Nádherný barokovo-klasicistický kaštieľ vo Svätom Antone postavili v 18.storočí na mieste staršieho opevnenia. Strieborné príbory, porcelánové súpravy, majolika, nové pece a osobné veci šľachtických majiteľov… Očarí vás bohatými interiérmi, originálnymi umeleckými dielami a jedinečnou poľovníckou expozíciou.
Obklopený je rozľahlým anglickým parkom a rozhodne predstavuje jednu z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok na strednom Slovensku.
Od roku 1962 funguje ako múzeum a od roku 1985 je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Svätý Anton – ako sa tam dostať?
Zadajte si do navigácie Svätý Anton 291 alebo GPS: 48.4219° N, 18.9402° E.
Autom: Z Banskej Štiavnice vedie cesta cez Štiavnické Bane, pokračujte na Svätý Anton (cca 10 km). Parkovanie je priamo pri múzeu.
Vlakom/autobusom: Z Banskej Štiavnice do Svätého Antona linkovým autobusom, následne pár minút pešo.
Pešo/na bicykli: Vhodné trasy z Banskej Štiavnice cez Sitno, ideálne na turistiku aj cykloturistiku.
Otvorené majú od novembra do marca: utorok až sobota 9:00–15:00 (obedňajšia prestávka 12:30–13:00). Zatvorené pondelky, nedele a sviatky.
Vstupné je 5 € (dospelí), zľavnený lístok cca 2,50 €.
História a architektúra kaštieľa
Pôvodne tu stával malý hrádok z 15. storočia, prestavaný v 16. storočí a to talianskym staviteľom Giulio Ferrari na opevnenie pri obrane Banskej Štiavnice pred Turkami. O jeho výstavbu sa zaslúžili renomovaní stavitelia Johann Jensen Hoffer z viedenského muránskeho cechu a sliezsky sochár Dionýz Ignác z pamäti.
Stavba symbolizovala kalendár roka – mala 4 brány (= ročné obdobia), 12 komínov (= mesiacov), 52 izieb (= týždňov), 7 arkád (= dní v týždni) a 365 okien (= dní). Dnes, po prestavbe to však už nemožno potvrdiť.
A propos, o kaštieli Svätý Anton kolujú rôzne legendy. Napríklad ako sa lesným zvieratám nepáčilo, že František Koháry loví zver aj v období, keď sa nemá strieľať. Aby ho potrestali, uniesli mu dcéru. Následne zasadal zvierací súd a vyriekol ortieľ: jeho rod vymrie po meči. Tak sa aj stalo.
Jediný Františkov syn zomrel ako trojročný, keď sa dcéra posledného Koháryho vydala.
Interiéry a expozícia
V interiéroch nájdete zachované originálne zariadenie z baroka, rokoka a empíru – bohaté fresky, tapety, maľby, pôvodný nábytok.
Zlatý salón s vybavením v štýle Ľudovíta XVI. Určite odporúčame pozrieť sedaciu súpravu vyrezávaná z lipového dreva. Je zlátená 24-karátovým zlatom. Túto sedaciu súpravu darovala Mária Terézia svojej najmladšej dcére Márie Antoinette ako svadobný dar. Sedaciu súpravu získal Ferdinand Coburg na aukcii v Paríži okolo roku 1930.
Vzťah majiteľov k exotike, ktorý bol pre šľachtu typický v 18. a 19.storočí, vidno na zariadení čínskeho salóna.
Páni vtedy radi cestovali, takže zo svojich ciest si nosili rôzne zbierkové predmety. Je tam napríklad zaujímavý sekretár nazývaný japonský etažér, ktorý je zdobený štyrmi japonskými technikami. Salón je tiež zariadený sedacou súpravou, ktorá je zlátená 18-karátovým zlatom.
Zaujímavosťou sú aj keramické súdky, ktoré v minulosti slúžili ako ohrievač na nádoby. Nemajú dno, čiže sa tam dávala horúca voda alebo žeravé uhlíky a keď sa súdky nahriali, tak dámy potom na nich sedávali.
Pozornosť púta aj izba tapetovaná dobovými ilustráciami najmä z francúzskych humoristických časopisov.
Jedinečná poľovnícka expozícia
K záľubám majiteľov kaštieľa vo Svätom Antone patrilo poľovníctvo. Na prízemí sa nachádza najväčšia poľovnícka expozícia na Slovensku. Sú tam stovky trofejí, lovecké zbrane, diorámy sokoliarstva, kynológie, rybárstva. Tieto expozície sú vo viacerých miestnostiach a chodbách.
V poľovníckej jedálni môžete vidieť, ako sa kedysi v kaštieli stolovalo. Sú tam tiež zvyšky dobového medeného riadu a pre deti sú veľmi zaujímavé preparáty poľovnej zveri.
Mimochodom, v jedálni sa zachoval originál jedálneho lístka z roku 1909. Panstvo si vtedy pochutnávalo na dusenej sviečkovej, husacine, kačkách či na čerešniach v rume. No a dobré jedlo zapíjali francúzskymi vínami.
Šľachtici dbali nielen o svoje žalúdky, ale aj o veci duchovné. Barokovú svätyňu Nanebovzatia Panny Márie pristavili v polovici 18. storočia. Interiér zdobia fresky rakúskeho maliara Antona Schmidta, ktorý v tom čase pôsobil v stredoslovenských banských mestách.
Park a okolie
Areál zahŕňa približne 5 ha anglického parku a 25 ha lesoparku, s jazerami, kaskádami, altánmi, mostíkmi a umelou grottou („pekelník“).
Kedysi tam stál 120‑ročný sekvojovec mamutí, ktorý zasadili Coburgovci. Vyschol v 90‑tych rokoch a nahradil ho nový strom, ktorého kmeň je vystavený v interiéri kaštieľa.
Je tam dômyselný vodný systém, ktorý je napájaný niekoľkokilometrovým náhonom do Kopeckého potoka. Sú tam dve jazierka, ktoré sú pospájané kaskádami a rôznymi vodopádmi. Predpokladá sa, že park zažil najväčší rozkvet okolo roku 1750, keď bol kaštieľ dostavaný do štvorkrídla. V súčasnosti je park voľne prístupný a je veľmi obľúbený, či už pre miestnych obyvateľov alebo pre návštevníkov kaštieľa.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Slovensko v obrazoch, Wikipedia
