Máme pre vás perfektný tip: od prešovského Solivaru cez Sigord a Zlatú Baňu až k legendárnym opálovým baniam. Jeden výlet, na ktorom sa strieda technická história, lesy, voda, výhľady aj príbehy cisárovnej Sisi. A nemusíte pritom absolvovať celý náročný okruh – najkrajšiu časť zvládnu aj rodiny s deťmi. Cykloželeznička pri Prešove je zaujímavá už tým, čo zostalo pod bicyklami.
Dnes po nej jazdia cyklisti, korčuliari a rodiny s deťmi. Kedysi však touto krajinou viedla železnica a ešte pred ňou systém vodných kanálov, po ktorých sa do Solivaru dopravovalo drevo potrebné na výrobu soli. Cesta tak spája niekoľko storočí histórie východného Slovenska – od soľných baní cez plavenie dreva a lesnú železnicu až po slávne opálové bane v Dubníku.
A čo je na tom najlepšie? Nemusíte byť športovec, aby ste si výlet užili.
Cykloželeznička a 2 možnosti
Vyjasnime si jednu vec, pretože názvy a čísla sa môžu ľahko pomiešať.
Samotná Cykloželeznička Prešov-SIGORD je dnes vybudovaná v úseku Solivar – Sigord a meria 6,5 kilometra. Je asfaltová, obojsmerná, široká tri metre a má rekreačný charakter. Prevýšenie predstavuje 128 metrov. Oficiálny prevádzkový poriadok uvádza čas približne 35 až 60 minút pri jazde s deťmi.
Väčší cyklovýlet pokračujúci zo Sigordu cez Zlatú Baňu smerom k Dubníku a opálovým baniam. Tam už nejde celú dobu o samostatnú asfaltovú cyklocestu. Využívajú sa ďalšie cyklotrasy, lesné cesty, šotolina a miestami bežné komunikácie. Aj preto je tento variant vhodnejší pre skúsenejších cyklistov. Oficiálne materiály pre cykloturistiku v Slanských vrchoch pri trase smerom na Dubník uvádzajú napríklad zo Sigordu na Dubník približne 14 kilometrov a výrazné stúpanie.
Pre rodinu teda pokojne stačí Cykloželeznička. Pre celodenné dobrodružstvo sa oplatí pokračovať.
1. Solivar: výlet sa začína pri „bielom zlate“
Najlepším východiskovým bodom je Solivar.
Ak máte čas, bicykel by mal na chvíľu zostať zaparkovaný. Múzeum Solivar je totiž samo osebe dôvodom na návštevu. Ide o národnú kultúrnu pamiatku a jeden z najvýznamnejších technických areálov na Slovensku. Zachoval sa tu unikátny komplex objektov spojených s ťažbou, čerpaním a varením soli.
Príbeh sa začal v 16. storočí. V roku 1572 sa začala hlbinná ťažba kamennej soli v lokalite dnešnej šachty Leopold. Lenže v roku 1752 bane zaplavila voda a technológia sa musela zmeniť. Soľ sa následne získavala zo soľanky, ktorá sa čerpala na povrch a odparovala vo varniach.
V areáli dodnes uvidíte napríklad šachtu Leopold s gápľom, četerne, varňu František, Sklad soli či klopačku. Gápeľ je pritom mimoriadne cenný: múzeum ho označuje za najväčší a najstarší svojho druhu v strednej Európe a jeho mechanizmus zo 17. storočia je stále funkčný. A práve tu začína dávať zmysel celý výlet. Soľ potrebovala obrovské množstvo dreva. A drevo prichádzalo zo Slanských vrchov.
2. Po starej železnici smerom na Sigord
Z historického Solivaru sa vydáte po dnešnej Cykloželezničke smerom na Dulovu Ves a Kokošovce. Je to tá časť, ktorú by sme bez váhania odporučili aj rodinám. Asfalt je pohodlný, trasa vedie mimo hlavnej automobilovej premávky a stúpanie je postupné. Pritom nejdete po náhodne vybudovanej cykloceste. Projekt je inšpirovaný princípom „from rails to trails“ – teda premenou bývalých železničných trás na cyklistické komunikácie.
História tejto línie je však ešte staršia. Už v 17. storočí sa v Slanských vrchoch budoval systém na plavenie dreva. Neskôr vznikol nový plavebný kanál zo Zlatej Bane smerom ku Kokošovciam a Solivaru. Mal dĺžku 18,9 kilometra a prekonával výškový rozdiel až 515 metrov. V rokoch 1819 až 1821 ho prestavali a zdokonalili.
