Trénovanie mozgu naozaj funguje a mali by sme sa mu venovať podobne ako tréningu tela. Prečo posilňujeme ruky, nohy, beháme, cvičíme pilates, jogu, hráme rôzne športové hry…ale mozog si podobne netrénujeme?
Množstvo novinových článkov označuje tréning mozgu za pseudovedu, čo však nie je pravdivé. Tvrdí to aj špičkový neurovedec Rahul Jandal, ktorého knihy sa predávajú v miliónoch a aj v slovenčine vyšla skvelá kniha Životné lekcie od neurochirurga. V nej dáva tipy a rady, ako si trénovať mozog, ako zlepšovať pamäť, zvládať stres a napätie. Radí, čo robiť, ak chcete dosahovať lepšie výsledky v škole; ako sa stravovať, aby ste podporili činnosť mozgu.
Pozrite si jeho 7 jednoduchých tipov, ako si udržiavať mozog vo forme.
Udržiavajte si mozog vo forme
Rahul Jandial vyvracia mnohé mýty a vysvetľuje ich z pohľadu vedy, nie dojmológie. Aj preto sú jeho rady overené, účinné, samozrejme každý sme iný, takže aj vplyv býva rôzny. No určite ich treba vyskúšať – napokon, tréning mozgu prospieva podľa zistení vedcov aj zdravým mladým ľuďom.
1. NAUČTE SA CUDZÍ JAZYK
1. NAUČTE SA CUDZÍ JAZYK Učiť sa nový jazyk, aj keď ho nebudete ovládať dokonale, je skvelý spôsob, ako podporiť neuroplasticitu ľavého spánkového laloka. Naša schopnosť komunikovať vychádza z funkcie nejasne ohraničenej oblasti; čím viac miesta pre ňu využijete, tým väčšie budú kognitívne rezervy, z ktorých môžete čerpať vo vyššom veku.
Takže pustite sa do nového jazyka, aj keď viete, že sa ním možno nikdy nenaučíte dokonale hovoriť. Že ho možno využijete raz za pár rokov na dovolenke. Naučte sa pár desiatok alebo stoviek slovíčok, čítajte jednoduché texty alebo počúvajte podcasty, ktorých je dnes už naozaj dostatok: aj pre úplných začiatočníkov, kde sa vysvetľujú základné pravidlá, frázy, slová.
2. NA CESTÁCH SA VYHNITE POUŽÍVANIU GPS
Hlavná oblasť pamäti v mozgu, hipokampus, funguje aj ako GPS. Existujú špecializované neuróny (volajú sa mriežkové bunky), ktoré nás navigujú v meste alebo v metre. Nie náhodou sú práve tieto bunky súčasťou tkaniva, ktoré sa stráca pri Alzheimerovej chorobe, čo v ťažkých prípadoch vedie k dezorientácii. Preto je lepšie riadiť sa vnútorným kompasom namiesto aplikácie Google mapy v mobile. Je to vynikajúci spôsob rozvíjania neoceniteľnej schopnosti priestorovej orientácie.
3. POUŽÍVAJTE NEDOMINANTNÚ RUKU
Ďalší zaujímavý tip Rahula Jandiala na podporu zdravia mozgu. „Ak nie ste obojručný, skúste viac zapájať nedominantnú ruku. Prinútite tým motorické oblasti v mozgovej kôre zamestnať nečinné bunky. Vynikajúci spôsob, ako zapojiť každú ruku osobitne aj obidve naraz, je naučiť sa hrať na hudobnom nástroji,“ vysvetľuje vo svojej knihe Životné lekcie od neurochirurga.
4. BUĎTE HRAVÍ
Kreativita je čosi ako dospelácka verzia hry. Detské hry a tvorivosť dospelých spolu úzko súvisia, takže sa nebojte sadnúť v detskej k svojmu drobcovi a hrajte sa s ním. Alebo vonku na ihrisku, či kdekoľvek.
