Mengusovská dolina je jednou z najdlhších a najmohutnejších na južnej strane Vysokých tatier. Vďaka nej sa vysokohorskí turisti dostávajú pomerne ľahko a bezpečne až po samotný hlavný hrebeň, aby vystúpili na niektorý z jeho dvoch končiarov.
Väčšina mieri na Rysy, ale my máme pre vás trasu na rovnako pekný a príťažlivý Kôprovský štít. Cestou naň uvidíte aj najväčšie pleso na slovenskej strane Tatier.
V spolupráci s vydavateľstvom Dajama a jej novou knihou Najkrajšie jednodňové túry sme pripravili výlet na tento štít, ktorý je vysoký 2363,3 metra nad morom, no vedie k nemu dobre značený turistický chodník. Je to sezónne voľne prístupný skalnatý vrchol, z ktorého sú úžasné výhľady nielen na mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež vidno časť Volovských vrchov, Spišsko-gemerského krasu a Oravských Beskýd.
Jediným núdzovým útočiskom a možnosťou občerstvenia na trase sú chaty pri Popradskom plese, tak si zbaľte všetko potrebné…a môžeme vyraziť 😊
Na Kôprovský štít
Na túru teda vyrážame zo zastávky tatranskej električky Popradské pleso, pri ktorej je veľké platené parkovisko. Prvé necelé štyri kilometre vedú lesom po mierne stúpajúcej lokálnej asfaltke.
Za približne hodinu z nej odbočíme na žlto značkovaný turistický chodník mierne stúpajúci k Symbolickému cintorínu pri Popradskom plese. Pod skalnou stenou Ostrvy je od roku 1940 pietne miesto venované pamiatke obetí Tatier, ako aj zosnulým Tatrancom, ktorí zahynuli v rôznych pohoriach po celom svete. Stojí tu kaplnka so zvonom, na ktorom je napísané výstižné motto: „Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu“. Po limbovom háji sú rozmiestnené drevené maľované kríže a pamätné tabule obetí, ktorých počet, žiaľ, každoročne rastie.
K brehu Popradského plesa
Od Symbolického cintorína chodník pokračuje k brehu Popradského plesa. V podstate je jedno, z ktorej strany ho budeme obchádzať, pretože oba varianty ponúkajú krásne prírodné scenérie okolia malebného horského jazera. Idúc proti smeru hodinových ručičiek máme vyhliadok predsa len o čosi viac. Z oboch strán sa zakrátko dostaneme ku chate pri Popradskom plese s príjemnou terasou na strane jazera. Kúsok od nej svoje služby ponúka aj Majláthova chata obnovená v roku 2011.
Tri typy tatranských plies
Túra na Kôprovský štít turistom predstavuje každé z troch typov plies, aké sa vyskytujú vo Vysokých Tatrách. Všetky sú výsledkom niekdajšieho zaľadnenia pohoria v ľadových dobách.
- Trasa vedie najprv popri Popradskom plese, ktoré je reprezentantom hradeného typu jazera vzniknutého na čele ľadovca zahradením morénovým valom.
- Vyššie položené Veľké Hincovo pleso je príkladom najčastejšie sa vyskytujúceho karového typu plesa, ktorého jazernú jamu vyhĺbila ľadovcová erózia v pramenných oblastiach tatranských dolín.
- Osobitým spôsobom vzniklo na trase posledné Štrbské pleso, pretože na prehĺbení jeho jazernej jamy sa podieľalo roztopenie mŕtveho ľadu uväzneného vnútri morénového valu.
Od Popradského plesa túra pokračuje po chodníku s modrými turistickými značkami. Chodník stúpa hore Mengusovskou dolinou lesom až do pásma kosodreviny so vzácnym výskytom borovice limby.
Na rázcestí Nad Žabím potokom (1 620 m) početná skupina turistov odbočuje na červenú značku s cieľom vyjsť na pohraničný štít Rysy, ktorý je najvyšším vrchom Poľska. Na výstupe majú k dispozícii vysokohorskú chatu, zatiaľ čo na našej trase podobnú chatu nemáme. Na rázcestí zostaneme verní modrým turistickým značkám a stúpajúc hore dolinou budeme obdivovať krásnu štíhlu siluetu Mengusovského Volovca.
Prečítajte si tiež
Na Rysy zo Štrbského Plesa.
Túra na jeden z najpopulárnejších štítov.
