Pestujete ho aj vy na záhrade alebo v kvetináči na terase, či balkóne? Silná vôňa, výrazná chuť a množstvo spôsobov využitia v kuchyni aj záhrade. Ligurček patrí medzi bylinky, ktoré kedysi nechýbali takmer pri každom dome, no dnes ho mnohí objavujú nanovo. Poradíme vám, ako ho pestovať, správne strihať, sušiť či mraziť a prezradíme aj tipy, ako z neho pripraviť domácu vegetu, pesto alebo voňavý vývar.
Ak máte na záhrade ligurček, máte doma malý poklad. Táto výrazná bylinka, ktorú mnohí poznajú pod prezývkou „rastlinné maggi“ alebo jednoducho „vegeta“, dokáže v kuchyni hotové zázraky. Je aromatická, nenáročná na pestovanie a pritom mimoriadne všestranná. Navyše ide o trvácu rastlinu, ktorá vám pri dobrej starostlivosti vydrží roky.
Ligurček na každej záhrade
Ligurček lekársky je známy svojou intenzívnou korenistou vôňou a chuťou pripomínajúcou zeler, petržlen aj polievkové korenie zároveň. Už naše staré mamy ho pridávali do vývarov, omáčok či domácich koreninových zmesí. Dnes sa opäť vracia do módy, najmä medzi ľuďmi, ktorí chcú variť prirodzenejšie a bez zbytočných dochucovadiel.
Mnohých záhradkárov prekvapí, ako rýchlo ligurček rastie. Zo začiatku pôsobí nenápadne, no počas sezóny dokáže narásť pokojne do výšky jeden a pol až dva metre. Ak vám už vyrástol približne do pol metra, pokojne ho môžete začať priebežne zrezávať a využívať.
Pravidelný zber mu dokonca prospieva. Rastlina sa viac zahusťuje, vytvára nové listy a zostáva krajšia aj chutnejšia. Ideálne je odstrihávať najmä staršie vonkajšie listy a ponechať mladé vnútorné výhonky.
Ak nechcete, aby ligurček príliš vyrástol alebo začal kvitnúť, oplatí sa priebežne odstrihávať aj kvetné stonky. Kvitnutie rastlinu zbytočne oslabuje a listy potom bývajú tvrdšie a menej aromatické.
Dá sa využiť celý – listy, stonky aj semienka
Väčšina ľudí používa najmä listy, no výborné sú aj stonky. Majú síce o niečo tvrdšiu štruktúru, ale sú plné chuti. Môžete ich nasekať nadrobno do polievok, vývarov či omáčok. Skvelo fungujú aj pri varení strukovín alebo zemiakov.
Hrubšie stonky môžete použiť podobne ako stopkový zeler – napríklad do zeleninových základov alebo vývarov. Výborne aromatizujú aj domáce bujóny.
Ak necháte rastlinu zakvitnúť, môžete zbierať aj semienka. Tie sa používajú ako korenie a majú výraznú, mierne pikantnú chuť. V niektorých kuchyniach sa pridávajú do pečiva či nakladanej zeleniny.
A zaujímavosť? Kedysi sa ligurček používal aj v ľudovom liečiteľstve. Verilo sa, že podporuje trávenie, pomáha pri nadúvaní a povzbudzuje organizmus.
Prečítajte si tiež
Fermentované bylinky.
Ako si ich pripraviť a prečo nám prospievajú?
Ligurček je kráľ vývarov a polievok
Najznámejšie využitie ligurčeku je v polievkach. Stačí pár lístkov a obyčajný vývar získa omnoho plnšiu chuť. Výborne sa hodí do slepačej polievky, hovädzieho vývaru, fazuľovej polievky či zemiakovej polievky. Dôležité je neprehnať to s množstvom. Ligurček je veľmi aromatický a ľahko prebije ostatné chute. Často na celý hrniec stačí len jedna menšia vetvička.
