Mrazené ovocie a zelenina síce často nemajú najlepšiu povesť, no výskumy ukazujú, že sú nutrične porovnateľné, niekedy dokonca bohatšie než tie „čerstvé“ po niekoľkých dňoch skladovania. Zároveň sú praktické, cenovo dostupné a pomáhajú znižovať plytvanie potravinami. Ak viete, kedy siahnuť po čerstvom a kedy po mrazenom, urobíte dobrú službu nielen svojmu zdraviu, ale aj peňaženke.
Mrazené neznamená druhú ligu
Plodiny určené na mrazenie sa zbierajú v momente, keď majú prirodzene najvyšší obsah vitamínov a antioxidantov. Následne sa v priebehu niekoľkých hodín krátko obaria (blanšírujú) a rýchlo zmrazia, čím sa v nich živiny „uzamknú“. Hoci sa pri blanšírovaní stratí časť vo vode rozpustných vitamínov, ako je vitamín C či vitamíny skupiny B, po zmrazení zostáva väčšina živín stabilná. V prípade ovocia, ktoré sa zvyčajne neblanšíruje, sú tieto straty len minimálne.
Porovnania bežných druhov zeleniny a ovocia, ako sú kukurica, mrkva, brokolica, špenát, hrášok, zelené fazuľky, jahody či čučoriedky, ukazujú, že obsah vitamínov v mrazených produktoch je porovnateľný, a v niektorých prípadoch dokonca vyšší než v čerstvých, ktoré boli niekoľko dní skladované.
Mrazené plodiny sú často cenovo výhodnejšie, vydržia v mrazničke celé mesiace a pomáhajú znížiť plytvanie jedlom. Ak vám napríklad čerstvý špenát v chladničke rýchlo zvädne, teda skôr, ako ho stihnete zjesť, mrazená verzia je praktickejšia a v konečnom dôsledku aj rozumnejšia voľba.
Keď je čerstvosť jasnou voľbou
Čerstvé ovocie a zelenina majú zmysel najmä vtedy, keď sú lokálne a sezónne, napríklad z trhoviska, farmy či priamo z vlastnej záhrady. Krátka cesta zo záhradky na tanier znamená, že sa zbierajú v čase vrcholnej zrelosti, čo sa odrazí na ich výraznej chuti, vôni aj textúre. Preto sú čerstvé paradajky v letnom šaláte alebo tenké plátky cukety v carpacciu chuťovo neporovnateľné s mrazenými alternatívami.
Prečítajte si tiež
Ako rozpoznať zdravé pečivo?
Čím sa riadiť pri nákupe?
Ako ich skladovať bez straty kvality
Pri výbere a skladovaní sa oplatí riadiť niekoľkými jednoduchými zásadami. Čerstvé plodiny kupujte ideálne sezónne a plánujte jedlá na tri až štyri dni dopredu, aby ste predišli plytvaniu. Plody, ktoré dozrievajú aj po zbere, napríklad avokádo či mango, nechajte najskôr zmäknúť pri izbovej teplote a až potom ich dajte do chladničky. Listovú zeleninu sa oplatí po kúpe umyť, dôkladne vysušiť a uložiť do nádoby vystlanej mierne navlhčenou papierovou utierkou, vďaka čomu vydrží dlhšie svieža.
Pri mrazenom ovocí, smoothie zmesiach či zelenine sa vyhýbajte opakovanému rozmrazovaniu. Vždy odoberte len toľko, koľko práve potrebujete, a zvyšok ihneď vráťte do mrazničky. Každé rozmrazenie totiž narúša štruktúru buniek, takže potravina po opätovnom zmrazení stráca chuť, farbu a textúru. Napríklad zelenina sa stane kašovitou a ovocie vodnatým.
Záverečný verdikt
V konečnom dôsledku nejde o to, či sú lepšie čerstvé alebo mrazené potraviny, ale dôležité je, ako ich používame. Obe majú svoje miesto v zdravom jedálničku. Čerstvé ovocie a zelenina prinášajú neprekonateľnú chuť a textúru, najmä keď sú sezónne a lokálne, zatiaľ čo mrazené produkty ponúkajú praktickosť, dlhšiu trvanlivosť a dostupnosť po celý rok. Najlepšie je preto kombinovať oboje, teda čerstvé produkty využívať tam, kde vynikne ich chuť a sviežosť, a mrazené zas vtedy, keď chcete ušetriť čas, peniaze alebo znížiť plytvanie.
TS, foto: weyo / Adobestock.com
