Šesť astronautov – rôzne národnosti, rôzne životy a jediná obežná dráha. V románe Obežné dráhy sa dej odohráva počas jediného dňa v nízkej obežnej dráhe Zeme, kde sa protagonisti zmietajú medzi rutinnými vedeckými úlohami, osobnou introspekciou a fascinovaným pohľadom na „modrú planétu“ pod sebou.
Fascinujúce Obežné dráhy
Román sa odohráva na vesmírnej stanici obiehajúcej Zem každých približne 90 minút – za jeden „deň“ šesť astronautov Medzinárodnej vesmírnej stanice zažije až 16 východov a 16 západov slnka. Prelietavajú ponad kontinenty, striedajú ročné obdobia, vidia ľadovce a púšte, vrcholky hôr aj vlny oceánov. A tieto výjavy úchvatnej krásy zažívajú počas jediného dňa.
Ich oficiálnou úlohou sú vedecké experimenty, testovanie ľudského tela, zber meteorologických dát, pozorovania Zeme a kozmu. Ale v pozadí je toho oveľa viac: samota, strata bežných pozemských istôt, osamotenosť vo výške a zároveň neobyčajne intenzívne uvedomenie si vlastnej krehkosti a spojenia so Zemou.
No aj keď sú oddelení od sveta, nemôžu uniknúť tomu, čo sa deje tam dolu. Sledujú, ako sa nad ostrovom, kde žijú ich blízki, formuje tajfún a obdivujú jeho veľkoleposť, no zároveň sa desia jeho ničivej sily.
Krehkosť ľudského života preniká ich rozhovormi, obavami aj snami. Hoci sú tak ďaleko od Zeme, nikdy sa necítili byť väčšmi jej súčasťou a nikdy nemali väčšiu túžbu chrániť ju.
Začínajú si klásť otázky: Čo je život bez Zeme? A čo je Zem bez ľudstva?
Ako nová Virginia Woolfová
Hoci príbeh nepredstavuje každú postavu detailne ako v tradičnom románe, každý z astronautov prináša svoj hlas, svoju vlnu reflexie a spomienok. Rozmanitosť národov znamená aj rozmanitosť pohľadov – ich vnútorné monológy, rozhovory, rutina a spomienky na domov či na blízkych vytvárajú mozaiku ľudského bytia vo výške.
Na rozdiel od tradičných napínavých románov tu nejde o dramatickú krízu či konflikt. Dej sa neodohráva v strete výbušných udalostí. Namiesto toho kniha pracuje s časom, pohybom a pohľadom.
Vstupujú do obežnej dráhy, prispôsobujú sa stavu beztiaže a každodenným rutinám. Pozorujú Zem, krajiny, oceány pod sebou, ale aj súhvezdia, západy a východy slnka a to všetko s intenzitou, akú človek na povrchu Zeme nezažije.
Spomínajú na pozemský život, rodiny, smrť, zmysel života. Riešia sa vzťahy medzi členmi posádky, s planétou, s časom.
A na konci je uvedomenie si, že Zem, napriek vzdialenosti, zostáva jadrom ich skúsenosti i identity.
Žánrovo je kniha viac meditáciou o živote než akčným thrillerom. Svojím štýlom pripomína napríklad Vlny od Virginia Woolfovej a to kvôli kolektívnemu vedomiu postáv, lyrickému jazyku a fragmentárnej štruktúre.
Ak hľadáte knihu, ktorá vás donúti spomaliť, premýšľať a vnímať svet z neobvyklého uhla – Obežné dráhy je presne to pravé orechové. Nie je to klasický román plný dramatických zvratov, ale jemná literárna skúsenosť, ktorá otvára priestor pre reflexiu. Hravým i citlivým spôsobom vám pripomenie, že pohľad na našu planétu zvnútra nepotrebuje raketoplán – stačí dobrodružstvo v slovách.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk,
Tatran, Man Booker Prize
