Po prečítaní nadpisu určite mnohí muži odporujú, že to je hlúposť. Veď najvýznamnejší vedci, objavitelia, myslitelia atď., boli predsa muži. Výskumy však ukázali, že medzi mužmi a ženami existuje okrem doteraz známych „malých“ ešte oveľa dôležitejší rozdiel. A ten spočíva naozaj v mozgu. Dokazujú to medzinárodné výskumné práce, ktoré sa uskutočnili s účasťou viac ako 50 000 mužov a žien. Čiže mohli by byť dôveryhodné a ženám to zdá sa naozaj lepšie myslí. Tak čo poviete, páni?
Každopádne, vedci často porovnávajú napríklad mieru zabúdania medzi mužmi a ženami. Zaujímavo to popísal denník Daily Mail. V štúdii si porovnávala epizodická pamäť, exekutívne funkcie, sémantické procesy a verbálna inteligencia. Takto chceli vedci preskúmať mozog a zvlášť pamäť z rôznych pohľadov. No a ukázalo sa, že lepšie v štúdii dopadli ženy. Vo všetkých skúmaných aspektoch.
Naozaj to ženám lepšie myslí?
Zaujímavo o mozgu a pamäti píše Katarína Horáková v knihe Ako mať zdravý mozog v každom veku. Uvádza niekoľko bodov na základe výskumov a experimentov, ktoré by sa mohli páčiť najmä dámam:
- Ženy majú lepšiu pamäť ako muži. Zvlášť sa to prejavuje, ak ide o spomienku, ktorá súvisí s citmi.
Príčina: ženy lepšie využívajú pravú časť mozgu, ktorá zodpovedá za spracovanie pocitov. - Ženy majú aktívnejší mozog. U mužov sa dostávajú do činnosti nervové bunky len v určitej, ohraničenej oblasti mozgu. U žien sa naopak aktivizujú mozgové bunky, rozložené po celom mozgu. Navyše sa zistilo, že u žien je pozdĺžna ryha, ktorá spája obidve pologule mozgu silnejšie vyvinutá ako u mužov. Vďaka tomu môže nastať intenzívnejšia komunikácia medzi pravou polovicou veľkého mozgu – city, intuícia – a ľavou polovicou veľkého mozgu – zodpovedná za rozum.
- Ženy sú rečovo zdatnejšie. Možno to vidieť už v detskom veku. Dievčatá sa skôr naučia rozprávať a čítať ako chlapci. Vysvetlenie nachádzame v tom, že ony pri čítaní využívajú nervové oblasti nachádzajúce sa v oboch polovičkách mozgu. U chlapcov sa pri tom zapájajú len oblasti v ľavej polovici veľkého mozgu.
- Mužský mozog skôr ubúda a starne. Žiaľ, je to tak, páni.
Mýty a pravdy o mozgu
Aká je pravda o využívaní mozgovej kapacity? Roky sa predpokladalo, že človek využíva len určitú časť mozgu. Veľa procesov je síce pre vedcov ešte stále záhadou, ale presvedčení sú, že každá časť mozgu má nezastupiteľný význam a úlohu. Povestných 10 percent využívania mozgu je určite len mýtus. Neurobiológovia sa zhodujú v tom, že toto tvrdenie je nepravdivé.
K ďalším zavádzajúcim poverám patrí, že čím väčší mozog, tým vyššie IQ. Z histórie sa môžeme presvedčiť, keď k nadpriemerným ľuďom patrili tí s nižšou postavou a menšou hlavou. „Vedci sa však zhodujú v tom, že čím vyššie IQ ľudský jedinec má, tým častejšie počas noci sníva,“ píše Katarína Horáková vo svojej knihe. „Ak sa ale ráno prebudíme oddýchnutí a bez snov, určite nezúfajme. Približne 12 percent snov sa odohráva v čiernobielom prevedení a trvá približne len 2 až 3 sekundy. Musíme uznať, že je to príliš krátky čas, aby sme si takýto sen zapamätali.“
Prečítajte si tiež
Trénujte si mozog pomocou jednoduchých cvikov.
Padla aj centrálna dogma: „Nové neuróny sa v ľudskom mozgu po narodení nevytvárajú“. Novozélandskí vedci na čele s profesorom Richardom Faullom z University of Auckland tieto tvrdenia spochybnili. Pri svojich pokusoch využili modernú technológiu a v mozgu dospelých ľudí „vypátrali“ procesy vedúce k vzniku nervových buniek. Výsledky ich bádania v roku 2007 zverejnil odborný časopis Science. „Podarilo sa nám vyvrátiť dogmu o tom, že v ľudskom mozgu sa nevytvárajú nové nervové bunky tak, ako je to u iných cicavcov,“ uviedol Faull pre časopis The Scientist.
Kedy je najvhodnejšie si niečo nové uložiť do pamäte?
Vždy, keď sa snažíme niečo uložiť do pamäte alebo nám zíde na um nová myšlienka, sa medzi jednotlivými neurónmi vytvárajú nové spojenia. Ak si chceme spomienky archivovať čo najdlhšie, nezabúdajme na kvalitný nočný spánok. Je to ten ideálny čas na uloženie všetkých pamäťových stôp vytvorených počas dňa.