V roku 1917 už vodný systém nestačil a nahradila ho úzkokoľajná lesná železnica. Tá slúžila až do polovice 50. rokov. Časť jej trasy potom využila aj Pionierska železnica Prešov – Sigord, ktorá fungovala od roku 1961 do roku 1969. Človek teda ide na bicykli po ceste, ktorá je vlastne vrstvou nad niekoľkými generáciami dopravy.
3. Dulova Ves a Boltocký mlyn: prekvapenie na trase
Jednou z najzaujímavejších drobností, ktorú by bola škoda prehliadnuť, je Boltocký mlyn v údolí Delne. Dnes nejde o zachovanú turistickú atrakciu v klasickom zmysle. Pozostatky sú skôr pre zvedavých návštevníkov, ktorí si radi odskočia z hlavnej trasy. Miesto však kedysi súviselo s baníctvom, soľou aj opálmi. Fungoval tu mlyn na mletie pušného prachu a jeho skladovanie, neskôr vodná energia poháňala hámor, v ktorom sa vyrábali aj panvy používané pri odparovaní soľanky. Neskôr sa mlyn vrátil k mletiu obilia. Zostali po ňom napríklad pozostatky vodného náhonu, kanála a hrádze.
Je to pekný príklad toho, ako sa na tejto trase stále vrství história.
Prečítajte si tiež
Šariš a Prešovská hradná cesta.
Po stopách hradov a zrúcanín.
4. Sigord: voda, les a príbeh cisárovnej Sisi
Po približne 6,5 kilometra sa dostanete nad vodnú nádrž Sigord. Tu sa oplatí spomaliť. Je to vhodné miesto na prestávku, občerstvenie alebo krátku prechádzku. Nachádza sa tu aj lesný náučný chodník a množstvo možností, ako si výlet predĺžiť. A práve v tejto oblasti sa nachádza jedna z najzaujímavejších historických kuriozít celého výletu – Pamätný háj kráľovnej Alžbety a studnička Sisi.
Historické záznamy hovoria, že cisárovná Alžbeta, známa ako Sisi, navštívila Šariš v roku 1895. Pri tejto ceste zavítala do Bardejovských kúpeľov a podľa miestnej historickej tradície bol pre ňu a jej sprievod pripravený obed pri minerálnom prameni Kyselka v Slanských vrchoch. Po jej zavraždení v roku 1898 tu na jej pamiatku vznikla kamenná mohyla s pamätnou tabuľou.
Nie je to teda len legenda o slávnej cisárovnej. Miesto má konkrétnu historickú stopu, hoci samotný obed treba vnímať ako tradovaný príbeh zachovaný v miestnych materiáloch.
5. Hlas lesa: zastávka, kde sa bicykel odkladá
Ďalším netradičným bodom je Hlas lesa, veľký drevený megafón. Je to presne ten typ zastávky, kvôli ktorej sa oplatí nehnať sa za kilometrami. Sadnete si dovnútra a namiesto ďalšieho výhľadu na displej telefónu začnete počúvať les. V okolí Zlatej Bane je navyše lesný náučný chodník Sigord, ktorý má približne tri kilometre a spája prírodovedné informácie s históriou lesníctva. Nájdete tu lavičky, altánky, ohniská a informačné tabule.
6. Zlatá Baňa: za drevom, zlatom aj opálmi
Zlatá Baňa je ďalším miestom, kde sa oplatí zosadnúť. Obec má banícku históriu a v jej okolí sa ťažili rôzne nerasty. Výraznou technickou pamiatkou je klauzúra, priehradný múr z rokov 1819 – 1821, ktorý slúžil na zadržanie vody potrebnej na splavovanie dreva do Solivaru.
A ak máte radi kuriozity, jedna je takmer neuveriteľná: Zlatá Baňa bola podľa miestnych historických materiálov poslednou elektrifikovanou obcou v Československu – elektrinu získala v roku 1960. Odtiaľ už začína byť výlet citeľne náročnejší. Ak máte deti alebo menej skúsených cyklistov, práve tu by som zvážil otočenie.
7. Dubník: cieľ pre tých, ktorí chcú pokračovať
Ak však máte dostatok síl, pokračujte smerom k Dubníku a Červenici. Odmenou sú Slovenské opálové bane – jedno z najpozoruhodnejších miest celého regiónu.
