Impozantná pevnosť so štvoruholníkovým pôdorysom a masívnymi baštami… a hradná zrúcanina skrytá v kopcoch. Bzovík a Čabraď názorne ukazujú, že história regiónu Hont nie je len o veľkých mestách, ale aj o ukrytých perlách, ktoré stoja za objavenie. A je skvelé, že dávna história púta turistov aj na juhu Slovenska v Krupinskej planine, kde sa vypínajú tieto dve stavby.
Spoločne sa vyberme na malý jednodňový výlet – najskôr na Čabraď a potom severnejšie na Bzovík, hoci ten je bližšie ku Krupine. V spolupráci s vydavateľstvom Dajama vám priblížime tieto dve zaujímavé miesta a máme aj trasu, ako sa najlepšie dostať z jedného miesta na druhé.
Hrad Čabraď
Hrad Čabraď leží v Krupinskej planine a je najodľahlejším hradom na Slovensku. Keďže rovnomenná obec v podhradí zanikla, najbližšie kompaktné sídlo Čabradský Vrbovok je od hradu vzdialené takmer 7 kilometrov.
Od cesty z Plášťoviec do Veľkého Krtíša treba k hradu prejsť 5 kilometrov. Dá sa k nemu dôjsť zo severu z Čabradského Vrbovku alebo od juhu od autobusovej zastávky (rázcestie Cerina) nachádzajúcej sa na štátnej ceste juhom Krupinskej planiny z Plášťoviec do Veľkého Krtíša.
Hrad postavili v 14. storočí na skalnej ostrohe obtočenej hlboko zaklesnutým meandrom riečky Litavy. Stavitelia hrad dômyselne situovali na mieste, ktoré riečka Litava obteká z troch strán, čím vytvára unikátny a účinný obranný prvok. Prístup k hradu po úzkom skalnom hrebeni bol vďaka nemu ľahko kontrolovateľný.
Podľa povesti dal richtár Jakub na stavbu hradu použiť mnoho dreva z drienok, ktoré hojne rástli v jeho okolí. Keď o niekoľko storočí neskôr k hradu prišli Turci, mylne mysleli si, že hrad je len z dreva, drevené však bolo len obloženie kamenných hradieb. Dobyť sa im ho však nepodarilo, za čo si hrad získal aj meno Drieňov. Vydržal až do roku 1812, keď ho ako nepotrebnú stavbu dali poslední majitelia podpáliť a hrad je dodnes ruinou.
K hradu po modrej značke
Modro značkovaný turistický chodník nás zo severu či z juhu dovedie až do blízkosti hradu Čabraď (320 m). Do areálu hradnej zrúcaniny vojdeme po drevenom moste.
„Pôdorys hradu pretiahnutý v poludníkovom smere je daný povahou terénu a tvarom skalného hrebeňa, na ktorom je postavený. Keďže ho z troch strán obkolesujú strmé svahy meandrovej doliny, jediný možný prístup do hradu je z južnej strany po osi hrebeňa. Najzraniteľnejšie miesto na južnej strane hradu je posilnené šijovou priekopou, ponad ktorú je postavený drevený most,“ popisujú autori Daniel Kollár a Ján Lacika v knihe Od hradu k hradu, 2.diel.
Do hradu sa vstupuje z mostu cez zalomený priechod bránovej veže chránenej dvojitým bastiónom. Na rozľahlom druhom predhradí obkolesujúcom celý horný hrad stojí pomerne zachovaná budova sýpky. Po obvode tohto predhradia sa vinú takmer súvislé vonkajšie hradby s bastiónmi.
Po východnej strane druhého predhradia sa dostaneme k podpivničenej budove brány, ktorou sa vstupuje na obdĺžnikové prvé predhradie. Väčšina hradných budov leží južne od tohto predhradia. Horný hrad tvorí zvyšok hranolovej obytnej veže, zvyšky palácov a hospodárskych budov a mohutná polygonálna delová bašta v južnom ukončení horného hradu.
Od hradu Čabraď k pevnosti Bzovík
Keď sme si už pozreli hradnú zrúcaninu Čabraď, môžeme sa vybrať na Bzovík. Ide o nenáročný výlet, ktorý vedie Krupinskou planinou a možno ho absolvovať pešo či na horskom bicykli. Hoci je miestami na trase redšie turistické značenie, prevažne otvorená lúčna krajina ponúka dosť orientačných bodov.
