Banská Štiavnica. Zaľúbená, historická a malebná

Jedno z najkrajších mestečiek na Slovensku, ktorú občas prezývajú aj slovenská Verona. Na jej prejdenie a vychutnanie si uličiek, historických pamiatok pokojne postačí jeden deň. Ale odporúčame stráviť tam aspoň pár dní a vyrážať na výlety do okolia – tajchy (Počúvadlo, Klinger ai.), Kaštieľ vo Svätom Antone, neďaleký Salamander rezort, samozrejme Kalváriu, tiež štôlne, či turistické výlety, napríklad na Sitno.
Veľa pekného však ponúka aj samotná Banská Štiavnica, tak sa poďme po nej poprechádzať – ukážeme vám, čo sa oplatí vidieť a navštíviť. Nižšie nájdete aj fotogalériu.

Ako sa tam dostať?

Banská Štiavnica sa nachádza v Banskobystrickom kraji, v regióne Hont, južne od Žiaru nad Hronom. Je v nadmorskej výške cca 620 m.n.m. a historické centrum je kopcovité, na čo sa treba pripraviť 🙂 Má necelých 10.000 obyvateľov.
Ak idete zo západu (od Bratislavy, Trnavy, Nitry), v Žarnovici odbočte na Hodrušu-Hámre a ďalej pokračujte na Banskú Štiavnicu (budete prechádzať napríklad aj okolo Bane Storovšechsvätých, kde sa môžete na minútku zastaviť).
Z východu a zo severu je ideálne zísť z R1 pred Hronskou Breznicou pri Kolibe Štiavnická Anča smerom na juh, na Kozelník, Banskú Belú a Banskú Štiavnicu.

Ubytovanie a jedlo

Odporúčame ubytovať sa priamo v historickej časti, je tam dostatok hotelíkov a penziónov. Pozor však na hlavnú ulicu Andreja Kmeťa, kde sú mačacie hlavy a pomerne rušná premávka, takže ak máte okno práve na túto ulicu, bude mať skorý ranný budíček.
Keďže v historickom centre sa nedá parkovať (len pre rezidentov), väčšinou majú ubytovacie zariadenia parkovisko na okraji, približne 500 až 800 metrov ďalej. S tým treba rátať, že na odstavnom parkovisku necháte auto a potom šliapete k hotelu.

Priamo v historickej časti je niekoľko pekných a dobrých reštaurácií. My sme odskúšali a vrelo odporúčame napríklad Pod Klopačkou (ulica Andreja Sládkoviča). Dobré, chutné jedlo, krásny výhľad z terasy, k jedlu dávajú grátis karafu vody a malé predjedlo.
Ak ste vegetarián/vegán, skúste Lemberg bistro, kde nájdete jedla z rôznych kútov sveta, ako Vietnam, Taliansko, Gruzínsko, Ukrajina, Thajsko, Azerbajdžan ap. Príjemné prostredie, pekné štýlové bistro.
Ďalšie obľúbené reštaurácie sú Tratória, Coburg (ak máte radi burgre), Pivovar Erb, reštaurácia Kachelman (skúste pizzu) a 4Sochy.

Na koláčik, kávičku alebo dobrú zmrzlinu odporúčame Moja Marína na ulici Andreja Kmeťa – štýlové prepojenie starého s moderným, pekné priestory, výborná zmrzlina, robia tam aj raňajky.
Určite sa zastavte aj v kaviarni Divná pani (je to aj hotel, priamo na ulici Andreja Kmeťa). Má originálny dizajn, príjemnú atmosféru a kaviareň tvoria rôzne miestnosti – každá inak vyzdobená, v inom štýle. Divná pani má evidentne rada knihy, pretože tie nájdete doslova všade.

Banská Štiavnica

Banská Štiavnica leží v členitej krajine uprostred Štiavnických vrchov, takže pri prechádzke budete prekonávať neustále prevýšenie – hore kopcom, dolu, hore… Medzi najnižším a najvyšším miestom prechádzkovej trasy je výškový rozdiel asi 100 m. V rámci celého mesta je to aj viac.

Prechádzku môžete začať od autobusovej alebo železničnej stanice, ako to navrhuje Ján Lacika, skúsený cestovateľ a fotograf v knihe Najkrajšie mestské prechádzky (Dajama, 2017).

Prejdeme okolo gotického Kostola sv. Alžbety a najväčšou budovou, ktorú po ceste minieme, je bývalá tabaková továreň postavená v roku 1871 na zamestnanie žien baníkov pri ručnej výrobe cigár. „V parčíku v dolnej časti Kammerhofskej ulice, nadväzujúcej na Dolnú ulicu, naďabíme v parčíku na prvú z historických štiavnických baní. Zopár schodíkov vedie dolu k vchodu do štôlne Glanzenberg,“ upozorňuje Ján Lacika. „Slovenské banské múzeum ju sprístupnilo verejnosti a prehliadka takmer polkilometrovej trasy trvá necelú hodinu.“

Zaujímavú expozíciu tohto múzea o baníctve na Slovensku môžeme vidieť v Kammerhofe, v rozmernej historickej budove, z ktorej kráľom menovaný komorský gróf riadil ťažbu rúd a iné hospodárske aktivity v meste.

