Šariš a Prešovská hradná cesta. Po stopách hradov a zrúcanín

LinkedIn

Hovorí vám niečo Prešovská hradná cesta? Prezradíme vám, ktoré hrady sú do nej zapojené a získate tak osvedčené tipy na pekný a zaujímavý rodinný výlet. Možno neviete, že mesto Prešov má spomedzi všetkých krajských miest na Slovensku najvyšší počet hradných zrúcanín, ktoré sa nachádzajú v jeho blízkom okolí. Okrem Prešovskej hradnej cesty je možné absolvovať aj okruh Hradná cesta prešovského kraja. Do tohto projektu je zapojených až 17 hradov + 1 bonusový.

 

Povesť o Prešove – Jahodovom meste

Pôvodný názov Prešova “Eperjes” je odvodený od maďarského slova eper, čo v preklade znamená jahoda. Podľa povesti sa tu v prvej polovici 12. storočia zdržiaval kráľ Belo II., nazývaný aj Slepý, počas prenasledovania jeho synovca Boriča, obvineného zo zrady. Kráľ sa raz stratil svojmu sprievodu a nevedel nájsť cestu späť. Smäd a hlad zaháňal jahodami, ktoré rástli všade naokolo. Keď ho neskôr našli jeho rytieri, rozhodol sa neďalekú dedinu pomenovať podľa jahôd. Táto legenda nie je ničím podložená, je skôr účelová a názov mesta pravdepodobne súvisí s maďarským variantom staršieho slovenského názvu.

„Ten starý hrad, tie staré hradné múry stoja,
do neba pozerajú, na slávu spomínajú,
postoj pri nich a počúvaj…“

Šarišská hradná cesta
Šarišské hrady stále dýchajú históriou. Zapojili sa do veľkého počtu významných bitiek a z mnohých ostali už len ruiny – veľa hradov bolo zničených v 17. storočí počas protihabsburských povstaní.  Hrady a hradné zrúcaniny v prešovskom kraji podporuje projekt Hradná cesta. Stredoveké hrady prešovského kraja sa vynímajú na okolitých vrchoch. Počas stáročí prešli mnohými rozsiahlymi rekonštrukciami, žiaľ, ani jeden zo šarišských hradov sa úplne nezachoval. Vďaka obciam a dobrovoľníkom z občianskych združení sa začali viaceré objekty rekonštruovať.  

Šariš na mape

 

Ako vyzerá Hradná cesta?

hradná cesta nálepkaProjekt Hradná cesta prešovského kraja prepája až 17 stredovekých hradných pamiatok. Na všetkých hradoch je umiestnená nálepka Hradnej cesty. Hlavným cieľom kampane, za ktorou stojí krajská organizácia cestovného ruchu Severovýchod Slovenska, je podpora hradov a hradných zrúcanín v prešovskom kraji.

Prešovskú hradnú cestu tvorí šesť hradov. Občianske združenie Rákociho cesta spojilo pomyselnou cestou tieto hrady:

  • Šarišský – najväčší
  • Kapušiansky – najvýraznejší
  • Obišovský – najpôvodnejší
  • Zbojnícky (Soľnohrad) – najrozmanitejší
  • Lipovský – najmenší
  • hrad Šebeš – vzkriesený z ruín

Aj takto by sa mohlo pomôcť rozvoju turizmu v tomto zaujímavom a pestrom regióne.

 

ikona pesoŠarišský hrad

Hrad Šariš má sám o sebe tiež niekoľko naj: najväčší, najzachovalejší a najnavštevovanejší. Šarišský hradný vrch vznikol ako sopka. Jeho celková rozloha je viac ako 4 hektáre. Na základe archívnych prameňov i z historického hľadiska môžeme jeho začiatky predpokladať už pred rokom 1217. Hrad vznikol ako kráľovský a bol sídlom správy kráľovských majetkov a dôležitým strategickým bodom obrany krajiny. Príležitostne sa tu zdržiaval uhorský kráľ Belo IV., Štefan V. aj Ladislav IV.