Výborne funguje aj v:
- omáčkach,
- bylinkových maslách,
- plnkách,
- nátierkach,
- marinádach,
- domácich paštétach,
- zemiakových jedlách.
Niektorí ho pridávajú dokonca do domácich limonád alebo bylinkových sirupov, kde vytvára zaujímavú korenistú chuť.
Domáca vegeta z ligurčeku
Jedným z najlepších spôsobov využitia väčšieho množstva ligurčeku je domáca vegeta. Stačí nasekať ligurček spolu s mrkvou, petržlenom, zelerom, cibuľou a cesnakom, premiešať so soľou a nechať vysušiť alebo uskladniť v pohároch. Takáto domáca koreninová zmes krásne prevonia jedlá a navyše presne viete, čo obsahuje.
Obľúbený je aj ligurčekový olej alebo pesto. Mladé lístky rozmixujte s olivovým olejom, cesnakom, orechmi a trochou parmezánu. Výsledkom je výrazné pesto vhodné k cestovinám či pečeným zemiakom.
Ako ligurček správne sušiť
Ak máte ligurčeku veľa, určite sa oplatí usušiť si zásoby na zimu. Najlepšie je zbierať mladé zdravé listy ešte pred kvitnutím, keď majú najviac arómy. Sušiť môžete:
- vo zväzkoch zavesených na tienistom a vzdušnom mieste,
- rozložené na site alebo papieri,
- v sušičke na bylinky pri nízkej teplote.
Dôležité je nesušiť ho na priamom slnku. Stratil by farbu aj časť vône. Po usušení listy rozdrvte a skladujte v dobre uzatvorenej nádobe. Vydržia veľmi dlho a počas zimy budú skvelým pomocníkom do polievok či omáčok.
Mrazenie zachová viac chuti aj farby
Mnohí pestovatelia však tvrdia, že ešte lepšie než sušenie je mrazenie. Ligurček si totiž po zmrazení zachová viac svojej prirodzenej vône aj zelenej farby. Najpraktickejšie je nasekať listy nadrobno a uložiť ich:
- do malých vreciek,
- do nádobiek,
- alebo do formy na ľad spolu s trochou vody či oleja.
Takto pripravené bylinkové kocky stačí v zime hodiť priamo do polievky alebo omáčky.
Pestovanie zvládne takmer každý
Ligurček patrí medzi veľmi nenáročné rastliny. Najlepšie sa mu darí na slnečnom alebo polotienistom mieste v hlbšej, výživnej pôde. Keď sa raz dobre zakorení, vydrží roky a každú sezónu ešte zosilnie. Má rád dostatok vlahy, no neznáša dlhodobé premokrenie. Počas horúcich dní ocení pravidelné zalievanie, inak môžu listy tvrdnúť a strácať jemnosť.
Na jar môžete staré suché časti jednoducho odstrihnúť tesne pri zemi. Rastlina veľmi rýchlo vyženie nové výhonky. Ak sa vám zdá príliš mohutný, pokojne ho môžete radikálnejšie zrezať. Ligurček je odolný a dobre regeneruje.
Ligurček je jednou z tých rastlín, ktoré si človek zamiluje možno až časom. Spočiatku ho mnohí používajú len občas do polievky, no postupne zistia, aký univerzálny a praktický vlastne je. Má výraznú chuť, krásnu vôňu a zároveň v sebe nesie kus tradičnej kuchyne našich starých mám. Navyše ide o bylinku, ktorá nevyžaduje veľa starostlivosti a dokáže robiť radosť celé roky.
Ak vám teda práve rastie na záhrade, určite ho nenechajte len tak prerásť. Strihajte ho, sušte, mrazte, experimentujte s receptami a objavte, prečo bol kedysi ligurček takmer neodmysliteľnou súčasťou každej vidieckej záhrady.
Zdroj a foto: lepsiden.sk