Najväčšie prírodné jazero
Najťažším úsekom výstupu je zdolávanie vysokého skalného prahu nesúceho ploché terasy s jazerami. V Hincovej kotline chodník sprava obchádza Malé Hincovo pleso a mieri k Veľkému Hincovmu plesu s rozlohou 20,08 hektára. Z južného brehu najväčšieho prírodného jazera nielen v Tatrách, ale aj na celom Slovensku sa otvára úžasná prírodná scenéria s jazernou hladinou v popredí a skalnou bariérou Mengusovských štítov v pozadí. Veľké Hincovo pleso je pre mnohých turistov koncovým cieľom v doline. Len menšia časť z nich pokračuje v túre stúpaním do strmého svahu západne od jazera.
Namáhavý výstup je sprevádzaný jedinečnými pohľadmi na Veľké Hincovo pleso, ktoré sa napriek svojej enormnej veľkosti s pribúdajúcou nadmorskou výškou opticky stále zmenšuje. Po zdolaní série serpentín sa dostaneme do Vyšného Kôprovského sedla (2 145 m). Priehyba je vyšším z dvoch susediacich sediel v horskom hrebeni, ktorý je zároveň hlavným európskym rozvodím.
V sedle získavame nové pohľady na časti Tatier, ktoré sme dovtedy nevideli. Nad neďalekým Nižným Kôprovským sedlom (2 094 m) sa dvíha vysoká skalná bariéra, od Hlinskej veže doprava pokračuje zubatý hrebeň Bášt so Satanom (2 422 m) a vpravo čnie mohutný hrebeň Hrubô so sériou vrcholov majúcich približne rovnakú výšku.
Kôprovský štít
Modro značkovaný chodník zo sedla pokračuje klesaním do Hlinskej doliny. My však využijeme červené značky chodníka stúpajúceho po skalnatom hrebeni na cieľový štít celej túry. Kôprovský štít je vysoký 2 363 m a má bralný vrchol, ktorý svojou polohou umožňuje očami obsiahnuť veľkú časť Vysokých Tatier. Jediným limitom vo výhľade je neďaleký hlavný tatranský hrebeň. „Pre Čubrinu a Mengusovský štít nevidno na poľskú stranu Tatier. O to viac sa v tejto nádhere ukazuje dvojica Temnosmrečinských plies na dne rovnomennej doliny. Za nimi sa rozprestierajú Západné Tatry s miernejšími kontúrami ako vysokotatranské štíty v blízkom okolí,“ píše Ján Lacika v knihe Najkrajšie jednodňové túry.
Zostupujeme z vrcholu
Druhá časť túry sa začína zostupom z Kôprovského štítu späť do Vyšného Kôprovského sedla. Ak by sme sa nechceli vracať do cieľa po rovnakej trase, je tu alternatíva, ktorá si však vyžaduje takmer dvojnásobok času. Zostup po modrej značke do Hlinskej doliny s pokračovaním Kôprovou dolinou do Podbanského by trval asi štyri a pol hodiny. Návrat cez Mengusovskú dolinu, s ktorým počíta nami navrhovaná trasa, zaberie menej ako tri hodiny. Až po Popradské pleso je v podstate identická a vedie okolo Veľkého Hincovho plesa dolu Mengusovskou dolinou. Malou odchýlkou je len záverečný úsek návratu do civilizácie. Je príjemnejšie túru skončiť v prívetivom turistickom centre pri malebnom jazere ako na lokálnej zastávke tatranskej električky pod Popradským plesom.
Prichádzame do cieľa…
Na záver nám poslúži krátky úsek červeno značkovanej Tatranskej magistrály, ktorá síce býva v niektorých dňoch preľudnená, ale sú z nej pekné výhľady do Mengusovskej doliny. Zhruba pod Triganom stojí za pozornosť sútok dvoch tatranských bystrín. Spojením Hincovho potoka s potokom Krupá vytekajúcim z Popradského plesa vzniká rieka Poprad, ktorá spolu s Dunajcom zberá vodu z približne štyroch percent územia Slovenska, aby ju odovzdali poľskej Visle, ktorou sa napokon dostane až do Baltského mora. Pekným vyvrcholením túry môže byť obídenie Štrbského plesa v rovnomennej tatranskej osade.
Trilógia pozostáva z troch kníh – Najkrajšie jednodňové túry, Turistické magistrály, Cesta hrdinov SNP. Predstavuje to najlepšie, čo v rámci turistiky môže Slovensko ponúknuť. Od najkrajších jednodňových túr a turistických magistrál, až po emocionálne trasy, akou je napríklad Cesta hrdinov SNP.
Zdroj a foto: Dajama/Najkrajšie jednodňové túry,
Ján Lacika, Wikipedia/Thomas.adamjak