Psychologička Sandra Russová z Case Western Reserve University viac ako 20 rokov skúmala súvislosť detských hier s tvorivosťou dospelých. Prostredníctvom hier sa deti učia spracovávať emócie a osvojujú si procesy, ktoré im pomáhajú experimentovať so schopnosťou riešiť problémy. Russová povzbudzuje rodičov, aby deťom dovolili hrať sa s obyčajnými škatuľami, panvicami alebo s kusmi nábytku. „Hra ich učí osvojovať si celoživotné zručnosti, ktoré môžu preniesť do dospelosti a tvorivo využiť,“ tvrdí a podobne to pôsobí aj na dospelých. Rozvíja to kreativitu, posilňuje spojenia v mozgu.
5. CHOĎTE DO PRÍRODY
Neverili by ste, ako príroda, vonkajší priestor vedia nakopnúť mozog. Občerstvuje ho, dodáva energiu, udržiava vo forme.
Psychológ David Strayer z University of Utah urobil jednoduchý pokus s tridsiatimi mužmi a dvadsiatimi šiestimi ženami. Polovici dal test kreativity ráno pred štvor- až šesťdňovým výletom do prírody; druhá polovica absolvovala rovnaký test po výlete.
Výsledok? Tí, ktorí robili test po zážitkoch v prírode, mali o 50% vyššie skóre ako prvá skupina.
Prírodu odnepamäti oslavovali ako životabudič a inšpiráciu. Ale v súčasnosti trávime príliš veľa času vnútri, prípadne sa presúvame najmä autami, z práce, do obchodu, potom domov…
Samozrejme, nemusíte stráviť týždeň na horskej túre, aby vaša tvorivosť mohla načerpať nové sily z pobytu vonku. Stačí aj tridsaťminútová prechádzka v okolí vášho bydliska, pracoviska alebo školy. Albert Einstein mal vo zvyku chodiť každý deň pešo dva kilometre do práce a z práce na Princetonskej univerzite. Trocha pohybu, čerstvý vzduch, striedanie ročných období – to všetko poháňa náš kreatívny mozog.
Prečítajte si tiež
Ako sa mozog s nami zahráva?
9 trikov, na ktoré si dávajte pozor.
6. SOCIÁLNE KONTAKTY
Neurovedkyňa Emily Rogalski z Northwestern University of Chicago vedie štúdiu dlhovekých, v ktorej sleduje skupinu ľudí 80+, ktorí si udržali kognitívne schopnosti päťdesiatnikov a mozog vo forme.
Účastníkov štúdie si vyberá tak, že im prečíta pätnásť náhodných slov a o pol hodiny ich požiada, aby si ich vybavili. Priemerný osemdesiatnik si zapamätá iba päť slov, priemerný päťdesiatnik deväť.
Jej „superstarci“ si zapamätali najmenej deväť slov a niektorí dokonca všetkých pätnásť! Od rovesníkov sa odlišujú extrovertnosťou a početnejšími sociálnymi kontaktmi. To by nás nemalo prekvapiť, mnohé štúdie už potvrdili súvislosť medzi sociálnymi kontaktmi – s rodinou alebo priateľmi – a nižším rizikom vzniku demencie.
Niektoré štúdie zistili, že osamelosť – pocit izolovanosti – zvyšuje riziko kognitívneho úpadku. Kto sa cíti dobre sám doma pri knihe a šálke čaju, nech si to užíva. Ale ak vám chýbajú ľudia, choďte von. Stretávajte sa s rodinou a priateľmi, choďte do spoločnosti – pomáha to udržiavať mozog fit oveľa dlhšie, ako by sa zdalo.
7. FYZICKÁ AKTIVITA
Nikto už nepochybuje o tom, že fyzická aktivita je najlepší spôsob, ako si udržať a dokonca aj zlepšiť kognitívne zdravie. Nespočetné štúdie potvrdili fakt, že cvičenie priamo podporuje fungovanie mozgu. Napočudovanie, kardio cvičenie sa ukázalo ako najmenej užitočné.
Doktorka Teresa Liu-Ambrosová z University of British Columbia zistila, že silové cvičenie s činkami zlepšuje kognitívne funkcie. „A pre mňa bolo ešte väčším prekvapením, že rovnaké priaznivé účinky zistili v dvoch klinických štúdiách u náhodne vybratých starších dospelých, ktorí sa venovali tradičnému čínskemu bojovému umeniu taiči,“ dodáva neurovedec Rahul Jandial.
Zdroj a foto: Životné lekcie od neurochirurga,
LepšíDeň.sk, Vecteezy.com
