Desať rokov po udalostiach, ktoré zmenili jeho život, sa Mackenzie Allen Phillips musí znovu postaviť tvárou v tvár smrti svojej dcéry. Tentoraz však nejde o návrat do minulosti, ale o oveľa ťažšiu otázku: čo urobiť s bolesťou, keď človek, ktorý ju spôsobil, ešte stále žije?
Je tu novinka Opäť v chatrči.
Keď sa William Paul Young v roku 2007 pustil do príbehu Mackenzieho Allena Phillipsa, vytvoril román, ktorý postavil do centra jednu z najťažších otázok vôbec: ako môže človek veriť v Boha po tragédii, ktorá zničila jeho rodinu?
Mack v Chatrči prišiel o svoju malú dcéru Missy. Jej zmiznutie a vražda ho pripravili nielen o dieťa, ale aj o istotu, že svet má nejaký zmysel a že Boh je skutočne nablízku. Práve stretnutie v tajomnej chatrči sa stalo začiatkom jeho vnútorného zápasu s bolesťou, vierou a odpustením. V novom románe sa k Mackovi vraciame o desať rokov neskôr. Missy by v tom čase oslávila šestnáste narodeniny. Čas síce plynie, no niektoré rany sa jednoducho nezahoja tým, že prejdú roky.
Mack žije s manželkou Nan ďalej, no ich spoločný život poznačila strata, ktorá sa nedá len tak odložiť do minulosti. Obaja smútok spracovali inak a ich vzťah nesie následky toho, čo sa stalo. A potom príde telefonát, ktorý Mackovi opäť obráti život naruby.
Má navštíviť väzňa odsúdeného na smrť.
Je to muž, ktorý uniesol a zavraždil Missy.
Najťažšia otázka nie je, kto je vinný
Young tentoraz nestavia príbeh iba na tajomstve alebo dramatickom stretnutí vo väzení. Omnoho viac ho zaujíma to, čo sa odohráva v človeku, ktorý musí s následkami zločinu žiť. Mack nemusí pochybovať o tom, kto je vrahom jeho dcéry. Nemusí hľadať dôkazy ani zisťovať, čo sa stalo. Vie to. A práve preto je jeho situácia taká ťažká.
Čo znamená odpustenie, keď obeťou nie je človek, ktorý vám rozbil vzťah alebo vám ublížil slovami, ale vaše dieťa?
Dá sa odpustiť vrahovi? A ak áno, znamená odpustenie zároveň zabudnutie?
Young sa týmto otázkam vyhýbať nechce. Naopak, stavia ich priamo doprostred príbehu. Odpustenie tu nie je prezentované ako jednoduché rozhodnutie typu „od zajtra už sa nehnevám“. Mack si musí prejsť vlastným hnevom, odporom, pochybnosťami aj pocitom nespravodlivosti. Práve v tom môže byť pokračovanie zaujímavé aj pre čitateľa, ktorý pôvodnú Chatrč vnímal predovšetkým ako duchovný román. Opäť v chatrči totiž nie je len o viere v Boha. Je aj o tom, čo s človekom urobí trauma.
Vrah ako dôležitá postava príbehu
Najsilnejší konflikt knihy vzniká v momente, keď sa Young rozhodne pozrieť aj na človeka, ktorého by sme najradšej vôbec nechceli pochopiť. Mackov protivník nie je abstraktné zlo. Je to konkrétny človek, ktorý urobil niečo desivé a nenapraviteľné. Zároveň však román kladie nepríjemnú otázku: čo všetko môže stáť za tým, že sa z človeka stane páchateľ?
V príbehu sa preto objavujú témy zneužívania, duševného utrpenia a medzigeneračnej traumy. Nejde pritom o to, aby sa zločin ospravedlnil. Skôr o pokus pochopiť, odkiaľ sa zlo berie a čo sa s človekom deje, keď sa jeho vlastný život začne rozpadať. Práve tu sa kniha dostáva na veľmi tenký ľad.
Pre obeť totiž môže byť predstava, že treba pochopiť páchateľa, mimoriadne bolestivá. Pochopenie totiž ešte neznamená ospravedlnenie. A odpustenie zase nemusí znamenať, že zločin prestane byť zločinom. Young tieto hranice skúma prostredníctvom Mackovho príbehu.
Na pokračovaní je zaujímavé aj to, že Young sa vracia k postave, ktorú čitatelia poznajú takmer dve desaťročia. Chatrč sa stala medzinárodným bestsellerom a jej príbeh sa neskôr dostal aj do kín. Akademická literatúra pritom upozorňuje, že pôvodný román výrazne pracoval s otázkami teodicey, teda s problémom, ako vysvetliť existenciu utrpenia a zla vo svete, v ktorom má byť Boh dobrý a všemocný. Aj preto sa nový román nemôže jednoducho vrátiť k rovnakým otázkam a tváriť sa, že sa nič nezmenilo. Mack už nie je muž bezprostredne zasiahnutý tragédiou. Je to človek, ktorý s ňou žil desať rokov.
A to mení všetko.
Najťažšie obdobie už možno pominulo, ale jazva zostala. Človek sa naučí fungovať, pracovať, rozprávať sa s ľuďmi, oslavovať narodeniny či sedieť pri večeri. Lenže niekedy stačí jediná veta alebo dátum v kalendári a všetko sa vráti. Presne do tohto priestoru Young nový príbeh zasadzuje.
Dá sa také niečo odpustiť?!
Jednou z najzaujímavejších rovín knihy je rozdiel medzi odpustením a zabudnutím. Mack nemôže zmeniť to, čo sa stalo. Nemôže vrátiť Missy život. Nemôže vymazať spomienky a nemôže zabezpečiť, aby tragédia nikdy neexistovala. Môže však zmeniť spôsob, akým bude s touto bolesťou žiť. A práve tu sa dostáva do hry samotné vykúpenie, ktoré naznačuje aj podtitul knihy. Nie nevyhnutne vykúpenie páchateľa. Ale možno vykúpenie človeka, ktorý zostal žiť.
Young tým otvára tému, ktorá presahuje rámec kresťanského románu. Človek môže byť celé roky väzňom vlastného hnevu, pocitu nespravodlivosti alebo otázky „prečo práve ja?“. Niekedy sa odpoveď nedá nájsť. Možno však existuje spôsob, ako prestať nechať jednu tragickú udalosť určovať celý zvyšok života.
Neponúka jednoduché odpovede
Opäť v chatrči nie je oddychové čítanie. Už samotná východisková situácia je emocionálne náročná a Young sa zámerne dotýka tém, pri ktorých neexistujú jednoduché odpovede. Je to kniha o rodičovskom smútku, manželstve poznačenom stratou, viere, ktorá prechádza skúškou, ale predovšetkým o odpustení. Ako čitateľ pritom nemusíte so všetkými autorskými odpoveďami súhlasiť. Práve naopak. Youngov príbeh môže vyvolať otázky, pri ktorých si každý bude musieť nájsť vlastnú hranicu.
Existujú skutky, ktoré sa odpustiť nedajú?
Musí odpustenie znamenať zmierenie?
Môžeme niekomu odpustiť a zároveň trvať na tom, že musí niesť následky svojich činov?
A napokon tá najťažšia: Čo ak odpustenie nie je darom pre vinníka, ale spôsobom, ako oslobodiť samotnú obeť?
Zdroj a foto: Lepsiden.sk, AI vizuál, Tatran