Dubnícke bane patria medzi najstaršie a najrozsiahlejšie opálové bane na svete. Do konca 19. storočia boli jediným známym otvoreným ložiskom drahého opálu na svete. Ťažba sa tu skončila v roku 1922. Podzemie dnes tvorí rozsiahla sieť štôlní presahujúca 35 kilometrov.
Práve tu našli v roku 1775 slávny Harlekýn, jeden z najväčších opálov, aké sa na Dubníku našli. Dnes je uložený v Prírodovednom múzeu vo Viedni. Dubnícky opál sa dostal aj do šperkov európskych panovníckych dvorov – opálový náhrdelník Oheň trójsky nosila cisárovná Jozefína a opály z Dubníka zdobili aj diadém britskej kráľovnej Viktórie.
Prehliadka bane je pritom výborným programom aj pre rodiny. Návštevná trasa má približne kilometer a trvá okolo hodiny. V podzemí je celoročne približne 6 °C a vysoká vlhkosť, takže mikina a pevná obuv sú povinnou výbavou aj v horúcom lete.
Nad Dubníkom sa zároveň týči výrazná technická dominanta – 318-metrový vysielač Dubník, najvyšší vysielač na Slovensku. K nemu vedie asfaltová cesta zo Zlatej Bane aj z Červenice a v okolí sú ďalšie turistické trasy.
Prečítajte si tiež
Prešov. Zaujímavosti a tipy v metropole Šariša
Koľko z toho zvládne rodina?
Viac, než by sa mohlo zdať.
👨👩👧👦 Rodinná verzia
Solivar → Cykloželeznička → Sigord → späť
Približne 13 kilometrov tam a späť. Asfalt, rekreačná náročnosť, žiadne nutné dobrodružstvo v lese. Priamo na trase je aj odpočívadlo Vláčik. Toto je podľa mňa najlepší variant pre menšie deti. Oficiálny prevádzkový poriadok počíta s jazdou s deťmi približne 35–60 minút v jednom smere.
🚲 Stredná verzia
Solivar → Sigord → Zlatá Baňa → späť
Už treba počítať s dlhším výletom, stúpaním a úsekmi mimo samotnej Cykloželezničky. Vhodnejšie pre dospelých a staršie deti.
🚵 Celodenná verzia
Solivar → Sigord → Zlatá Baňa → Dubník → opálové bane → návrat
Toto už nie je „vybehnutie na bicykel“. Je to celodenný výlet, pri ktorom treba sledovať počasie, mať dostatok vody, rezervu na občerstvenie a počítať s výraznejším prevýšením.
Pri dlhšom variante by som už volil horský bicykel, gravel alebo elektrobicykel. Na lesných a štrkových úsekoch je komfortnejší širší plášť. A nezabudnite na základnú servisnú výbavu – defekt nie je problém, ktorý by ste chceli riešiť niekoľko kilometrov od civilizácie.
Pri návšteve opálových baní navyše mikinu alebo ľahkú bundu a pevnú obuv.
Ak chcete spojiť bicyklovanie aj s návštevou Solivaru, treba si výlet časovo naplánovať podľa otváracích hodín múzea. Aktuálne je v sezóne prehliadka areálu s lektorom organizovaná v stanovených časoch a veľký okruh trvá približne 90 minút.
Najkrajšie na tejto trase je to, čo nevidíte
Cykloželeznička je dobrý príklad toho, že cyklovýlet nemusí byť súťaž. Nemusíte sledovať priemernú rýchlosť ani naháňať počet kilometrov. Oveľa zaujímavejšie je sledovať, čo sa pod kolesami a okolo nich menilo.
V Solivare sa dozviete, prečo bola soľ kedysi strategickou surovinou. Pri Dulovej Vsi môžete objaviť stopu po mlyne, ktorý súvisel s pušným prachom aj soľou. Pri Sigorde sa stretne história lesného hospodárstva s príbehom cisárovnej Sisi. V lese si môžete sadnúť do dreveného megafónu a počúvať prírodu. V Zlatej Bani uvidíte pamiatku na systém, ktorý kedysi dopravoval drevo do Solivaru. A napokon v Dubníku zostúpite pod zem, kde sa stáročia hľadal kameň, ktorý očaril európske kráľovské dvory.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk, Cyklozeleznicka.sk,
Presovregion.sk, MuzeumSolivar.sk, RegionSaris.sk
