Hont a jeho kamenné obydlia, skalné skrýše Dúpence a Tesárska roklina

LinkedIn

Máte už trošku pochodený Hont? Krásny región, ktorý sa zvykne nazývať aj Poiplie a jeho územie je totožné s bývalou Hontianskou župou. Túto južnú oblasť na rozhraní medzi západným a stredným Slovenskom tvoria mestá Banská Štiavnica, Krupina, Šahy, Dudince a okolité menšie či väčšie obce. Kraj vína a medu, minerálnych a termálnych prameňov, ale tiež kraj legendárnej Sládkovičovej Maríny.
Pozývame vás na malú prechádzku po tomto regióne. V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska vám ukážeme kamenné obydlia, národnú prírodnú pamiatku Tesársku roklinu a tiež skalné skrýše Dúpence.
Pripravení? Tak vyrážame 🙂

 

Jedinečný Hont

mapa HontOriginalita Hontu tkvie práve v jeho pôvodnosti, ktorú nachádzame napr. v architektúre dedinských domčekov, v starobylých pomníkoch na tunajších cintorínoch, v zachovávaní tradícií (no nie preto, že folklór je práve teraz trendom), ale aj v nádhernej prírode, ktorá bola predmetom záujmu a obdivu dokonca i pre polyhistora Andreja Kmeťa.
Dôvodov, prečo zavítať do tohto kraja, je veľa. „Ak ste gurmán, vyberte sa trebárs na podujatie Tradičná chuť Hontu. Ak ste nadšenec krojov a ľudovej kultúry, nenechajte si ujsť Hontiansku parádu. Na svoje si prídu aj prívrženci dobrého vína či histórie. Romantické duše navyše ocenia voňavú nádheru agátových lesov koncom mája alebo cvrlikanie cikád počas letných dní, pripomínajúce Stredomorie,” radí Anna Medzihradská v časopise Krásy Slovenska.

 

Spájať Hont iba s Banskou Štiavnicou – hoci jej nemožno nepriznať punc výnimočnosti – znamená ukrátiť sa o množstvo iných, menej známych krás.
Hont sa dá obdivovať vo všetkých ročných obdobiach a za každého počasia. Prvá zastávka – kamenné obydlia.

 

Múzeum a kamenné obydlia v Lišove

Nájdete ich a najjužnejších výbežkoch Štiavnických vrchov v neveľkej dedinke Lišov. V obci je toľko zaujímavostí, že návštevník si ich v priebehu jedného dňa sotva stihne všetky poriadne obzrieť.
Lišovské múzeum je komplex a skladá sa z etnografickej časti, Lišovskej izby, predstavujúcej klasické zariadenie domu zo začiatku 20. storočia. Medzi exponátmi uvidíte typické predmety dennej spotreby, poľnohospodárske náradie, remeselnícke nástroje a je tu aj tkáčska miestnosť s fungujúcimi stavmi. Súčasťou komplexu je tiež keltské obydlie postavené z dreva, pričom steny s hlinenou omietkou sú prepletané lieskou a stavba je bez jediného klinca.

Lišovská izba Hont

Galéria masiek HontPrehliadka múzea pokračuje v Galérii masiek. Ide o ojedinelú expozíciu, ktorá obsahuje viac než štyristo masiek a väčšina z nich je darom od zberateľa Martina Davida Clarka. Zbierku tvoria mnohé unikáty s historickou i umeleckou hodnotou, nájdeme medzi nimi masky africkej proveniencie, ďalšie sú z Ameriky, Ázie a Európy. Ak ste priaznivcom selfie, ochotní sprievodcovia v múzeu majú pochopenie aj pre túto záľubu – zaodejú vás do fašiangových masiek a odfotia na pamiatku. Šanca, že vás takto nikto nespozná, je veľmi vysoká. V budove galérie sa zároveň nachádza aj obchodík, kde nájdete jedinečné handmade výrobky z Lišova a okolia, napr. víno, med či biokozmetiku.

