Najpopulárnejší vrchol vo východnej časti Volovských vrchov v Slovenskom rudohorí. Kojšovská hoľa patrí medzi turistické klasiky a nemôže chýbať medzi najkrajšími pešími okruhmi. Je to najvyšší vrch spomínaného pohoria (1246 m), najvyšší bod okresu Košice-okolie, rozložitý a výrazný hôľnatý vrchol bohatý na lesy, lúky aj živočíchy.
Kojšovská hoľa je prírodný fenomén. Za svoju horskú dominantu ju považujú obyvatelia regiónov Abov, Turňa i južný Spiš. Na vrchol vedú dve hlavné prístupové trasy – zo severu z rusínskej dediny Kojšov a z juhu zo Zlatej Idky.
Tesne popod vrchol vedie hlavná slovenská turistická magistrála – Cesta hrdinov SNP, čiže na vrchol možno prísť aj po hrebeňovej trase Volovských vrchov.
My vás v spolupráci s vydavateľstvom Dajama a jeho turistickým sprievodcom Pešie okruhy 2 vezmeme na „Kojšovku“ z banského mesta Gelnica, ktorá rozhodne stojí za to. Uvidíte 😊
Na Kojšovskú hoľu
Na Košjovskú hoľu možno ísť dvoma značkovanými okruhmi (neznačkovaných je viac). Menší okruh vedie z obce Kojšov popod Murovanú skalu a Golgotu so zostupom cez Pálenice a Striebornú, my však absolvujeme veľkú túru z Gelnice. Banské mesto Gelnica, ležiace na južnom okraji regiónu Spiš, je ideálnym východiskom.
Podľa zvoleného dopravného prostriedku začneme buď na železničnej stanici Gelnica, alebo na železničnej zastávke Gelnica-mesto, kde zastavujú osobné vlaky. Autobusová stanica sa nachádza na východnom okraji historického centra na Hlavnej ulici.
Pokiaľ prídeme autom, tak ho môžeme odstaviť na parkovisku priamo na Baníckom námestí. Odtiaľ máme k ústrednej turistickej orientácii Gelnica-centrum len pár metrov, ak pôjdeme na juh k cestnému mostu cez riečku Hnilec.
Priamo pod hradným vrchom Zámčisko (417 m) s ruinami hradu Gelnica začína modrá značka a vedie do protiľahlého strmého svahu vrchu Cenderling (789 m). Názov vrchu poukazuje na banícku minulosť mesta a na nemeckých osadníkov, ktorí sa počas kolonizácie usadili v údolí Hnilca a dolovali nerastné bohatstvo Slovenského rudohoria.
Opevnenie hradu definitívne zaniklo na prelome 17. a 18. storočia. Rozvaliny boli použité na výstavbu radnice a ďalších objektov v podhradí. Dnes sú zvyšky muriva súčasťou hradného parku a dá sa k nim dostať po modrej značke smerom k Turzovským kúpeľom.
Vyrážame z banského mesta
Mostom prejdeme na pravý breh Hnilca a pokračujeme Hnileckou ulicou (za mostom doľava) po krajnici štátnej cesty č. 546, na ktorej sa nachádza autobusová zastávka Gelnica-rázcestie Turzov. Opustíme zástavbu mesta a za osamoteným starým domom odbočíme vpravo na chodník do lesa. Vystúpime okrajom kamenného oporného múra štátnej cesty k serpentínam prechádzkovej prímestskej trasy. Desať rôzne dlhých serpentín nás dovedie ku krátkej odbočke s pekným výhľadom. Skalný výbežok s altánkom sa nazýva Vyhliadka mládeže alebo tiež Gloriet. Ideálne miesto na oddych po tiahlom stúpaní s krásnym pohľadom na takmer celé mesto v údolí Hnilca dole pod nami. Vrátime sa naspäť na modrú značku, ktorá nás povedie lesnou cestou na traverz západného svahu Cenderlingu. Stúpanie sa zmierni, pred nami je dlhá chôdza lesom.
V traverze popod Mach (811 m), ktorý je na každej mape pomenovaný inak, minieme skalný útvar Zelená skala. Na lesnej čistine sa dostaneme na rázcestie Chata Karolka (miestny názov Karoltaňa), pri ktorom sa nachádza studnička. Po vrstevnici pokračujeme ďalej smerom na juh. Od lúky Konkordia mierne klesneme na stranu Prakoviec do Teplého jarku a pozorne sledujeme značku, lebo cestu opustí a smeruje do lesa na chodník. Inak by sme zišli na žltú značku. Netušiac prejdeme ponad vyťaženú žilu, ktorá pretína horský masív medzi Prakovcami a Perlovou dolinou.
Lesný chodník nás povedie cez Vatru (805 m), až nakoniec vyjdeme na tvrdú lesnú cestu od Prakoviec (so žltou značkou) a neskôr klesneme do Perlovej dolinky. Rázcestie značiek sa nachádza v lokalite Izbica, miestnymi nazývanej Cimmerplac (z nem. Zimmerplatz), kde stojí chátrajúca horáreň a povyše nej lesná škôlka.
