Podvody s jedlom. Ako nás klamú predajcovia a výrobcovia?

Žijeme vo svete marketingových trikov, sociálnych sietí, ktoré sú plné falošnosti a internetu, ktorý znesie všetko. Firmy, výrobcovia aj potravinové reťazce robia, žiaľ, rôzne podvody, ktorými nás klamú, zavádzajú, len aby zvýšili svoje zisky. „Vo svete lacnej globálnej produkcie potravín si nikdy nemôžete byť istí, odkiaľ vaše jedlo pochádza. Hocijaký produkt môže obsahovať rozličné zložky z viac ako desiatich krajín,“ tvrdí britský lekár a spisovateľ Tim Spector, ktorému vyšli v slovenčine už dve knihy, Čo naozaj jeme? a naposledy Jedlom k lepšiemu životu.

Podvody s jedlom

Med riedený lacným cukrovým sirupom. Falošný extra panenský olej. Hovädzie mäso, ktoré je v skutočnosti konské… Podvody s jedlom a potravinami sú miliardový biznis a stále sa vynárajú nové kauzy a aféry. Možno ste videli francúzsky dokument Podvody s potravinami – organizovaný zločin? Vrelo odporúčame, ale netreba chodiť ani tak ďaleko.

Už len keď si pozriete reláciu Na nože!, v ktorej šéfkuchár Martin Novák testuje reštaurácie, vidíte hrôzu, z akej pre nás varia. Zmrazené jedlo, ktoré sa predáva ako čerstvé alebo potraviny dávno po záruke sa nevyhodia, ale zužitkujú, aby neprišli o peniaze.
Spomínaný Tim Spector v knihe Jedlom k lepšiemu životu spomína aj viaceré podvody, na ktoré by sme si mali dávať pozor. Nie sú vôbec ojedinelé, skôr naopak…

Spector využíva množstvo výskumov, vedecky potvrdené informácie a predkladá ich pútavým spôsobom. Vysvetľuje, ako potraviny treba vnímať, ako vyberať tie kvalitné a ako pôsobia na naše telo i zdravie. Odhaľuje marketingové triky, naučí vás správne čítať etikety a vyvedie vás z omylu pri preceňovaných jedlách a potravinách. Hrubá kniha, vyše 600 strán, ale veľmi praktická a plná zaujímavých faktov.
Poďme sa teda pozrieť na pár podvodov s jedlom, ako ich uvádza v knihe.

Kauza s konským mäsom v roku 2013

DNA testovanie ukázalo, že lacné mrazené lazane a hamburgery z viacerých supermarketov obsahujú nie hovädzie mäso, ale konské mäso. Fašírka do burgra z hovädzieho mäsa totiž stojí 55 centov, výroba fašírky do burgera z konského mäsa len 30 centov, čiže skoro polovicu.

Oklamané párky

Kanadská štúdia z roku 2017 zistila, že každý piaty párok obsahuje iné, lacnejšie mäso, ako je uvedené na etikete.
Často sa v reštauráciách zamieňa jahňacie mäso za lacnejšie (alebo sa zmiešava) a to bravčovým mäsom. Býva to aj v indických reštauráciách, pričom je známe, že bravčové mäso moslimovia a židia nejedia.

Klamstvá na obaloch a etiketách

Výrobcovia vedia, že musia osloviť vaše zmysly a tak na obaloch vidíme obrázky zlatých kukuričných polí alebo lúky plné šťastne sa pasúcich kráv. My sa domnievame, že ide o potraviny vypestované v prírode…no v skutočnosti je to vysoko spracovaná zmes rozličných chemických látok.

Nenechajte sa zlákať na označenia „nízkotučný“, „nízkokalorický“, „s vysokým obsahom vitamínov, „bez pridaného cukru“, alebo celkovo „bez…“ rôznych látok. Všetko to má odviesť vašu pozornosť, aby ste sa nezamysleli nad kvalitou daného produktu. Podobne je to s bombastickými označeniami ako „výberová chuť“ alebo „jednotka medzi zákazníkmi“.

Prírodné zloženie a bez prídavných látok

Výrobcovia radi používajú aj tieto označenia v rôznych formuláciách. Pritom „bez prídavných látok“ je takmer nonsens. „V zložení výrobku sa totiž môžu nachádzať prísady, o ktorých sa zatiaľ veľa nevie,“ vysvetľuje Tim Spector. „Tieto zložky sú v zásade chemické látky pochádzajúce z prírody, takže sa nepočítajú medzi umelé prísady, hoci vznikli v laboratóriu.“

Vylepšenia výrobku

Výrobcovia potravín stále využívajú aj zastarané označenia deklarujúce, že produkt má „nízky obsah cholesterolu“ alebo „vysoký obsah zinku“, a to bez akýchkoľvek relevantných dôkazov, ktoré by tieto tvrdenia podporili.

Čo ako spotrebitelia nevidíme…

T.Spector upozorňuje aj na podvody, ktoré nemáme šancu odhaliť. Dochádza totiž k úprave alebo nahrádzaniu niektorých zložiek, falšujú sa dokumenty potvrdzujúce pôvod a pravosť. Alebo je obsah jednotlivých zložiek na etikete zámerne skreslený. Pri mnohých potravinách dokážu výrobcovia zamaskovať, čo všetko výrobok obsahuje a ako dlho k vám putoval.

Aj krajina pôvodu môže byť zavádzajúca. Napríklad etiketa na fľaši olivového oleja tvrdí, že pochádza z Toskánska. Potešíte sa, že to bude kvalitný a chutný olej…ale v skutočnosti môže obsahovať len jedno percento talianskeho oleja. Zvyšných 99 percent tvorí lacný slnečnicový olej alebo olej z výliskov z viacerých krajín. Tým sa znižuje kvalita, aj prínos oleja pre zdravie.