V 17. storočí ho poškodil výbuch pušného prachu a krátko na to aj rozsiahly požiar. Posledným vlastníkom hradu bol kráľovský komorník Gejza Puľský. Medzi stálych obdivovateľov hradu patril P. O. Hviezdoslav i S. Petőfi.
V súčasnej dobe sa hrad obnovuje a počas celého roka sa na ňom koná množstvo podujatí. Najznámejšie sú Filmová noc  na hrade a Šarišské hradné dni. Z veže, ktorá stojí v strede rozsiahleho hradiska, sa návštevníkom ponúka nádherný výhľad na celé okolie a bonusom je neskutočne krásny západ slnka, ktorý vidieť z centrálnej veže donjon.

Prešovská hradná cesta Šarišský hrad

 

ikona pesoKapušiansky hrad

Hrad Kapušany sa rozprestiera na vrchu Zámčisko nad obcou Kapušany pri Prešove. Je to národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza v prírodnej rezervácii. Názov hradu pochádza z maďarského slova kapu, čo v preklade znamená brána. Dnes je z hradu veľmi zachovalá zrúcanina s krásnym výhľadom na Slanské vrchy.

Hrad, podobne ako Šarišský, tiež pochádza z 13. storočia a počas svojej éry vystriedal viacero majiteľov, vrátane kapušianskych pánov Kappyovcov v 15. storočí. Uhorský snem v roku 1715 rozhodol o jeho zániku podpálením, ktoré musela uskutočniť jeho vtedajšia majiteľka Eva Gergelakyová, a to z dôvodu, aby sa hrad nestal centrom protihabsburského povstania.

K hradu vedú dve cesty: jedna dlhšia, menej náročná, s lavičkami, na ktorých si môžete oddýchnuť. Druhá je náročnejšia, strmá, no kratšia. Veľká časť hradu bola v posledných rokoch obnovená, vrátane vybudovania vyhliadkovej veže.

Prešovská hradná cesta Kapušiansky hrad

 

ikona pesoObišovský hrad

Prešovská hradná cesta Obišovský hradObišovský hrad patrí medzi tie menšie. Stredoveký kamenný hrádok pri Obišovciach začali stavať po roku 1241 a zanikol na prelome 15. a 16. storočia. Jeho hradné múry dodnes pevne stoja. Na hrade je vybudované ohnisko s lavičkami a dreveným prístreškom, príjemné miesto na oddych pre celú rodinu.

Obišovský hrad je prvý, kompletne archeologicky preskúmaný hrad. Kedysi bol sídlom drienovskej vetvy Abovcov a je to typický príklad tzv. útočiskového hrádku s jednoduchým členením, týčiaci sa nad údolím riečky Svinka. V súčasnosti na hrade prebiehajú konzervačné práce a hradný areál je voľne prístupný.
O Obišovskom hrade sa traduje legenda, ktorá zaujme hľadačov pokladov. Dávnejší archeologiký výskum objavil zvláštnu listinu, v ktorej sa uvádza, že na kopci Hrunok oproti hradu je zakopaný kôš plný zlata, ktorý tam ukryli zbojníci.

 

ikona pesoZbojnícky hrad

Zbojnícky hrad sa nazýva aj Soľný hrad alebo Soľnohrad. Len málo zachovalé zvyšky hradu sa týčia nad obcou Ruská Nová Ves. Táto pevnosť kedysi strážila neďaleké ložiská soli. Aj tento hrad vznikol koncom 13. storočia a majitelia hradu nemali dobrú povesť. Správali sa ako zbojníci, drancovali okolie, napádali ľudí, znásilňovali ženy.

A práve preto krajinský snem v roku 1715 vydal rozhodnutie na jeho zbúranie. Dôvod bol však ešte jeden, spory o zisky z obchodu so soľou – soľné pramene tak mohli znova patriť panovníkovi. A soľ sa v tých časoch cenila viac ako zlato.
Dnes sa z hradu zachovalo naozaj veľmi málo, ale aj tak sa k nemu oplatí vybrať, kvôli výhľadu na údolia i hory. K hradným ruinám vedie nenáročný náučný chodník „Vodná cesta na Soľnohrad“.