Prejdeme dedinou popri malebných vínnych pivniciach, nazývaných chyžky (úvodné foto článku), a lesná cesta nás zavedie k ďalšej kuriozite – historickým tufovým obydliam vysekaným ručne do skaly. Údajne vznikli v čase tureckých vpádov ako úkryt pre obyvateľov a boli obývané až do päťdesiatych rokov 20. storočia. Interiér tvorí viac miestností rôznej veľkosti, za zmienku stojí najmä niekoľko metrov dlhá chodba smerujúca do svahu alebo malá kuchyňa so zadymeným stropom a dierou namiesto komína. Pri troche fantázie si ľahko predstavíte horiaci oheň v peci, ktorého plamene sa večer čo večer odrážajú na kamenných stenách i na tvárach ľudí, oddychujúcich po dennom zhone.

kamenné obydlia Hont

 

Hontianske Tesáre – Dúpence

Druhý cieľ našej cesty bol neďaleko Lišova, obec Hontianske Tesáre. Tamojšie Dúpence (niekedy je uvádzaný aj tvar Dúpänce) sú dávne skalné skrýše vytesané do svahu. Nachádzajú sa ďalej od centra obce a sú aj ťažšie dostupné, čiže teória, že slúžili ako útočiská ľudu počas vpádov Turkov v 16. a 17. storočí, je dosť pravdepodobná. Ostatne, nasvedčuje tomu aj ich názov, keďže význam slova dúpä je brloh, pelech, skrýša, úkryt, diera… Dokonca sa traduje, že tieto obydlia vznikli ešte skôr, v časoch tatárskych bojov (prvá polovica 13. storočia).

Jednotlivé obydlia získali svoje pomenovania podľa počtu vytesaných dier – horná a dolná Jednodierka, Dvojdierka, Osemdierka. Viac sa o nich dozviete z informačných tabúľ, ktoré sú na prístupovej cestičke, kopírujúcej hranicu lesa. Výstup k niektorým je trošku náročnejší, niekde cez strmú šmykľavú skalu, inde dochádza k erózii pôdy, a preto tu osadili rebrík (Dvojdierka), skoby s lanom (horná Jednodierka) či s reťazou (Osemdierka).

 

Národná prírodná pamiatka Tesárska roklina

Tesárska roklina HontV katastri obce Hontianske Tesáre sa nachádza ešte jeden nevšedný magnet pre turistov – kaňonovité údolie, ktoré vzniklo prerezaním sa miestneho vodného toku cez skaly vulkanického pôvodu. Len niekoľko sto metrov od Osemdierky nás delí od vstupu do hlbokej Tesárskej rokliny, ktorá všetkým, čo sem zavítajú, vyráža dych.

Prístup k lokalite, vyhlásenej pre svoju výnimočnosť za národnú prírodnú pamiatku, je po červeno značenom turistickom chodníku. Stačí prejsť po jednej lávke a potom preliezť cez skaly a naplavené drevo. Popritom možno obdivovať fascinujúco vytvarované kamene i úzky priestor medzi skalnými stenami, ktorým voda vymodelovala zaoblené tvary.
Fungujú ako skvelá učebnica geológie, môžeme sa na nich názorne učiť sedimentáciu – usadzovanie a vrstvenie hornín. Literatúra udáva, že sa tu nachádzajú aj štyri vodopády, pričom najväčší z nich má výšku osem metrov. Ale toto tvrdenie sme nemali možnosť overiť si, pretože kaňon bol takmer vyschnutý, ako vraj býva väčšiu časť roka. Len na samom konci sme zaregistrovali tenkú stužku vody padajúcej zhora, ktorá obmývala zadnú stenu rokliny.
Môžete vyskúšať aj túto túru.

Naša radosť z toho, že na vlastné oči vidíme niečo, čo vzniklo pred miliónmi rokov, môže byť pre iných zvláštna a nie každý ju musí pochopiť. Odchádzali sme očarení nádherou, na ktorú sme nenachádzali slová, uvedomujúc si, že roklina okolo nás (rovnako ako väčšina útvarov zemského povrchu) má za sebou omnoho dlhšiu históriu, než akou sa môže pochváliť ľudský rod.

keltské obydlia na Honte

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska, 5-6/2020
Objednajte si tento časopis a získajte výhody.
Text: Anna Medzihradská
Foto: Anna Medzihradská a Miloš Medzihradský, Wikipedia.

časopis Krásy Slovenska


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Milan

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.