Štiavnický trotuár aj Nácko

Od križovatky s Akademickou ulicou sa hlavná mestská komunikácia nazýva Ulica Andreja Kmeťa. Zvýšený chodník na pravej strane ulice je populárnym štiavnickým korzom, ktorý miestni obyvatelia nazývajú Trotuár. Všimnite si sochu Andreja Kmeťa. Bol to rímskokatolícky kňaz, slovenský polyhistor, historik, botanik a etnograf. Bol jeden z prvých slovenských vzdelancov, ktorý sa systematicky venoval archeológii. Jeho súčasníci ho nazývali slovenský Schliemann.

Na začiatku Trotuáru je socha Štiavnického Nácka. Ide o neexistujúcu postavu miestneho vtipkára. Autorom 160 centimetrov vysokého diela z liateho bronzu je akademický sochár Anton Gábrik. Postavičku si miestni vymysleli pre radosť a uvoľnenie.

Nový zámok

V samom strede historickej Banskej Štiavnice stojí gotický Kostol sv. Kataríny, nazývaný aj slovenský, lebo už v 17. storočí sa v ňom kázalo po slovensky. Pri kostole zabočíme doľava na Novozámockú ulicu. Popri malom pivovare a zrekonštruovanej synagóge vystúpime na parkovisko pod Novým zámkom.

Cesta z parkoviska na východ vedie k židovskému cintorínu s orientálne vyzerajúcim domom smútku. Z cesty sa nám ponúkajú krásne výhľady na mesto, avšak ešte lepšie naň uvidíme z okien Nového zámku s expozíciou o vojnách s Turkami. Neďaleko od gotického Kostola Panny Márie Snežnej pri parkovisku leží Piargská brána, vybudovaná v 16. storočí ako súčasť mestského opevnenia.

Hrob Sládkovičovej Maríny

Na cintoríne pri bráne ľudia navštevujú hrob Márie Pischlovej, pre ktorú zložil básnik Andrej Sládkovič najkrajšiu slovenskú báseň o láske, Marínu. Dom, v ktorom žila, stojí pri tzv. Slovenskom kostole.

Od cintorína sa po Sládkovičovej ulici vraciame do centra mesta. Prejdeme popri historickej Klopačke a pri renesančnom Belházyovskom dome zahneme ku štiavnickej radnici. Na nádvorí domu povyše evanjelického kostola je vchod do priestorov s najväčším pohyblivým betlehemom na Slovensku.

Starý zámok

Kúsok od súsošia Panny Márie na Radničnom námestí sa začína schodisko vedúce ku Starému zámku, mestskému hradu, ktorý vznikol v 13. storočí okolo opevneného farského kostola. Bývalý kostol v strede areálu prestavali na renesančnú pevnosť.
Prehliadka hradných expozícií Slovenského banského múzea s lektorom trvá hodinu. Zahrnuje aj vyhliadku z barokovo upravenej vstupnej veže.
Viac o Starom zámku a Novom zámku si prečítajte v tomto našom článku.

FOTOgaléria – Banská Štiavnica:

Po prehliadke sa po Starozámockej ulici dostaneme na horný koniec Námestia Sv. Trojice. V strede najkrajšieho námestia v meste stojí morový stĺp s barokovým súsoším Sv. Trojice umiestneným na vrchole. Každá z budov námestia je hodnotnou historickou pamiatkou.
V spodnej časti námestia nájdete aj známu Banku lásky, ktorá však nedávno horela a aktuálne tam prebieha rekonštrukcia.

Východnú stranu zapĺňajú honosné paláce bohatých mešťanov a banských podnikateľov. V dome s peknou renesančnou fasádou na opačnej strane námestia sídli Galéria Jozefa Kollára.
Dominantnou stavbou západnej strany námestia je Hellenbachov dom, nazývaný aj Berggericht, pretože v ňom sídlil banský súd. Dnes je domovom mineralogickej expozície Slovenského banského múzea. Na nádvorí nájdeme vstup do sprístupnenej štôlne Michal.

Prečítajte si tiež
Banská Štiavnica na starých pohľadniciach.

Prechádzka Dolnou ružovou ulicou

Za rohom Hellenbachovho domu sa začína Dolná ružová ulica. Výstupom po nej sa nám čoraz viac otvára úchvatná panoráma mesta. Ulička, po jednej strane lemovaná starými baníckymi domami, vedie nad areál bývalej Baníckej a lesníckej akadémie.
Budovy najstaršej vysokej školy technického zamerania na svete sú rozložené v parkovej zeleni botanickej záhrady. Areál opustíme bránou pod schodiskom pred budovou Strednej odbornej školy lesníckej. Po Akademickej ulici sa dostaneme späť do centra mesta.

Pred jej vyústením na Kammerhofskú ulicu na ľavej strane stojí Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Pod klasicistickou fasádou stavby, známej aj ako Nemecký kostol, sa skrýva pôvodne románska Bazilika z 13. storočia. Vedľa kostola vidno zvyšky dominikánskeho kláštora. Na križovatke pri soche Andreja Kmeťa sa prechádzka končí.