K lesnej škôlke a cez Macove lúky
Žltá značka pokračuje lesnou cestou priamo k chate Erika. Okruh si možno skrátiť o 1 km, 57 m prevýšenia a ½ hod. chôdze, ak vynecháme stúpanie na Biely kameň. My ale budeme pokračovať asfaltovou cestou na rázcestie Polianka. Našťastie, po asfalte nepôjdeme dlho a za ¼ hod. budeme v lúčnom sedle v blízkosti chaty Hubertus. Stojí tu oplotená lesná škôlka mestských lesov. Za cestou za pásom stromov stoja kamenné základy niekdajšej chaty, na ktorých v roku 2018 zriadili verejné miesto na pikniky.
Poliankou vedie prístupová cesta k chate Erika, ktorou si možno skrátiť trasu a vynechať výstup na Trochánku (aj Trohanka). Náš okruh pokračuje po modrej značke na rázcestie Biely kameň. Cez zarastajúce Macove lúky povyše Cordanovej chaty vystúpime do sedielka pod Trochánkou (1 135 m) a onedlho nato po červenej značke (Cesta hrdinov SNP) na Trochánku. Z rúbanísk máme výhľad na obe strany. Zanedlho prejdeme rázcestie Spálenica.
Na severnej strane kóty 1 150 m sa nachádza neoznačená skalná vyhliadka, kde sa zachovala historická trojjazyčná tabuľka z roku 1932, osadená Karpatským turistickým spolkom z Gelnice. Rúbaniskom za pár minút zostúpime do sedla Trochánka, kde stojí búdka bežkárskeho bufetu. Z južnej strany sem vychádza nová asfaltová cesta od Zlatej Idky, ktorá je kvalitnou cyklotrasou v lyžiarskom areáli Erika. Obchádzajúc Zlatoidskú horu (1 232 m) prídeme starou asfaltkou na parkovisko pred chatou Erika, kde je možnosť ubytovania a stravovania.
Prechádzka ako v Škandinávii
Keď si oddýchneme, prejdeme rampu pri chate a asfaltkou vystúpime do sedielka, kde sa odpojí Cesta hrdinov SNP. Výstup po žltej značke nás privedie na najvyšší bod nášho okruhu. Kojšovská hoľa s výškou 1 246 m je veľmi ľahko identifikovateľným vrchom, lebo na jeho vrchole stojí meteorologická radarová stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu. Laikovi pripomína bielu futbalovú loptu na budove.
Tesne pod vrcholom hole sa nachádzajú tzv. mierové stĺpy. Pred zostupom nájdeme červenú značku, čo vedie areálom meteostanice a po príjazdovej ceste, z ktorej odbočíme do smrekového lesa. Pozor na odbočku! Opustili sme obľúbený a rušný výletný bod a krásnym hrebeňovým chodníkom zostupujeme nadol striedavo lesom a lúkami.
V odlesnenom sedielku Pálenice (1 134 m) si vychutnáme snáď najkrajšiu pasáž celej túry. „Okolie výrazne pripomína škandinávsku krajinu,“ popisujú autori sprievodcu Pešie okruhy 2 Daniel Kollár a Tomáš Trstenský. „Sú tu vresoviská, čučoriedky, pokrútené stromy a vetrom ošľahané smreky, brezy i smrekovce. Darmo budeme hľadieť do mapy, aj tak nezistíme názov „severského vrchu“ s výškou 1 164 m. Niekde je vrch označený ako Ždiar alebo Pálenice, my sme však stále v kojšovskom chotári, preto sa označuje tiež ako Kojšova hoľa.“
Prečítajte si tiež
Najkrajšie cyklistické výlety v okolí Košíc.
Lajoška, Ružín, Jahodná aj Čermeľská dolina.
Naspäť do mesta
Po vstupe do lesa pozorne sledujeme značenie, lebo vľavo ide strmá zvážnica. My však pôjdeme pravým chrbtom do sedla Jedlinky (860 m) a ďalej hrebeňom cez Lebedovú roveň (922 m), za ktorou v sedielku odbočíme na východnú stranu hrebeňa. Zvážnicami zostúpime do lúčneho sedla (690 m), za ním pretraverzujeme horu Strieborná (737 m).
Na rázcestí Strieborná opäť vyjdeme do lúčneho sedla (644 m). Zvolíme si modrú značku a cez Zdubisko zostúpime do Perlovej doliny a do osady Kyseľ. Po asfaltke zídeme do osady Kovaľ, kde značka zabočí na vrch Kochová (491 m). Na konci túry sa môžeme pokochať pohľadom z novej vyhliadkovej veže Bognár, ktorá je výletným miestom Gelničanov. Po lúkach cez Okrúhle zeme zídeme do Gelnice, kde okruh zakončíme prehliadkou historického centra mesta.
V spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, wikimedia/Rapid33
Kniha Pešie okruhy 2.