Už zo zachovaných častí hradieb Čabraďu sa rýchlo zorientujeme a zistíme, ako postupovať ďalej. Vidno z nich do doliny riečky Litava s viacerými meandrami. Posledný meander z troch strán obtáča skalnú ostrohu s hradom.
Po prehliadke hradu sa teda vrátime kúsok späť na lúku, kde doľava odbočuje úzky chodník. Po ňom zídeme lesom až na ploché dno doliny Litavy pod hradom, kde stojí pár domov a pomerne zachovaná ruina kaplnky. Tu musíme prejsť na druhý breh Litavy a kamenitou cestou vyjsť hore dolinou Konštiarskeho potoka až k osade Konské. Odtiaľto nás dovedie asfaltová cesta až do obce Čabradský Vrbovok. Modro značkovaná trasa tu opustí asfaltovú cestu do Dolného Badína a my sa odbočením vpravo, sledujúc modré turistické značky, cez lokalitu Nad Vrbovkom dostaneme až do Horného Badína.
Z tejto obce to máme do Bzovíka doslova len na skok, ani nie 5 km. Posledné kilometre môžeme absolvovať po asfaltovej ceste, ktorá vedie do Bzovíka priamym severným smerom, alebo si ešte môžeme prechádzku predĺžiť do Uňatína sledujúc modré turistické značky. Z tohto miesta vedie severovýchodným smerom takisto asfaltová cesta do Bzovíka. „Aj keď je dnešný Bzovík „iba“ dedinou, z pohľadu histórie treba naň nazerať takmer ako na mesto, resp. miesto, kde sa rodila história celého Hontu. Už okolo roku 1130 tu comes Lampert zo starého rodu Hont-Poznanovcov založil cisterciánske opátstvo. Krátko nato do Bzovíka prišli mnísi z Moravy, aby opátstvo zmenili na premonštrátske prepošstvo, ktoré sa čoskoro stalo jedným z najväčších feudálnych panstiev Hontu,“ píšu autori v spomínanej knihe Od hradu k hradu.
Pevnosť Bzovík
Pevnosť Bzovík vznikla prestavbou opátstva v prvej polovici 12. storočia. Po prvej svetovej vojne prestal byť objekt obývaný, a tak dochádzalo k postupnej deštrukcii. Počas druhej svetovej vojny bola veža spolu s prestavanými kláštornými budovami poškodená, avšak definitívny úder zasadili miestni obyvatelia, ktorí románske stavby počas vojny a v nasledujúcich rokoch využili ako zdroj stavebného materiálu. V posledných rokoch pevnosť čiastočne zrekonštruovali.
Vstupná brána sa nachádza na pravej strane severného obranného múru, v blízkosti severozápadnej nárožnej delovej bašty. Ďalšie tri podobné bašty stoja vo zvyšných nárožiach. Hradby medzi baštami spolu vytvárajú štvoruholník s takmer štvorcovým pôdorysom. Na vonkajšej strane kamenných hradieb je dodnes viditeľná obranná priekopa. Na vnútornej strane severných a západných hradieb vidno základy niekdajších hospodárskych a prevádzkových budov.
Kláštor na vnútornom nádvorí pevnosti sa tiež zachoval len v základoch. V nich je identifikovateľný rajský dvor, ako aj kláštorný kostol s gotickou svätyňou. Jediným obnoveným objektom je zastrešená kamenná stavba hradnej kaplnky.
Prečítajte si tiež
Hont a jeho kamenné obydlia,
skalné skrýše Dúpence a Tesárska roklina.
Asi najznámejšia povesť, viažuca k tejto udalosti, hovorí o tom, že odvtedy sa noc čo noc po múroch pevnosti prechádza veľmi utrápený a zúfalý prízrak dcéry urodzeného pána Žigmunda Balassu. Mnísi, ktorých vyhnal z kláštora jej otec, ju totiž uniesli, zúrivo sa na nej vyvŕšili a v utrpení ju nevinnú pripravili o život. Ona však chúďa ani po smrti nenašla pokoj, a tak sa každú noc tmolí po múroch a srdcervúco stoná a narieka.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Dajama,
kniha Od hradu k hradu, 2.diel.