Prešovská hradná cesta Zbojnícky hrad

 

ikona pesoLipovský hrad

Zvyšky hradu Lipovce sa nachádzajú na hrebeni Jazvečieho kopca nad známou Lačnovskou tiesňavou. Nazýva sa aj Zámčisko, Jazvečia hora alebo Varhoška.
Túto ranogotickú stavbu z 13. storočia, ktorá plnila obrannú funkciu, dal postaviť kráľ Ondrej II. Od 14. storočia patril Abovcom, ktorí ovládali väčšinu východného Slovenska. Zbúraný bol v roku 1591, potom viackrát zmenil majiteľov a začiatkom 18. storočia zanikol. Je zaujímavý vysokou kamennou vežou, skalnou vyhliadkou a pohľadom na Lačnovskú tiesňavu.

Najznámejším príbehom, ktorý sa k nemu viaže, je povesť o nešťastne zaľúbenej Hanke, ktorá podľahla čaru hradného pána. Traduje sa, že od žiaľu skamenela a pri hradnej bráne stojí dodnes. Spisovateľ Ján Domasta príbeh zdokumentoval v povesti Nerovná láska na Lipovskom hrade.
Spolu s návštevou hradu vám odporúčame prehliadku Jaskyne Zlá diera a prechod cez Lačnovský kaňon, ktorý sa nazýva aj „malý Slovenský raj.“

Prešovská hradná cesta Zbojnícky hrad

 

ikona pesoHrad Šebeš

prešovská hradná cesta Šebeš

Nad obcou Podhradík sa nachádzajú zvyšky stredovekého hradu Šebeš, ktorý vznikol začiatkom 14. storočia. V roku 1491 kráľ Vladislav II. Jagelovský daroval hrad vernému mestu Košice. „Košický hrad pri Prešove“ dobylo vojsko mesta Prešov v roku 1528 a hradný pán spolu s kastelánom skončili obesení na hradnej bráne. Žeby práve táto udalosť spustila neskoršiu rivalitu Košíc a Prešova?
Isté je, že kvôli nezhodám a súdnym sporom o hrad, ho dal prešovský richtár v roku 1550 podpáliť a z pôvodného hradu ostali len zvyšky kamenných múrov.

Hrad Šebeš v sebe skrýva okrem legiend aj jednu zaujímavú nevyriešenú záhadu. Nápis na západnom úpätí skalného brala, súbor číslic s menom L. CSEH a dátumom 24. august 1896. Podľa dohadov ide pravdepodobne o súradnicu, ktorá udáva polohu portálu štôlne na „živé striebro“, teda rumelku, ktorá sa používa na výrobu ortuti. Iní zasa vravia o šifre, ktorú zatiaľ nikto nevyriešil.
V okolí zrúcanín sa nachádzajú zaujímavé skalné útvary a malé kamenné moria. Pod hradom je miesto na opekanie a oddych – prístrešok a malý amfiteáter.

Zaujímavosť
Dark tourism alebo v preklade temný turizmus privádza návštevníkov a turistov na miesta, kde sa v minulosti (či už dávnej alebo nedávnej) stala nejaká tragédia alebo nešťastie. No povedzte, existuje snáď nejaký stredoveký hrad, ktorého múry sa nestali svedkami tragédie?  A určite nie jednej…

 

Zdroj: www.sarisskahradnacesta.sk
Foto: autorka/LepsiDen.sk, severovychod.sk


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Volám sa Lenka Ménová a mojim rodiskom i súčasným bydliskom je východ Slovenska. Som absolventkou FF PU v Prešove, odbor Masmediálne štúdiá. Medzi moje koníčky patrí v prvom rade tvorba (nielen) pre deti - píšem básničky, pesničky, rozprávky a príbehy. Fascinuje ma živá i neživá príroda a venujem sa tvorbe miniature gardens. Kreatívne varenie je moja veľká záľuba - inšpirujem sa predovšetkým tradičnou ruskou, poľskou, balkánskou, francúzskou a talianskou kuchyňou. Okrem mojich štyroch detí mi robí radosť kocúr Merlin a andulky Harry a Yella.