Prečo odborníci toľko odporúčajú konzumáciu jogurtu ako zdravej potraviny? Naozaj nám prospieva, alebo je to len marketingový ťah? Pravdou je, že jogurt nie je len nejaké zahustené mlieko. Jogurt je forma mlieka, ktoré baktérie „fermentovali“, to znamená „predtrávili“. A hoci to na prvé prečítanie nevyzerá vábivo, práve to nám pomáha a prospieva nášmu organizmu. Jogurt pre zdravie. Potvrdzuje to aj dr. Igor Bukovský, podľa ktorého práve baktérie mliečneho kvasenia produkujú ochranné a liečiace látky. „Priaznivo ovplyvňujú aktivitu imunitného systému v celom tele,“ dodáva I.Bukovský.
Baktérie premieňajú časť mliečneho cukru na kyselinu mliečnu a robia z jogurtu takmer jedinečnú potravinu. Najbližšie k nemu je kefír s veľmi podobným účinkom.
Kyslomliečne výrobky, ako jogurt, acidofilné mlieko ap., by sme mali zaradiť do jedálnička aj podľa výživovej odborníčky MUDr. Alžbety Béderovej, ktorá desaťročia pracovala v Poradni zdravia a má veľké skúsenosti. Podľa nej tieto výrobky pozitívne ovplyvňujú vyprázdňovanie čriev, čím sa znižujú hnilobné pochody v hrubom čreve.
Čo sa stane s jogurtom, keď ho zjeme?
Cez žalúdok sa dostane do tenkého a následne do hrubého čreva, kde určité baktérie kyseliny mliečnej blahodarne pôsobia na imunitný systém a tým aj na súvisiace zápalové procesy. A teda nielen v samotnom čreve, ale aj vo zvyšku tela.
Konkrétny dôsledok: náš imunitný systém sa utlmí, znížia sa zápalové procesy. To je práve pri nadváhe a v starobe vítaný postup.
„K tomu, aby sme odolali infekciám, potrebujeme bdelý imunitný systém. Dlhodobo však príliš snaživý obranný systém ničí aj vlastné tkanivo tela. Pri podrobnom skúmaní sú tieto súvislosti príliš komplikované a nie úplne prebádané. Jasné však je, že aj náš imunitný systém v priebehu života stráca na sile,“ vysvetľuje nemecký autor Bas Kast v knihe Stravovací kompas.
Vedie to napríklad k tomu, že sme v starobe náchylnejší na infekcie a sme voči nim bezbrannejší, pričom chrípka alebo zápal pľúc môžu ohroziť náš život.
Pridajte k jedlu jogurt!
Viaceré experimenty výskumníkov Massachusetského technického inštitútu (MIT) v americkom meste Cambridge dokázali zaujímavé veci: nasadili myšiam diétu s vysokým obsahom tuku a cukru, načo zvieratá postupne nielen priberali navonok, ale aj ich vnútorný brušný tuk sa nafúkol ako balón. Vnútorný brušný tuk je z hľadiska techniky látkovej premeny škodlivý, usádza sa vnútri brušnej dutiny a ako žľaza vysiela do tela látky, ktoré spôsobujú zápal. To vedie k rôznym zdravotným komplikáciám.
Prekvapivo sa dalo tomuto stučneniu úplne zabrániť, keď sa myšiam k fast-foodovej strave podával jogurt, ako sa píše v tejto štúdii Plos One. Blahodarný účinok pritom zjavne nevychádza primárne z proteínov alebo iných živín, ako napríklad vápnika, ale z baktérií kyseliny mliečnej.
Pri týchto experimentoch sa preukázalo, že myši na fast-foodovej diéte nebolo potrebné kŕmiť jogurtom, aby sa vyvolal „ zoštíhľujúci efekt“. Stačilo im podávať v pitnej vode baktériu lactobacillus reuteri, ktorá sa nachádza v kyseline mliečnej.
Obzvlášť prekvapujúce je: hoci tie myši, ktoré dostali lactobacillus, skonzumovali rovnaké množstvo fast-foodovej stravy ako skupina myší z kontrolnej skupiny, na rozdiel od tejto skupiny nestučneli. Je teda doložené: či priberieme, alebo zostaneme štíhli, nie je to len otázka množstva prijatých kalórií, ale závisí to aj od toho, čo jeme.
Jogurt ako prvotriedny zoštíhľovač?
Aj na nás ľudí pôsobí jogurt so svojim baktériami kyseliny mliečnej pozitívne.
V jednej veľkej štúdii Harvardovej univerzity, v ktorej boli zachytené stravovacie návyky viac ako 120 000 ľudí počas niekoľkých desaťročí, práve jogurt sa prejavil ako prvotriedny „zoštíhľovač“: čím viac ho zjeme, tým menej sa nám zvyšuje hmotnosť, ktorá nás bežne postihuje v stredných rokoch.
Mimochodom, neplatí to len pre nízkotučný jogurt. Podľa jednej španielskej štúdie práve príjem jogurtu s normálnym obsahom tuku ide ruka v ruke so štíhlou líniou. Celkovo obsah tuku v mliečnych produktoch nehrá významnú úlohu (hmotnosť, zdravie). Dôležitejšie je fermentovanie!
Skutočnosť, že baktérie kyseliny mliečnej pomáhajú pri chudnutí, potvrdzujú aj ďalšie experimenty, uvádza autor v spomínanej knihe Stravovací kompas.
V jednom výskume nasadili skupine 125 mužov a žien s nadváhou 12-týždňovú diétu, pričom pre polovicu z nich ju doplnili o baktérie kyseliny mliečnej. Po diéte nasledovalo ešte 12 týždňov, počas ktorých všetci opäť mohli jesť bežné množstvá. Tak ako predtým dostávala polovica účastníkov laktobacily, zatiaľ čo ostatných vybavili placebo pilulkami.
Najprv zlá správa: u mužov sa zdalo, že tieto baktérie nespôsobili takmer žiadny rozdiel medzi diétnymi skupinami. O to zreteľnejšie to dopadlo u žien. Pri diéte s baktériami kyseliny mliečnej stratili viac z hmotnosti a tukovej hmoty ako kontrolná skupina. Obzvlášť zaujímavé je, že táto strata hmotnosti pretrvala aj po diéte, zatiaľ čo kontrolná skupina pomaly opäť priberala.
Prečítajte si tiež
Jogurtové nápoje. Zdravie vo fľaši alebo len marketing?
„Ja to robím takto,“ odkazuje Bas Kast. „Takmer denne jem – niekedy na obed, ale ešte radšej večer ako zákusok – malú misku nesladeného prírodného jogurtu s ovocím. Väčšinou si doň dám za hrsť čučoriedok, jahôd a/alebo malín, k tomu zopár lyžičiek ľanových a/alebo chia semienok, pšeničné klíčky a príležitostne aj ovsené vločky alebo nesladené müsli, prípadne s orieškami.“
Foto: Unsplash.com, Pixabay.com
