obce sa nachádza vrch Modralová, kde leží najsevernejší bod Slovenska. Vedie sem náučný turistický chodník.
⇒ 
Pilsko. Druhý významný vrchol v oblasti ponúka menej frekventované, ale veľmi krásne turistické trasy.
⇒ Bežkárske trate a zimné športy. V zime sa Oravská Polhora mení na raj pre bežkárov a lyžiarov.
⇒ Ľadová veža na lezenie. V areáli miestneho športového centra vznikla unikátna ľadová stena, ktorá láka milovníkov zimného lezenia.
Oravská Polhora je dôkazom toho, že aj malé horské obce „pánu Bohu za chrbtom“ môžu ukrývať veľké príbehy. Slaná voda, ktorá tu vyviera už stáročia, spájala históriu soľnej výroby, kúpeľníctva aj ľudového liečiteľstva. Dnes je zároveň zaujímavou turistickou atrakciou a pripomienkou toho, že príroda dokáže vytvoriť skutočné poklady – stačí ich objaviť.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk, Televíkend/RTVS,
oravskapolhora.sk, zriedlo.sk, wikimedia/Artur Koziol
